2 To 64/2006

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému   M.   M.   a   spol.,   pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. (v znení účinnom do 01. januá- ra 2006) a iné, na neverejnom zasadnutí 17. júna 2008 v Bratislave o odvolaniach krajského prokurátora v Bratislave a obžalovaných M. M., J. H., P. B. a J. V. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla 2006, sp. zn. 2 T 6/04 rozhodol

t a k t o:

Podľa § 258 ods. 1 písm. a/ Tr. por. v znení účinnom do 01. januára 2006 sa napadnutý rozsudok   z r u š u j e v celom rozsahu u obžalovaných M. M., J. H., P. B., R. B., V. D., J. V. a s použitím § 261 Tr. por. v znení účinnom do 01. januá- ra 2006 aj u obžalovaného J. Z..

Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. sa vec   v r a c i a   Krajskému súdu v Bratislave, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12. apríla 2006, sp. zn. 2 T 6/04 boli obžalovaný M. M. v bode 1/ a obžalovaný J. H. v bode 2/ uznaní za vinných z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. (v znení účinnom do 01. januára 2006), obžalovaný R. B. v bode 3/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., obžalovaný V. D. v bode 4/ samostatne a v bode 5/ spolupáchateľstvom s obžalovaným J. Z. z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekuzora a obchodovania s nimi podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., obžalovaný J. V. v bode 6/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., obžalovaný P. B. v bode 7/ z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychtropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. a obžalovaný M. M. v bode 8/ z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaný M. M. v úmysle získať finančné prostriedky obchodovaním s omamnými látkami, konkrétne s heroínom, ktorý si zadovážil od presne nezistenej osoby a od doposiaľ neustálených osôb, následne uskladňoval v bytoch a neby- tových priestoroch v B. na T. U. X., na R. U. číslo X., riedil ho na konzumovateľnú konzumáciu, vážil, balil a následne odpredával prostredníctvom nezistených menších dílerov priamym konzumentom, minimálne v množstve 318,21 gramov s koncen- tráciou účinnej látky 11,4 až 18,7 % hmotnostných. Z vyššie uvedeného množstva heroínu by bolo možné pripravovať 50 508 priemerných jednotlivých dávok tejto omamnej látky, pri súčasnej cene 300 Sk u konečného konzumenta predstavuje zadržané množstvo sumu 15 152 400 Sk.

2/ obžalovaný J. H. v nezistenom čase od doposiaľ nezistenej osoby a nezisteným spôsobom zadovážil heroín za účelom jeho ďalšieho distribuovania a predaja osobám drogovo závislým. Tento prechovával v garáži na H. U. číslo X. a dňa 03. mája 2002 pred vykonaním prehliadky iných priestorov na základe súhlasu okresného prokurátora Bratislava zo dňa 18. apríla 2002 dobrovoľne vydal 10 kusov balíčkov heroínu v tvare tehličky hnedej farby a následne dňa 03. má- ja 2002 bola vykonaná prehliadka iných priestorov pivnice – v B. na H. U. číslo X., pri ktorej boli nájdené 4 kusy tehličky heroínu, teda celkovo heroín v množstve 6 895,65 gramu s koncentráciou účinnej látky v rozmedzí 34,1 až 48,8 % hmotnostných, z ktorých je možno pripraviť 299 991 priemerných dávok v celkovej hodnote 89 997 300 Sk.

3/ obžalovaný R. B. od presne nezisteného času si zadovažoval heroín za účelom jeho odpredaja osobám drogovo závislým, ktorý prechovával v byte na M. U. číslo X. v B., patriacom B. B. až do 03. mája 2002, kedy bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bolo nájdené a zaistené 73,87 gramov heroínu s koncentráciou účinnej látky v rozmedzí 10,9 až 15,1 % hmotnostných, z ktorého množstva je možné pripraviť najmenej 1 000 priemerných jednotlivých dávok v celkovej hodnote na čiernom trhu 300 000 Sk.

4/ obžalovaný V. D. si zadovažoval heroín za účelom jeho odpredaja prostredníctvom menších dílerov osobám drogovo závislým, pričom dňa 03. má- ja 2002 bol zadržaný v B. pri výjazde pri K. na parkovisku, kedy bol u neho nájdený mikroténový sáčik s obsahom 9,92 gramu heroínu s koncentráciou účinnej látky 2,3 % hmotnostných. Následne bola v byte na P. číslo X., ktorý mal prenajatý od M. V. vykonaná domová prehliadka, pričom pred jej vykonaním dobrovoľne vydal 2,4 gramu heroínu s koncentráciou účinnej látky v rozmedzí 2,1 až 2,8 % hmotnostných, z ktorého množstva je možné pripraviť 28 priemerných jednotlivých dávok v celkovej hodnote na čiernom trhu 8 400 Sk.

5/ obžalovaní V. D. a J. Z. dňa 25. marca 2002 v presne nezistenom čase v Bratislave na presne nezistenom mieste odpredal V. D. J. Z. heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu o celkovej hmotnosti 26,9 gramu s koncentráciou účinnej látky 3,4 % hmotnostných, z ktorého by bolo možné pripraviť 83 až 100 priemerných jednotlivých dávok v hodnote 24 900 až 30 000 Sk, ktoré následne J. Z. prechovával u seba do času, kedy bol v rámci zákroku národnej protidrogovej jednotky Policajného zboru vykonaného v Bratislave – Lamač pred križovatkou ciest v smere do D. V. a Z. B. zadržaný vo svojom vozidle značky Fiat Punto a následne predmetný heroín dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi.

6/ obžalovaný J. V. v presne nezistenom čase na nezistenom mieste zadovážil si od doposiaľ nezistenej osoby heroín a metamfetamín, ktorý v B. na K. U. číslo X na X. poschodí prechovával za účelom odpredaja osobám drogovo závislým, pričom dňa 06. februára 2003 bola vykonaná domová prehliadka, pri ktorej dobrovoľne vydal jedno igelitové vrecko s obsahom 6,46 gramu heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu so zastúpením účinnej látky 3,9 % hmotnostných, čo je 0,25 gramu čistej látky diacetylmorfínu a zodpovedá 25 priemerným dávkam drogy, čo by pri cene 300 Sk na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo 7 500 Sk.

Dve fľaštičky 40 mililitrov roztoku metadonu

6 kusov papierových skladačiek o celkovej hmotnosti 0,34 gramu s obsahom metamfetamínu o koncentrácii 55,9 % hmotnostných, čo je 0,19 gramov čistej látky a zodpovedá 6 jednotlivým dávkam drogy, čo by pri cene 600 Sk na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo celkovú hodnotu 1 200 Sk.

Injekčnú striekačku s obsahom 1,44 gramu metamfetamínu o koncentrácii 41,7 % hmotnostných, čo je 0,6 gramu čistej látky a zodpovedá 15 až 30 jednotlivým dávkam drogy, čo pri cene 200 Sk na drogovom trhu v čase zaistenia predstavovalo celkovú hodnotu 3 000 až 6 000 Sk.

Kovovú lyžičku a váhu z umelej hmoty žltej farby, ktoré obsahovali stopy heroínu.

Peniaze vo výške 2 220 Sk, 30 euro, 11 400 Sk, 30 euro a 27 093 Sk a špachtlička, ktorá obsahovala stopy heroínu a metamfetamínu.

Heroín následne predával osobám drogovo závislým, okrem iných aj J. C., ktorý v tom čase nedovŕšil ešte 18-ty rok svojho veku.

Heroín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. zaradený do prvej skupiny omamných látok. Metamfetamín je zaradení v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.z. do druhej skupiny psychotropných látok, metadon je zradený do druhej skupiny omamných látok.

7/ obžalovaný P. B. si v nezistenom čase zadovážil od doposiaľ nezistenej osoby dve skladačky s obsahom kokaínu o hmotnosti 1,96 gramu s koncentráciou účinnej látky 39,3 % hmotnostných, čo predstavuje 20 až 40 priemerných jednotlivých dávok drogy, čo by pri cene 400 Sk za jednotlivú dávku v čase zaistenia predstavovalo celkovú hodnotu 8 až 16 000 Sk, ktoré prechovával za účelom ďalšieho predaja v odkladacej skrinke vozidla značky Peugeot 606 XT EVČ B., ktorého majiteľom je M. Š. a ktoré obvinený používal do dňa 03. mája 2002, kedy mu bol kokaín zaistený pri prehliadke vozidla na základe príkazu okresného prokurátora Bratislava II z 18. apríla 2002. Kokaín je zaradený do druhej skupiny omamných látok v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

8/ obžalovaný M. M. od presne nezistenej doby do 03. mája 2002 v prenajatej garáži v B. na S. U. číslo X., ktorej majiteľom je A. K. bez povolenia prechovával obranný granát model BR 50M so zapaľovačom, rozbušku juhoslovanskej výroby, opakovaciu guľovnicu značky Savage model 110 kaliber Vinchester kaliber 308 Vinchester výrobné číslo F 411 413, 18 kusov nábojov kaliber 308 Vinchesrtše značky SELLIER BELLOT českej výroby, 500 kusov nábojov kaliber 9 milimetrov Luger značky Selier a Belot českej výroby a to i napriek tomu, že v zmysle zákona číslo 246/1993 Z.z. o zbraniach a strelive nemal povolenie na držbu takýchto zbraní a streliva.

Heroín je v zmysle zákona číslo 139/1998 zaradený do prvej skupiny omamných látok a frunitranzepan je zaradený do tretej skupiny.

Za to boli odsúdení:

1/ Obžalovaný M. M. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

2/ Obžalovaný J. H. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák. (v písomnom vyhotovení a v odpisoch rozsudku sa však uvádza § 187 ods. 2 Tr. zák.) na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

3/ Obžalovaný R. B. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest (v písomnom vyhotovení a v odpisoch rozsudku sa naproti tomu uvádza úhrnný trest) vo výmere 2 a 1/2 (dva a pol) roka.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava V z 12. januára 2006, sp. zn. 3 T 1/2006 ako aj rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

4/ Obžalovaný V. D. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

5/ Obžalovaný J. Z. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

6/ Obžalovaný J. V. podľa § 187 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

7/ Obžalovaný P. B. podľa § 187 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu bol zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. bol uložený trest prepadnutia veci a to:

- obžalovanému M. M. sumy 13 500 Sk, mobilných telefónov zn. Ericsson T 39M, mobilného telefónu zn. Ericsson T 68 + dvoch kusov SIM kariet a kufríka šedej farby,

- obžalovanému J. H. mobilného telefónu zn. NOKIA 5110 + SIM karty,

- obžalovanému P. B. mobilného telefónu zn. Ericsson T 28S + dvoch kusov SIM kariet, mobilného telefónu Siemens S 45 a sumy 369,11 Euro,

- obžalovanému R. B. mobilného telefónu NOKIA 3110, mobilného telefónu Siemens CL 45 + troch kusov SIM kariet, digitálnej váhy značky Tanita a Philips a sumy 11 420 Sk,

- obžalovanému J. V. sumy 40 713 Sk, 60 Euro a digitálnej váhy, zn. Miniatur,

- obžalovanému J. Z. mobilného telefónu zn. Ericsson T 10,

- obžalovanému V. D. digitálnej váhy značky MODUS.

Podľa § 55 ods. 6 Tr. por. vlastníkom prepadných vecí sa stal štát.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť na súde prvého stupňa vo vzťahu k obžalovanému J. Z., keďže tento obžalovaný ani žiadna z oprávnených osôb, uvedených v § 247 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 01. januára 2006 nepodali v jeho prospech odvolanie a tento opravný prostriedok nepodal v jeho neprospech ani prokurátor podľa § 247 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 01. ja- nuára 2006.

Odvolanie proti citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote krajský prokurátor v Bratislave a to v neprospech obžalovaných M. M., J. H., P. B., R. B. a V. D. a obžalovaní M. M., J. H., P. B. a J. V..

Krajský prokurátor namietal výrok o vine u spomenutých piatich obžalovaných, v neprospech ktorých podal odvolanie s tým, že ich čin mal byť posúdený ako spáchaný organizovanou skupinou podľa odseku 4 písm. a/ ustanovenia § 187 Tr. zák.

Záver krajského súdu o nepreukázaní toho, že by konanie obžalovaných M. M., J. H., P. B., R. B. a V. D. vykazovalo znaky organizovanosti, koordinovanosti a podriadenosti nie je v súlade s vykonanými dôkazmi. Zo zadovážených dôkazov (najmä z odposluchov) totiž jednoznačne vyplýva, že vyššie menovaní obžalovaní vytvorili určitú skupinu, ktorá sa na seba nadväzujúcou, koordinovanou činnosťou zaoberala predajom drog. Z označených dôkazných prostriedkov vyplýva, že jednotli- ví obžalovaní vzájomne spolu komunikovali, riešili pritom objednávky drog, čas odovzdania tovaru, hovorili o miešaní drogy, jej kvalite a pod. Trestná činnosť bola založená na tom, že hlavní páchatelia drogu zabezpečovali, následne ju posúvali svojim dealerom, ktorí ju odpredávali ďalším, prípadne priamo konzumentom.

S poukazom na uvedené zistenia krajský prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok u obžalovaných M. M., J. H., P. B., R. B. a V. D., uznať ich za vinných z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 Tr. zák. aj za použitia okolnosti podmieňujúcej použitie prísnejšej trestnej sadzby uvedenej v odseku 4 písm. a/ § 187 Tr. zák. a uložiť im primerané tresty.

Obžalovaný M. M. v odvolaní odôvodenom prostredníctvom obhajcu vo vzťahu k výroku o vine v bode 1/ namietal, že drogy nezadovážil ani nepredával, ale ich len prechovával, pričom tak konal v krajnej núdzi. Domáhal sa preto uznania viny len za prechovávanie drogy, zároveň zváženia opodstatnenosti aplikácie ustanovení § 88 Tr. zák. a § 40 Tr. zák., keďže droga sa nedostala do obehu a uloženia trestu odňatia slobody v rozpätí od troch do piatich rokov, so zaradením pre výkon uloženého trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Pokiaľ ide o skutok v bode 8/ jeho trestná zodpovednosť nie je daná, keďže ku zbraniam nájdeným v prenajatej garáži nemal žiadny vzťah a zároveň nemal ani ohlasovaciu povinnosť.

Obžalovaný J. H. sa v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, lebo bol účelovo oklamaný spoluobžalovaným M. M., pričom samotné zaistenie drogy v priestoroch, ktoré užíval neodôvodňuje záver, že vedome drogu prechovával, lebo nevedel, čo spomenutý spoluobžalovaný u neho skladuje.

Obžalovaný P. B. namietal v odvolaní prostredníctvom obhajcu neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody s tým, že účel trestu možno u neho dosiahnuť aj jeho podmienečným odkladom a tiež nezákonnosť trestu prepadnutia veci pretože suma 369,11 Euro nepatrila jemu, ale jeho priateľke.

Obžalovaný J. V. do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásené odvolanie bližšie neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) účinného od 01. januára 2006 podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 253, zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli jednotliví odvolatelia podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré odvolaniami neboli vyčítané.

Po splnení prieskumnej povinnosti naznačeným spôsobom odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 258 ods. 1 písm. a/ Tr. por. pre podstatné chyby konania predchádzajúceho napadnutého rozsudku na neverej- nom zasadnutí, keďže zistené chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) a že u obžalovaného J. Z. je potrebné právoplatný rozsudok zrušiť podľa § 261 Tr. por. (tzv. beneficio coahesionis), keďže dôvody zrušenia rozsudku u ostatných obžalovaných sú aj na jeho prospech, pričom tieto všetkým obžalovaným prospievajú spoločne.

Podľa § 220 ods. 2 Tr. por., účinného do 01. januára 2006, súd pri svojom rozhodovaní smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. So zreteľom na zásadu zákonnosti samozrejme musí ísť o dôkazy vykonané zákonným spôsobom.

Pokiaľ súd nevykoná niektorý dôkaz na hlavnom pojednávaní v procesnej forme a spôsobom predpísaným Trestným poriadkom, pritom ale niektorú časť svojich skutkových zistení o chybne vykonaný dôkaz opiera, ide o podstatnú chybu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku s tým, že výsledky získané takto vykonaným dokazovaním nie sú hodnotiteľné a použiteľné pre skutkové závery súdu. Taký záver napokon podporuje aj dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., účinného od 01. januára 2006, odôvodňujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu, ktoré bolo založené na dôkazoch nevykonaných súdom zákonným spôsobom, ktorý je aplikovateľný aj na veci, v ktorých sa postupovalo podľa Trestného poriadku účinného do 01. januára 2006, pričom ale súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po uvedenom dátume.

Podľa § 112 ods. 2 Tr. por. listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojim obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.

Podľa § 213 ods. 1 Tr. por. dôkaz listinou súd vykoná tak, že prečíta jej obsah. Podľa § 105 ods. 1 Tr. por. ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné stíhanie potrebné odborné znalosti, rozhodne orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu o pribraní znalca okrem prípadu, že ide o skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu; v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu. Namiesto pribratia znalca sa možno v jednoduchých prípadoch uspokojiť s potvrdením alebo odborným vyja- drením príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností.

Podľa odseku 2 ustanovenia § 105 Tr. por., ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej treba pribrať dvoch znalcov. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného stavu (§ 116 Tr. por.).

Dôkaz výsluchom znalca (znalcov) sa aj v konaní pred súdom vykoná spôsobom upraveným v § 108 Tr. por.

Podľa súdnej praxe sa za listinné dôkazy považujú aj tie listiny, ktoré za iných okolností alebo v inom konaní taký charakter nemajú, napr. posudok znalcov o duševnom stave obvineného, vypracovaný v inej trestnej veci.

Podľa už spomenutého ustanovenia § 213 ods. 1 sa vykoná aj dokazovanie posudkom ústavu, ktorým sa rozumie znalecký dôkaz zabezpečený v podobe posudku štátneho orgánu, vedeckého ústavu, vysokej školy alebo inštitúcie špecializovanej na znaleckú činnosť (§ 110 Tr. por.).

Znalecký posudok podaný v konkrétnej trestnej veci o duševnom stave obvineného dvomi znalcami psychiatrami však nemožno prečítať na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz podľa § 213 ods. 1 Tr. por., pretože uvedený dôkazný prostriedok nemá povahu listiny, ale iba za podmienok uvedených v § 211 ods. 4 Tr. por., ktorými sú neexistencia pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku, poučenie znalcov podľa § 106 Tr. por. a súhlas prokurátora a obžalovaného s týmto postupom.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci z 13. februára 2006 (č.l. 174) je zrejmé, že krajský súd okrem iného „oboznámil“ aj znalecké posudky z odvetvia psychiatrie u všetkých siedmych obžalovaných, ktorých sa dotýka napadnutý rozsudok. So zreteľom na to, čo bolo skôruvedené tento postup je neakceptovateľný, lebo odporuje zákonnej úprave vykonávania dôkazu znaleckým posudkom v konaní pred súdom, obchádza zákon a zároveň porušuje aj právo obvineného na obhajobu, pretože sa mu odníma jeho zákonné právo vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s čítaním písomného posudku alebo výpovede znalca na hlavnom pojednávaní.

Z týchto dôvodov nemal prvostupňový súd zákonné podklady pre záver, že všetci obžalovaní vrátane J. Z. spáchali jednotlivé skutky, ako trestne zodpovedné subjekty. Skutkové zistenia krajského súdu v tejto otázke absentujú, lebo nemožno hodnotiť nezákonným spôsobom vykonané dôkazy, zároveň sú aj ne-úplné, v dôsledku čoho je potom predčasný záver o vine jednotlivých obžalovaných.

Tak je tomu aj preto, že prvostupňový súd postupoval v rozpore so zákonom tiež pri výsluchu Ing. J. T. ako znalca na hlavnom pojednávaní 12. decembra 2005.

Ešte v prípravnom konaní za účelom objasnenia dôležitej skutočnosti a síce, či zaistené veci u jednotlivých obžalovaných majú povahu omamných alebo psycho- tropných látok bolo nadriadené znalecké dokazovanie, pričom funkciu znalca plnil Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Bratislava ako pracovisko špecializované na znaleckú činnosť pre odbor kriminalistika a takto aj zapísané v príslušnom zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Spomenutý ústav v súlade so zákonnou úpravou podal posudky vzťahujúce sa k jednotlivým obžalovaným písomne, pričom v nich označil osoby, ktoré posudky vypracovali a ktoré v prípade potreby môžu byť vypočuté ako znalec (§ 110 ods. 2 Tr. por.). Taká osoba sa znalcom stáva až zložením sľubu, pokiaľ nie je zapísaná v zozname znalcov. Pokiaľ nie je výsluch potrebný, dôkaz posudkom ústavu (§ 110 ods. 1 Tr. por.) alebo iného pracoviska špecializovaného na znaleckú činnosť (§ 105 ods. 1 Tr. por.) sa vykoná ako dôkaz listinou, t.j. prečítaním posudku podľa § 213 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd Ing. J. T., ktorý bol spoluautorom takmer všetkých posudkov podaných v predmetnej veci, síce na hlavnom pojednávaní 12. decembra 2005 poučil podľa § 106 Tr. por., ale nevzal ho do sľubu. Taký postup by nebol potrebný iba vtedy, ak by menovaný bol zapísaný v zozname znalcov, čo však prvostupňový súd vôbec neskúmal. Podľa zistenia odvolacieho súdu však výsluch menovaného ako znalca v konaní pred súdom vôbec neprichádzal do úvahy. Krajský súd prehliadol vyjadrenie Ing. J. T., že už nepracuje na kriminalistickom ústave (č.l. 155). Za tejto situácie aj keď pôvodne sa spolupodieľal na vypracovaní písomných posudkov nemohol v mene ústavu ako poverená osoba v postavení znalca posudzovať správnosť posudkov, či podávať žiadané vysvetlenia, pretože v čase jeho výsluchu pred súdom už zanikol jeho pomer k ústavu a teda aj akékoľvek oprávnenie za ústav vystupovať. V tomto prípade ide o analogickú situáciu ako keď dôjde k zániku funkcie znalca – fyzickej osoby ním podaný posudok možno len prečítať, pokiaľ sú preto splnené zákonné podmienky, výsluch ale neprichádza do úvahy, pretože nemožno zachovať postup predpokladaný v § 108 a § 109 Tr. por.

Spomenuté zistenie malo viesť prvostupňový súd k inému postupu a síce k zváženiu možnosti výsluchu iných spracovateľov podaných posudkov v procesnom postavení znalca, prípadne k vykonaniu podaných posudkov ich prečítaním. Výsluch Ing. J. T. ako znalca je v posudzovanej veci nepoužiteľný, a preto skutkové zistenia pokiaľ ide o dokazovanú skutočnosť spomenutými dôkaznými prostriedkami, vťahujúcu sa k objektívnej stránke trestného činu podľa § 187 Tr. zák. nemajú zákonný podklad.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných odvolaní krajského prokurátora a obžalovaných M. M., J. H., P. B. a J. V. a v prípade obžalovaného J. Z. vzhľadom na ustanovenie § 261 Tr. por. rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku v rozsahu vyplývajúcom z výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný   prostriedok.

V Bratislave 17. júna 2008

JUDr. Peter   K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: