N a j v y š š í s ú d
2 To 6/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2009 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému Š. I. pre pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. marca 2008, sp. zn. 3 T 13/05 rozhodol
t a k t o :
Podľa § 257 písm. a/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a trestná vec obžalovaného Š. I. sa p o s t u p u j e Špeciálnemu súdu v Pezinku.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. marca 2008, sp. zn. 3 T 13/05 bol Š. I. podľa § 226 písm. a/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 oslobodený spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 31. augusta 2005, sp. zn. VII Gv 29/04 pre skutok kvalifikovaný po právnej stránke ako pokus trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v období od apríla 2003 až do júna 2004 v priestoroch Ústav na výkon väzby B. opakovane žiadal od Mgr. R. H., nar. X., t.č. v Ústav na výkon väzby B. finančné prostriedky vo výške 3 milióny až 5 miliónov Sk, ako úplatok za to, že mu u svojho brata I. I., nar. X. dojedná, aby tento svojim vplyvom pôsobil na sudcu, resp. ďalšie osoby a zabezpečil tak jeho prepustenie z väzby, čím ho uvádzal do omylu v úmysle uvedenú sumu od neho vylákať a na jeho škodu sa obohatiť pretože na vybavenie veci nič podnikol a ani tak nechcel. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie krajský prokurátor.
V písomných dôvodoch svojho dovolania namietal, že rozhodnutie krajského súdu je nesprávne, pretože obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný svedkom Mgr. R. H., A. P., Ing. M. Š. a J. M., ktorí bývali s obžalovaným na jednej cele vo výkone väzby v Ústav na výkon väzby B.ica. Výpovede týchto svedkov ale predovšetkým svedka Mgr. R. H. krajský súd neodôvodnene vyhodnotil ako nedôveryhodné, pričom nekriticky uveril výpovediam obžalovaného resp. svedka Š. Č., ktorý však mohol už byť na svoju výpoveď inštruovaný (vypovedal až na hlavnom pojednávaní).
Na základe uvedeného krajský prokurátor žiadal, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade takto podaného odvolania podľa § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil nasledovné:
Podľa § 454a ods. 1 Tr. por. účinného od 1. septembra 2004 vo veciach, ktoré patria do právomoci špeciálneho súdu (§ 15a ods. 1, ods. 2 Tr. por.), v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004, je na konanie príslušný úrad špeciálnej prokuratúry a špeciálny súd ak v ods. 2 nie je ustanovené inak.
Podľa § 454a ods. 2 Tr. por. účinného od 1. septembra 2004 konanie vo veciach, ktoré patria do právomoci špeciálneho súdu v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd krajský súd, vojenský obvodový súd, alebo vyšší vojenský súd a bolo v nich do 1. septembra 2004 nariadené hlavné pojednávanie sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 454aa ods. 1 Tr. por. účinného od 15. apríla 2005 vo veci v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004 a pôvodne v nej vykonával dozor podľa § 174 prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej obvodovej alebo vyššej vojenskej prokuratúry a ktorá bola postúpená úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodu § 454a je príslušný na konanie súd od nadobudnutia účinnosti tohto zákona prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej obvodovej, alebo vyššej vojenskej prokuratúry, ktorý bol príslušný v danej veci pred 1. septembrom 2004, ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebola podaná obžaloba.
Súdne konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná v takomto prípade okresný, krajský, vojenský obvodový alebo vyšší vojenský súd, ktorý bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004; to však neplatí, ak o príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry rozhodne generálny prokurátor podľa osobitného predpisu (s odkazom na § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov); v takomto prípade súdne konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná špeciálny súd.
Zo spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v predmetnej trestnej veci bolo trestné stíhanie začaté uznesením vyšetrovateľa policajného zboru z 22. apríla 2004 a obžaloba na Krajský súd v Banskej Bystrici bola podaná 8. septembra 2005 (termín hlavného pojednávania bol vytýčený 29. mája 2007 na 3. júla 2007).
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov pokynom z 23. apríla 2004 (čl. 6) určil, aby dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v tejto veci vykonával úrad špeciálnej prokuratúry, čím založil nepriamo vecnú príslušnosť špeciálnemu súdu na konanie v tejto veci, pretože už citované zákonné ustanovenia §454a a §454aa Tr. por. predstavujú vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 15a Tr. por. lex specialis, lebo upravujú príslušnosť špeciálneho súdu vo vzťahu k trestným konaniam začatým pred jeho vznikom (teda pred 1. septembrom 2004), a preto aj ich aplikácia má prednosť pred aplikáciou ustanovenia § 15a Tr. por.
Z uvedeného vyplýva, že vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie v tejto trestnej veci bol Špeciálny súd v Pezinku. Pokiaľ vo veci konal a rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol ako súd nepríslušný a jeho rozhodnutie je v rozpore so zákonom.
Z týchto dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí (§263 ods. 1 písm. a/) bez toho, aby sa bližšie venoval preskúmaniu vecnej správnosti rozsudku a oprávnenosti odvolacích námietok krajského prokurátora rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 24. februára 2009
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková