2To/14/2015

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti obžalovanému G. B. pre pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí konanom 28. júna 2016 v Bratislave o odvolaní obžalovaného G. B. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo 17. septembra 2015, sp. zn. BB-4T/29/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný G. B., nar. X. H. XXXX v W., trvale bytom W. B. V., W. ul. č. XX/XX, okres Košice - okolie, t. č. na úteku,

uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste si zabezpečil samopal vz. 61 (Škorpión) so zbrúseným výrobným číslom, tlmičom hluku a strelivo do uvedenej zbrane v počte najmenej 31 nábojov, ktoré držal od presne nezistenej doby až do 9. augusta 2013, kedy v čase okolo 04:20 hod. na štátnej ceste E 547 smerom z Jahodnej na Košice na úrovni km 11,5 na základe predchádzajúcej objednávky od inej osoby sa po predchádzajúcich dvoch neúspešných pokusoch spoločne s G.H. pokúsili usmrtiť T. W., nar. XX. H. XXXX, a to tak, že na odcudzenom motorovom vozidle zn. BMW X5 M M7X, čiernej farby s evidenčným číslom XEX XXXX, ktoré šoféroval G. H., dostihli osobné motorové vozidlo zn. FORD Galaxy červenej farby, evidenčné číslo W., ktoré viedol poškodený, s vozidlom sa dostali na jeho úroveň z ľavej strany, priblížili sa tesne k nemu a vtedy G. B., ktorý bol na pravom zadnom sedadle, vystrelil dávku zo samopalu vz. 61 s namontovaným tlmičom hluku smerom na poškodeného, ktorého zasiahol do hrude a hlavy, čím mu spôsobil tržnú ranu dolnej pery a pravej tvárovej časti, tržno-zmliaždené rany a hematóm prednej hrudnej steny vľavo, po týchto výstreloch T. W. zvýšil rýchlosť svojho vozidla, dostal sa pred vozidlo s G. B. a G. H., ktorí ho znova dostihli a keď sa dostali na jeho úroveň, poškodený prudko zabrzdil svoje vozidlo, vyskočil z neho a ušiel do lesného porastu, zatiaľ čo jeho vozidlo sa následne z nezistených príčin pohlo a prešlo do protismeru, kde zišlo z cesty a zastavilo v lesnom poraste, G. B. spoločne s G. H. na svojom vozidle pokračovali ďalej, následne sa na ceste otočili a rýchlou jazdou išli smerom na Jahodnú, kde v ostrej pravotočivej zákrute za km 12,5 s vozidlom zišlimimo cestu, kde havarovali a zostali v lesnom poraste, pričom G. B. z miesta ušiel a vo vozidle, v ktorom zostal iba zranený G. H., nechal uvedenú zbraň spolu s tlmičom a s 31 nábojmi,

teda

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť s vopred uváženou pohnútkou,

- sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,

- bez povolenia zadovážil a prechovával sebe hromadne účinnú zbraň a jej komponent,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a

za to sa mu ukladá

podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 5, ods. 8 Tr. zák. prihliadajúc na § 37 písm. h/ Tr. zák. a za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. sa ukladá zhabanie vecí:

- 1 ks nedovolene upravenej krátkej strelnej palnej samočinnej zbrane - česko-slovenský samopal vzor 61 (Škorpión), kaliber 7,65 mm Browning bez identifikačných údajov,

- 2 ks zásobníkov k samopalu vzor 61 (Škorpión)

- 1 ks zakázaný doplnok zbrane tlmič hluku, výstrelu i výšľahu plameňa

- 1 ks motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5 s čiastočne odstráneným VIN-číslom začínajúcim WBSGY01070, čiernej farby.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. sa vlastníkom zhabaných vecí stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30807484, škodu vo výške 720,- eur (sedemstodvadsať eur).

Odôvodnenie

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo 17. septembra 2015, sp. zn. BB-4T/29/2015, bol obžalovaný G. B., proti ktorému je vedené trestné konanie ako proti ušlému, uznaný za vinného v bode 1) z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2) z prečinunedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktoré mal spáchať tak, že

1) 9. augusta 2013 v čase okolo 04:20 hod. na štátnej ceste E 547 smerom z Jahodnej na Košice na úrovni km 11,5 na základe predchádzajúcej objednávky od inej osoby sa po predchádzajúcich dvoch neúspešných pokusoch spoločne s G.H. pokúsili usmrtiť T. W., nar. XX. H. XXXX, a to tak, že na odcudzenom motorovom vozidle zn. BMW X5 M M7X, čiernej farby s evidenčným číslom XEX XXXX, ktoré šoféroval G. H., dostihli osobné motorové vozidlo zn. FORD Galaxy červenej farby, evidenčné číslo W., ktoré viedol poškodený, s vozidlom sa dostali na jeho úroveň z ľavej strany, priblížili sa tesne k nemu a vtedy G. B., ktorý bol na pravom zadnom sedadle, vystrelil dávku zo samopalu vz. 61 s namontovaným tlmičom hluku smerom na poškodeného, ktorého zasiahol do hrude a hlavy, čím mu spôsobil tržnú ranu dolnej pery a pravej tvárovej časti, tržno-zmliaždené rany a hematóm prednej hrudnej steny vľavo, po týchto výstreloch T. W. zvýšil rýchlosť svojho vozidla, dostal sa pred vozidlo s G. B. a G. H., ktorí ho znova dostihli a keď sa dostali na jeho úroveň, poškodený prudko zabrzdil svoje vozidlo, vyskočil z neho a ušiel do lesného porastu, zatiaľ čo jeho vozidlo sa následne z nezistených príčin pohlo a prešlo do protismeru, kde zišlo z cesty a zastavilo v lesnom poraste, G. B. spoločne s G. H. na svojom vozidle pokračovali ďalej, následne sa na ceste otočili a rýchlou jazdou išli smerom na Jahodnú, kde v ostrej pravotočivej zákrute za km 12,5 s vozidlom zišli mimo cestu, kde havarovali a zostali v lesnom poraste, pričom G. B. z miesta ušiel a vo vozidle zostal iba zranený G. H.,

2) v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste si zabezpečil samopal vz. 61 (Škorpión), so zbrúseným výrobným číslom, tlmičom hluku a strelivo do uvedenej zbrane v počte najmenej 31 nábojov, ktoré držal od presne nezistenej doby až do dňa 9. augusta 2013 asi do 04:30 hod., kedy zbraň použil pri pokuse o zavraždenie T. W. a po čine uvedenú zbraň spolu s tlmičom a s 31 nábojmi nechal v osobnom motorovom vozidle zn. BMW X5, evidenčného čísla XEX XXXXX, ktoré bolo použité pri pokuse o vraždu T. W. a následne bolo nájdené havarované v lesnom poraste pri ceste E 547 v smere Košice - Jahodná.

Za to Špecializovaný trestný súd uložil obžalovanému podľa § 144 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťpäť rokov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na tri roky.

Okrem toho Špecializovaný trestný súd rozhodol podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. por. o zhabaní: 1 ks nedovolene upravenej krátkej strelnej palnej samočinnej zbrane československý samopal vzor 61 (Škorpión), kaliber 7,65 mm Browning bez identifikačných údajov, 2 ks zásobníkov k samopalu vzor 61 (Škorpión), 1 ks zakázaného doplnku zbrane tlmiča hluku, výstrelu i výšľahu plameňa, 1 ks motorového vozidla továrenskej značky BMW X5 s čiastočne odstráneným VIN-číslom začínajúcim WBSGY01070, čiernej farby.

Napokon podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil Špecializovaný trestný súd obžalovanému nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške sedemstodvadsať eur.

Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu obžalovaný G. B. prostredníctvom obhajcu odvolanie, ktorého rozsah vymedzil tak, že toto smeruje proti výrokom o vine a treste.

V jeho dodatočne predložených dôvodoch namieta predovšetkým záver prvostupňového súdu o vierohodnosti výpovede svedka R. V., bez ktorej by zaistené biologické stopy (profily DNA), ktoré boli stotožnené s jeho (obžalovaným) profilom, preukazovali len jeho prítomnosť v predmetnom vozidle BMW X5. V žiadnom prípade by však nepreukazovali jeho prítomnosť v tomto vozidle počas spáchania skutku a na mieste spáchania skutku. Pritom poukazuje na to, že práve svedok R. V. bol nájdený zakliesnený v havarovanom aute BMW X5, z ktorého sa malo strieľať a pri ktorom bol nájdený samopalso zásobníkmi. Podľa odvolateľa sa tak možno celkom oprávnene domnievať, že výpoveď tohto svedka je motivovaná snahou vyhnúť sa trestnému stíhaniu alebo privodiť pre seba čo najpriaznivejší výsledok. V tejto súvislosti zdôraznil, že tomuto svedkovi bolo podľa § 205 ods. 1 Tr. por. dočasne odložené vznesenie obvinenia. Odvolateľ pritom vyslovil názor, že existencia inštitútu dočasného odloženia vznesenia obvinenia podľa § 205 ods. 1 Tr. por. popri existencii povinnosti policajta podľa § 206 ods. 1 Tr. por. (bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia), pripúšťa svojvôľu orgánov činných v trestnom konaní, kedy rozhodnúť o dočasnom odložení vznesenia obvinenia a kedy nie. Práve táto skutočnosť je pritom dôležitá pre posúdenie toho, či dočasné odloženie vznesenia obvinenia bolo zákonné, pretože ak by R. V. bol na začiatku trestného konania obvinený, mohol prípadne využiť svoje právo a odoprieť vypovedať. Odvolateľ zároveň cituje dôvodovú správu k § 205 Tr. por. a uzatvára, že stále možno mať pochybnosti o tom, či medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a osobou prípadného páchateľa, nedošlo len k „obchodu“ motivovanému na jednej strane rýchlym objasnením veci a na strane druhej akousi garanciou beztrestnosti. Osobitne pritom upriamuje pozornosť na to, že pôvodná slovenská právna úprava účinná do 31. augusta 2011 dočasné odloženie obvinenia pri zločine úkladnej vraždy nepoznala, táto pribudla až s účinnosťou od 1. septembra 2011. Poukazujúc na Rezolúciu Rady č. 4970111 (01) z 20. decembra 1996 [správne Rezolúcia Rady Európskej únie č. 41997Y0111(01) z 20. decembra 1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú pri súdnom konaní v boji proti medzinárodne organizovanému zločinu], ktorá vyzýva všetky členské štáty k prijatiu vhodných opatrení k ochrane všetkých osôb, ktoré spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a vyšetrovaní obzvlášť závažnej trestnej činnosti súvisiacej s trestnou činnosťou zločineckých organizácií, je podľa odvolateľa takéto postupné rozširovanie tohto inštitútu mimo organizovaný zločin len za účelom prekonania dôkaznej núdze orgánov činných v trestnom konaní neakceptovateľné.

V ďalšej časti odôvodnenia odvolania kladie odvolateľ otázku, či orgány činné v trestnom konaní a súd prvého stupňa nemali vykonať znalecké dokazovanie v odbore psychológia, pri ktorom by sa vyšetreniu u znalca podrobil svedok R. V.. Poukazuje pritom na to, že tento svedok pri svojej úplne prvej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že s autom po skutku havaroval preto, lebo mu do cesty vbehla srnka. V neskoršej výpovedi však už hovoril o tom, že mu mal (obžalovaný) zakryť oči. Odvolateľ sa preto pýta, čo tohto svedka viedlo k tomu, že pri neskoršej výpovedi mal uvádzať skutočnosti, ktoré by jeho postavenie ešte viac sťažovali. V tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že (obžalovaný) nebol na zadnom sedadle za sedadlom spolujazdca pripútaný, a zároveň kladie otázku, prečo bol bezpečnostný pás na vozidle spolujazdca prerezaný. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa venovať osobe a osobnosti svedka R. V. viac pozornosti.

Odvolateľ si tiež nemyslí, že boli zistené všetky skutočnosti o posádke vozidla BMW, najmä o počte jej členov. Poukazuje pritom na to, že na zaistenej osuške (predmet skúmania č. 23) bola zaistená DNA, kde boli on a R. V. vylúčení ako možní pôvodcovia tohto biologického materiálu, na vystrelenom airbagu [predmet skúmania č. 15 (správne predmet skúmania č. 11)] bola nájdená zmiešaná DNA stopa, ktorej časť patrila R. V. a druhá časť bola nevhodná na interpretáciu, pričom je podľa odvolateľa možné, že patrila inej osobe ako jemu, a aj stopy zaistené na zásobníkoch a tlmiči pochádzajú podľa expertízy najmenej od troch osôb, aj keď nie sú vhodné na individuálnu identifikáciu. V tejto súvislosti kladie odvolateľ ďalšiu otázku a síce, prečo bola obhliadka motorového vozidla BMW X5 vykonaná trikrát, keď takýto úkon mal byť vykonaný ihneď po zistení skutku, 9. augusta 2015 (správne 2013), keďže čím neskôr sa takýto úkon vykoná, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa stopy stratia, prípadne môže dôjsť k ich manipulácii.

V ďalšej časti odvolania uvádza, že pri výpovediach svedka Q. V. treba mať na pamäti, že ide o brata R. V. a nie je vylúčené, že mu svojou výpoveďou chcel pomôcť. Poukazuje pritom na to, že v jeho výpovediach je viacero rozporov, najmä vo vzťahu k tomu, kedy prvýkrát videl G. P. a kedy mal priviezť brata R. ku Zlatníku na Ružín, pričom v preprave a v spôsobe dopravy ku Zlatníku sa výpovede V. rozchádzajú. Odvolateľ si tiež myslí, že poškodený T. W., ktorý vypovedal, že vo vozidle, ktoré sa dostalo na úroveň jeho vozidla, zaregistroval len osobu na mieste vodiča, poznal prednú masku vozidla, aj jeho zadok, na zadnom sedadle ale nikoho nevidel a nezaregistroval ani, či boli zadné okienka stiahnuté alebo nie, mohol vidieť a videl viac, len o tom nechce vypovedať.

Odvolateľ súdu prvého stupňa v neposlednom rade vytýka, že sa nesprávne stotožnil s tým, že skutok bol spáchaný z osobitného motívu, konkrétne na objednávku. Pritom tvrdí, že žiaden získaný dôkaz nehovorí o tom, že bol tento čin spáchaný na objednávku. Poškodený T. W. nemenoval na hlavnom pojednávaní konkrétnu osobu, ktorá si to mohla objednať, skutočnosti nasvedčujúce objednávke vraždy neuviedol ani svedok R. V. a takéto dôkazy neboli získané ani z výpovede svedka G. P., pričom dokazovaním nebola stotožnená ani žiadna iná osoba, ktorá by bola údajným objednávateľom. V tejto súvislosti zastáva odvolateľ názor, že tam kde niet objednávateľa, nemožno hovoriť ani o vražde na objednávku. Preto považuje za nesprávnu úvahu súdu prvého stupňa o tom, že vykonaniu skutku na objednávku nasvedčuje to, že medzi ním a poškodeným nebol žiaden vzťah. Ani tvrdenie svedka R. V. o tom, že „treba dať dole nejakého chlapa“ nemôže podľa neho tento osobitný motív potvrdzovať.

Napokon poukazuje odvolateľ tiež na to, že konanie proti nemu bolo vykonávané ako proti ušlému a teda sa nemohol nijakým spôsobom vyjadriť k výpovedi svedka R. V. a nemohol s ním byť nijakým spôsobom konfrontovaný. Pre spravodlivé rozhodnutie pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“ mal súd prvého stupňa posudzovať aj túto skutočnosť, keďže bez jeho výpovede a bez jeho vyjadrenia ku skutočnostiam kladeným mu za vinu, by bolo akékoľvek rozhodnutie súdu v jeho neprospech v rozpore s princípom rovností zbraní a zásadou kontradiktórnosti v trestnom konaní.

Z týchto dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a spod obžaloby ho oslobodil.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného G. B. ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací preskúmal na podklade uvedeného odvolania, ktoré bolo podané oprávnenou osobou včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume prihliadajúc aj na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania, a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o podanom odvolaní rozhodnúť, najvyšší súd zistil, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné i keď z iných, než ním namietaných dôvodov.

Predovšetkým treba k veci uviesť, že konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku netrpí žiadnymi podstatnými chybami, ktoré by bez ďalšieho odôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K námietke odvolateľa týkajúcej sa toho, že trestné konanie proti nemu bolo vedené ako proti ušlému, najvyšší súd uvádza, že odvolateľ z miesta činu ušiel. Pritom od tohto dňa už nielenže neprišiel do práce, čo vyplýva z výpovede svedka P.C., no nezdržiava sa ani v mieste trvalého bydliska a ani na iných miestach, na ktorých by sa podľa poznatkov polície zdržiavať mohol, čo je zrejmé napr. zo zápisníc o vstupoch do obydlí a do iných priestorov, ktoré boli realizované bezprostredne po skutku, a jeho pobyt nebol doposiaľ zistený napriek tomu, že už od októbra 2013 je na neho v tejto veci vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz a európsky zatýkací rozkaz. Aj podľa odvolacieho súdu tak niet pochýb o tom, že sa obžalovaný úmyselne vyhýba trestnému konaniu prinajmenšom tým, že sa skrýva, čím sa sám vzdal svojho práva zúčastniť sa konania a obhajovať sám seba. Nemôže sa preto úspešne dovolávať porušenia princípu rovností zbraní a zásady kontradiktórnosti trestného konania. Treba pritom zdôrazniť, že odvolateľ je od vznesenia obvinenia zastúpený ustanoveným obhajcom.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu najvyšší súd ďalej zistil, že Špecializovaný trestný súd vykonal zákonom predpísaným spôsobom dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie (s výnimkou nižšie uvedenej výhrady) a na jeho základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň náležite odôvodnil. Nie je preto potrebné a účelné opakovať na tomto mieste dôkazy, o ktoré prvostupňový súd oprel svoje skutkové zistenia a ktoré v odôvodnenínapadnutého rozsudku správne zrekapituloval a následne logicky a presvedčivo vyhodnotil, ale v tomto smere odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa plne stotožnil, pričom so zreteľom na odvolateľom uplatnené námietky k veci dodáva:

Podstata odvolania obžalovaného spočíva v tom, že spochybňuje hodnovernosť výpovede jediného priameho svedka R. V. poukazujúc predovšetkým na to, že mu bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia. Podľa odvolateľa tak možno mať pochybnosti o tom, či medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a svedkom ako prípadným páchateľom nedošlo len k „obchodu“, ktorý ho motivuje vypovedať tak, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, resp. privodil pre seba čo najpriaznivejší výsledok.

K tomu treba najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že inštitút tzv. korunného svedka je legitímnym dôkazným prostriedkom objasňovania najzávažnejšej, najmä (ale nielen) organizovanej trestnej činnosti. Jej páchateľov totiž možno často usvedčiť iba pomocou ďalších spolupáchateľov alebo účastníkov, ktorým môžu byť (a spravidla sú) za takúto spoluprácu v súlade so zákonom poskytované rôzne výhody, či už v podobe dočasnej nestíhateľnosti (dočasné odloženie vznesenia obvinenia podľa § 205 Tr. por., prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 3 Tr. por.), zmiernenia trestu (mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. b/, e/ Tr. zák.) alebo dokonca v podobe beztrestnosti (podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Tr. por. a zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Tr. por.). Výpoveď takéhoto svedka je preto zákonným dôkazom, ktorý podlieha, ako každý iný dôkaz, voľnému hodnoteniu v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. Aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) použitie výpovede tzv. korunného svedka samo o sebe neporušuje právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z jeho judikatúry pritom možno vyvodiť, že pri posudzovaní tejto otázky kladie dôraz na to, či: 1) bol obvinený informovaný o postavení svedka a o výhodách, ktoré mu boli výmenou za jeho výpoveď poskytnuté, 2) bol obhajobe zaručený prístup k výsluchu takéhoto svedka, včítane možnosti klásť mu otázky, 3) súdy vedomé si postavenia takéhoto svedka starostlivo hodnotili jeho výpoveď, vrátane jej motivácie a zvýšeného rizika jej účelovosti, 4) tvrdenia tzv. korunného svedka podporujú ďalšie dôkazy (primerane napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Atanasov proti Bulharsku z 3. marca 2009, sťažnosť č. 20309/02; rozhodnutie ESĽP vo veci Cornelis proti Holandsku z 25. mája 2004, sťažnosť č. 994/03; rozhodnutie ESĽP vo veci Lorsé proti Holandsku z 27. januára 2004, sťažnosť č. 44484/98; rozhodnutie ESĽP vo veci Verhoek proti Holandsku z 27. januára 2004, sťažnosť č. 54445/00).

Vychádzajúc z uvedeného poukazuje najvyšší súd na to, že z opatrenia príslušného prokurátora o udelení súhlasu s dočasným odložením vznesenia obvinenia (č. l. 14), ako aj zo záznamu vyšetrovateľa o dočasnom odložení vznesenia obvinenia (č. l. 15) je zrejmé, že R. V. bolo 11. augusta 2013 dočasne odložené vznesenie obvinenia výmenou za jeho výpoveď o vykonávateľovi a o objednávateľovi obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy, ktorého sa mal zúčastniť a ktorý je predmetom konania v tejto veci. Obvinený zastúpený ustanoveným obhajcom tak bol v podstate od začiatku konania proti jeho osobe informovaný o postavení R. V. ako tzv. korunného svedka a tiež o výhode, ktorá mu bola poskytnutá. Už na tomto mieste treba zároveň zdôrazniť, že pri trestnom čine úkladnej vraždy umožňuje Trestný poriadok osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení tohto trestného činu a na zistení jeho páchateľa, iba dočasne odložiť vznesenie obvinenia na nevyhnutnú dobu alebo prerušiť jej trestné stíhanie.

Z obsahu predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že obhajca sa už v prípravnom konaní (zastúpený substitútom) zúčastnil výsluchu svedka R. V., ktorý bol po vznesení obvinenia odvolateľovi vykonaný pomocou technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, ale hlavne sa zúčastnil jeho výsluchu pred súdom prvého stupňa, pričom mu bolo plne umožnené klásť svedkovi otázky. Treba pritom odmietnuť argumentáciu odvolateľa, že pokiaľ by bol R. V. vypočúvaný v procesnom postavení obvineného, mal by právo odoprieť vypovedať, pretože takéto právo mal nepochybne aj ako svedok (§ 130 ods. 2 Tr. por.).

Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka R. V., považuje aj odvolací súd za kľúčové, že v priebehucelého trestného konania tento vypovedal o podstatných okolnostiach skutku podrobne a bez rozporov, pričom jeho výpoveď podporuje celý rad ďalších dôkazov.

Popis samotného útoku je predovšetkým v zhode s výpoveďou poškodeného T. W., ktorý uviedol, že v čase, keď ho obiehalo motorové vozidlo BMW X5, počul zvuk podobný prskavkám. Tvrdenie svedka R. V., že obžalovaný sedel v motorovom vozidle BMW X5 vzadu vpravo a strieľal cez stiahnuté zadné okno, zároveň potvrdzujú zaistené stopy, keď na povrchu rúčky samopalu použitého pri útoku, ktorý bol nájdený v motorovom vozidle BMW X5 vzadu za sedadlom vodiča (rovnako ako tlmič), a na hmatníku jeho napínacieho mechanizmu bola zistená DNA obžalovaného. Táto bola zistená aj na útržku látky zaseknutom pod lištou stredového panelu za predným sedadlom spolujazdca vpravo a na kľučke otvárania zadných pravých dverí. Rovnako nemožno prehliadnuť, že na vnútornej strane rámu zadných pravých a ľavých dverí (nie však už pravých predných dverí) boli zistené povýstrelové splodiny, ktorých chemické zloženie bolo zhodné s povýstrelovými splodinami na nábojnici nájdenej v motorovom vozidle BMW X5 a v hlavni použitej zbrane.

Pokiaľ odvolateľ naznačuje prítomnosť ďalšej osoby v motorovom vozidle BMW X5 (čím zároveň spochybňuje pravdivosť výpovede korunného svedka) poukazujúc na to, že R. V., T. W. a on sú ako pôvodcovia bližšie nešpecifikovaného biologického materiálu na zaistenej osuške (predmet skúmania č. 23) jednoznačne vylúčení, treba uviesť, že táto stopa bola zaistená pri obhliadke motorového vozidla FORD Galaxy (nie BMW X5) a to počas pátracej akcie okolia, konkrétne 554 m od východiskového bodu merania (kilometrovník 547/11,5), t. j. 557 m od motorového vozidla poškodeného. Vzhľadom na miesto nálezu, absenciu krvných stôp, tvrdenie poškodeného, že mu predmetná osuška nepatrí, ako aj na miesto nálezu motorového BMW X5 (za kilometrovníkom 547/12,5 v smere na Jahodnú) možno dospieť k presvedčivému záveru, že tento predmet s prerokúvanou vecou nesúvisí.

V prospech obžalovaného nesvedčí ani to, že niektoré biologické stopy zaistené v motorovom vozidle BMW X5 pochádzajú od viacerých osôb. V prípadoch ak boli tieto stopy vhodné na individuálnu identifikáciu, tieto boli výlučne kombináciou DNA profilu práve obžalovaného a svedka R. V. (napr. ster zo spätného zrkadla - predmet skúmania č. 105), resp. kombináciou majoritného DNA profilu obžalovaného (napr. tlmič - predmet skúmania č. 7), prípadne svedka R. V. (napr. airbag spolujazdca - predmet skúmania č. 11) s tým, že minoritný DNA profil nebol vhodný na interpretáciu.

Tomu, že na prednom sedadle nesedela v čase skutku žiadna ďalšia osoba, nasvedčuje napokon aj poloha operadla v ostrom uhle k palubnej doske, ako i absencia akýchkoľvek krvných stôp na airbagu spolujazdca (na rozdiel od airbagu vodiča, na ktorom boli zaistené krvné stopy, ktorých pôvodcom bol R. V.). Práve naopak, poloha predného sedadla spolujazdca potvrdzuje, že obžalovaný sedel bez použitia bezpečnostného pásu na zadnom sedadle vpravo a pri náraze vozidla došlo v dôsledku prudkého pohybu jeho tela vpred k posunu predného sedadla spolujazdca, pri ktorom došlo k poškodeniu bezpečnostného pásu na tomto sedadle a k zanechaniu stopy v podobe útržku látky zaseknutom pod lištou stredového panelu za predným sedadlom spolujazdca vpravo. V tejto súvislosti dáva najvyšší súd osobitne do pozornosti spôsob zapnutia bezpečnostného pásu na mieste vodiča, ktorý je zapnutý poza operadlo sedadla (fotodokumentácia z obhliadky miesta činu na č. l. 542 a 545) tak, aby bola vyradená z činnosti povinná signalizácia pripútania. Uvedené pritom zodpovedá výpovediam svedkov R. V. a Q. V., podľa ktorých bolo motorové vozidlo BMW X5 prispôsobované, resp. upravované tak, aby ho v prípade akejkoľvek kolízie bolo možné urýchlene opustiť bez zanechania stôp. Dôvodným je preto záver, že rovnakým spôsobom blokujúcim povinnú signalizáciu pripútania bol zapnutý aj bezpečnostný pás na sedadle spolujazdca vpredu, čo vysvetľuje jeho poškodenie pri prudkom pohybe predného sedadla spolujazdca vpred (zo zápisnice o obhliadke miesta činu, ani z fotodokumentácie k nej a pripojených vysvetliviek nevyplýva, že by bol bezpečnostný pás prerezaný, ale iba to, že bol poškodený).

K výhradám odvolateľa, že obhliadka motorového vozidla BMW X5 bola vykonaná trikrát, treba uviesť, že namietané obhliadky smerovali k prevereniu výpovedí jednotlivých svedkov (najmä T. W. a R. V.), čo je štandardný postup. Preto len na základe tohto, že niektoré stopy boli zaistené pri dodatočnej obhliadke, nemožno spochybniť ich procesnú relevanciu. V tejto súvislosti je žiaduce poukázať tiež nato, že na podklade výpovedí svedka R. V. bola v priebehu prípravného konania vykonaná aj obhliadka miesta, na ktorom svedok a obžalovaný pri prvom pokuse o usmrtenie poškodeného zapadli s motorovým vozidlom BMW X5, pričom na tomto mieste boli nájdené plastové spony určené na prichytenie plastového prahu okrem iných aj vozidla továrenskej značky BMW model X5. Pravdivosť výpovede svedka R. V., že zbraň použitú pri útoku skúšali v garáži v Helcmanovciach, zase potvrdzuje to, že v jednej z drevených dosák nájdených pri jej prehliadke bola zaistená strela vystrelená práve z tejto zbrane.

Z uvedeného je zrejmé, že usvedčujúca výpoveď svedka R. V. nie je zďaleka jediným dôkazom vedúcim k odsúdeniu odvolateľa, ale táto je v rozhodujúcej miere podporená ďalšími, najmä forenznými dôkazmi.

V tomto kontexte potom hodnovernosť tohto svedka nespochybňujú ani odvolateľom namietané rozpory v jeho výpovediach, ktoré nepovažuje ani odvolací súd za podstatné. Pokiaľ ide o príčinu, ktorá viedla k nehode motorového vozidla BMW X5, treba mať na zreteli aj to, že svedok s maskou na hlave unikal rýchlou jazdou z miesta neúspešného pokusu o usmrtenie poškodeného, čo mohlo skresliť jeho vnímanie situácie, pričom vzápätí upadol do bezvedomia. Z pohľadu ustálenia skutkových záverov nie sú podstatnými ani odvolateľom zdôrazňované rozdiely vo výpovediach svedkov R. V. a Q. V. pokiaľ ide o to, kedy a ako mal byť R. V. pred skutkom dopravený ku Zlatníku na Ružíne a už vôbec kedy Q. V. prvýkrát videl G. P.. Za takéhoto stavu nie je dôvodnou ani požiadavka obhajoby na vyšetrenie svedka R. V. znalcom z odboru psychológia.

Zároveň nemožno prisvedčiť námietkam obžalovaného, že R. V. v snahe vyhnúť sa trestnému postihu vypovedá proti nemu účelovo. Vo svetle už uvedeného totiž ani výhoda v podobe dočasnej nestíhateľnosti, ktorú tento svedok výmenou za jeho spoluprácu získal, nie je podľa najvyššieho súdu dostatočným motívom preto, aby odvolateľa krivo obvinil, keďže v takom prípade by nielen stratil získaný benefit, ale jeho situácia by sa zároveň výrazne skomplikovala, keďže okrem trestného postihu za pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy by sa vystavil aj riziku trestného stíhania pre trestný čin krivého obvinenia, čo by v prípade jeho odsúdenia malo nepochybne vplyv na výšku uloženého trestu. Nemožno pritom prehliadať, že dôkazy, ktoré výpoveď svedka R. V. podporujú, tohto zároveň z účasti (v širšom slova zmysle) na pokuse úkladnej vraždy usvedčujú.

Vychádzajúc z týchto dôvodov hodnotí aj najvyšší súd výpoveď svedka R. V. ako vierohodnú, ktorá v spojení s ďalšími dôkazmi, tak ako na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal už súd prvého stupňa a ktoré odvolací súd v rozsahu uplatnených námietok v tomto rozhodnutí sčasti zrekapituloval, umožňuje bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti vyvodiť skutkový záver, že obžalovaný G. B. si v presne nezistenom nezistenom čase a na nezistenom mieste zabezpečil samopal vz. 61 (Škorpión) so zbrúseným výrobným číslom, tlmičom hluku a najmenej 31 nábojov do tejto zbrane, ktoré držal až do 9. augusta 2013, kedy ich v čase okolo 04:20 hod. na štátnej ceste E 547 smerom z Jahodnej na Košice na úrovni km 11,5 po dvoch predchádzajúcich neúspešných pokusoch použil pri pokuse o usmrtenie T. W. a to za okolností, ako sú podrobne uvedené v bode 1) skutkovej vety napadnutého rozsudku.

Vykonanému dokazovaniu zároveň zodpovedá aj zistenie prvostupňového súdu, že odvolateľ sa pokúšal usmrtiť poškodeného na objednávku. Najvyšší súd sa v tomto smere plne stotožnil s logickými a presvedčivými úvahami Špecializovaného trestného súdu uvedenými na strane 10 jeho rozsudku. Z výpovede svedka R. V. totiž vyplýva, že dôvodom usmrtenia poškodeného malo byť to, aby „nehovoril“, keď mu osoba, ktorej totožnosť svedok nepoznal, pretože obžalovaný mu nepovedal kto konkrétne si „robotu“ objednal, nevráti peniaze, ktoré mu vrátiť mala. Keďže medzi obžalovaným a poškodeným nebol žiaden vzťah, niet žiadnych pochýb o tom, že odvolateľ konal na objednávku. Preto ani fakt, že za objednanie usmrtenia poškodeného nebola doposiaľ vyvodená trestná zodpovednosť voči konkrétnej osobe, prijatiu takéhoto skutkového záveru nebráni.

Pokiaľ ide o úplnosť skutkových zistení, je však nutné poukázať na to, že náboje, ktoré si obžalovaný zadovážil a držal, nie sú zakázaným strelivom a tieto môže nadobudnúť do vlastníctva, držať a nosiť držiteľ zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz [narozdiel od samopalu vz. 61 (Škorpión) s tlmičom hluku výstrelu, ktorý je zbraňou, resp. doplnkom zbrane kategórie A, ktoré je zakázané nadobudnúť do vlastníctva, držať alebo nosiť (§ 4 a § 8 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]. Najvyšší súd preto doplnil dokazovanie prečítaním správy Oddelenia dokladov Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice - okolie, ktorú si v rámci odvolacieho konania vyžiadal a z ktorej vyplýva, že obvinený nebol držiteľom zbrojného preukazu ani zbrojnej licencie a nebol mu ani vydaný zbrojný sprievodný list.

Po takomto doplnení dokazovania dospel aj najvyšší súd k záveru, že obžalovaný [konaním popísaným v bode 2) napadnutého rozsudku] bez povolenia sebe zadovážil a držal strelivo a hromadne účinnú zbraň a jej komponent, čím spáchal jednak prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a tiež zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného popísaného v bode 1) napadnutého rozsudku, ktoré podľa prvostupňového súdu naplnilo znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy § 144 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., treba v prvom rade uviesť, že obžalovaný konal nesporne s vopred uváženou pohnútkou v zmysle § 144 ods. 1 Tr. zák., čo dokazuje, že poškodeného najprv sledoval, aby vedel kedy a na akom motorovom vozidle chodí do práce, zároveň dopredu vybral miesto útoku, zabezpečil si strelnú zbraň s tlmičom a nábojmi, ako aj motorové vozidlo, ktoré na tento účel nechal upraviť. Táto jeho vopred uvážená pohnútka usmrtiť poškodeného pramenila ale výlučne z toho, že konal na objednávku. V súlade s § 38 ods. 1 Tr. zák. tak nemožno na túto okolnosť prihliadnuť aj ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle § 144 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. (v nadväznosti na § 140 písm. a/ Tr. zák.), nakoľko predbežné uváženie pohnútky spočívalo práve v prijatí objednávky na usmrtenie iného. Z toho potom plynie záver, že ak páchateľ iného úmyselne usmrtí (o taký čin sa pokúsi alebo ho pripravuje) na objednávku, ide o konanie s vopred uváženou pohnútkou, ktoré je potrebné právne posúdiť ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, v dôsledku čoho bolo porušené ustanovenie Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.). Keďže by táto chyba odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., najvyšší súd na ňu prihliadol, hoci ju odvolateľ nevytýkal (§ 317 ods. 1 Tr. por.).

Prioritne z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a v nadväznosti na to aj vo všetkých jeho ostatných výrokoch. Zároveň však dospel k záveru, že trestné činy nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. boli spáchané v jednočinnom a nie vo viacčinnom súbehu.

Vykonaným dokazovaním síce nebolo preukázané, kedy konkrétne si obžalovaný strelnú zbraň, tlmič hluku výstrelu a strelivo zabezpečil, z výpovede svedka R. V. ale vyplýva, že tieto boli určené na usmrtenie poškodeného. Ich zadováženie a následné držanie tak bolo súčasťou prípravy na spáchanie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy (rovnako ako zadováženie a úprava motorového vozidla BMW X5). Ide teda o inú skutkovú situáciu, než bola riešená v rozhodnutí najvyššieho súdu zverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 53/2006, kedy medzi zadovážením strelnej zbrane a jej použitím na usmrtenie iného ubehol takmer rok a pol.

Z tohto dôvodu najvyšší súd pri zachovaní totožnosti skutku upravil znenie skutkovej vety tak, aby bolo zrejmé, že konanie obžalovaného je jedným skutkom, ktorý právne posúdil ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294ods. 1 Tr. zák. a so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Uvedené sa následne prejavilo aj pri rozhodovaní odvolacieho súdu o treste a to nielen v tom, že pri určovaní výmery trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov, ale hlavne v tom, že obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody bez použitia tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Pritom prihliadol nielen na to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) ale tiež na to, že už v minulosti spáchal trestný čin, ktorý vykazuje znaky zločinu, konkrétne trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb.). V súlade s § 38 ods. 5, ods. 8 Tr. zák. tak obžalovanému ukladal trest v rámci sprísnenej trestnej sadzby dvadsaťdva a pol roka až dvadsaťpäť rokov a spravujúc sa zásadami ukladania trestov, na ktoré správne poukázal už prvostupňový súd, dospel k záveru, že primeraným je trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťtri rokov.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil odvolací súd obžalovaného v súlade s § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, pričom mu zároveň uložil ochranný dohľad na tri roky, ktorý je v jeho prípade obligatórny (§ 76 ods. 1 Tr. zák.).

Najvyšší súd, rovnako ako súd prvého stupňa, rozhodol aj o zhabaní vecí konkretizovaných vo výroku tohto rozsudku, keďže v prípade zakázanej strelnej zbrane a jej doplnku, resp. komponentu si to vyžaduje bezpečnosť ľudí a majetku. Zároveň vzhľadom na to, že sa nepodarilo zistiť vlastníka motorového vozidla BMW X5, by bolo v rozpore s verejným záujmom, ak by sa táto vec použitá na spáchanie obzvlášť závažného zločinu napokon vrátila tomu, komu bola odňatá, teda R. V.. Najvyšší súd pritom v súlade s § 2 ods. 3 Tr. zák. postupoval podľa zákona účinného v čase, keď o tomto ochrannom opatrení rozhodoval.

Napokon odvolací súd zopakoval aj vecne správny výrok o náhrade škody spôsobenej Sociálnej poisťovni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.