UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti obžalovanému Ing. Y. H. pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom 21. júna 2016 v Bratislave o odvolaní obžalovaného Ing. Y. H. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 25. februára 2015, sp. zn. PK-1T 31/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Ing. Y. H. s a z a m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 25. februára 2015 vo veci vedenej pod sp. zn. PK 1T 31/2013 bol obžalovaný Ing. Y. H. v bode 1) napadnutého rozsudku uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a v bode 2) napadnutého rozsudku z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1 ) po tom, ako si v bližšie nezistenom dni roka 2009 zadovážil nepodpísané tlačivo vlastnej zmenky vystaviteľa Y. P., nar. X. Z. XXXX, L. XX, G., v prospech Ing. Y. H., nar. XX. S. XXXX, K. XXX/X, X., na zmenkovú sumu 800.000,- Eur, s miestom platenia K. XXX/X, X., s dátumom vystavenia 2. septembra 2008 a splatnú 31. marca 2010, ktoré v troch vyhotoveniach nezistená osoba na nezistenom mieste a čase opatrila napodobeninami podpisu Y. P. a hoci vedel, že Y. P. žiadnu z týchto troch zmeniek na celkovú zmenkovú sumu 2.400.000,- Eur nikdy nepodpísal, predložil ich ako pravé dňa 11. októbra 2010 o 13.40 h prostredníctvom Advokátskej kancelárie Kubík, Kovár a partneri, s. r. o. na Okresnom súde Bratislava 5 na Prokofievovej ulici č. 12 v Bratislave spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu vo výške 2.400.000,- Eur, na základe čoho Okresný súd Bratislava 5 vydal 3. januára 2011 pod sp. zn. 3Zm 648/2010 zmenkový platobný rozkaz ukladajúci Y. P. zaplatiť Ing. Y. H. zmenkovú sumu 2.400.00,- Eur so 6 percentným ročným úrokom zo zmenkovejsumy od 1. apríla 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 8.000,- Eur a náhradu trov konania v celkovej sume 45.648,78 Eur, a to do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, ktorý sa následne stal exekučným titulom na začatie exekúcie proti Y. P., vykonávanej pod č. EX 110/2011 súdnym exekútorom Exekútorského úradu so sídlom E. XX v G. G. JUDr. Y. G. na základe návrhu Ing. Y. H. na vykonanie exekúcie podaného 23. februára 2011, pričom Ing. Y. H. takto konal s cieľom získať pre seba peňažné prostriedky zodpovedajúce celkovej zmenkovej sume vo výške 2.400.000,- Eur a spôsobiť tak poškodenému Y. P. škodu v uvedenej výške,
2) dňa 13. júla 2011 na Okresnej prokuratúre Malacky osobne podal trestné oznámenie na Y. P. pre dôvodné podozrenie zo zločinu poškodzovania veriteľa a prečinu krivého obvinenia preto, že zmenkovým platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava 5 zo dňa 3. januára 2011 sp. zn. 3Zm 648/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7. februára 2011, bol Y. P. povinný zaplatiť Ing. Y. H. zmenkovú sumu 2.400.000,- Eur s príslušenstvom a Y. P. po tom, ako sa dozvedel o vydaní zmenkového platobného rozkazu a následne o začatí exekúcie voči jeho osobe, uvedomujúc si, že jeho jediným majetkom je jeho obchodný podiel v spoločnosti M. M., s. r. o., najneskôr 9. marca 2011 previedol tento podiel bezodplatne na svoju dcéru V. P., čím znemožnil svojmu veriteľovi dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky, pričom v trestnom oznámení navrhol, aby prokurátor uložil vyšetrovateľovi začať trestné stíhanie a vzniesť obvinenie Y. P. pre zločin poškodzovania veriteľa a prečin krivého obvinenia, následne po začatí trestného stíhania vo veci vedenej vyšetrovateľkou Okresného riaditeľstva PZ v Malackách na Zámockej ulici č. 3 vo svojej výpovedi zo dňa 9. marca 2012 v čase od 08.52 h do 09.53 h v procesnom postavení svedka -poškodeného a po príslušnom zákonnom poučení, k okolnostiam vzniku zmenkového záväzku vypovedal, že: „Nakoniec sme sa dohodli, že peniaze mu požičiam, ale ako zábezpeku mu dám podpísať zmenky. Ja som pripravil zmenky a na stretnutie som ich ja priniesol, následne tieto zmenky podpísal a z ruky do ruky sme si odovzdali zmenky mne a peniaze jemu", Ing. Y. H. pritom v trestnom oznámení a svedeckej výpovedi uvádzal skutkové okolnosti o vzniku a existencii zmenkového záväzku, uspokojenie pohľadávky, z ktorého malo byť marené, o ktorých vedel, že nie sú pravdivé, a to s cieľom, aby bolo proti osobe Y. P. vedené trestné stíhanie, trestné stíhanie začaté vo veci dňa 9. decembra 2011 pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona bolo napokon uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Malackách zo dňa 14. júna 2012 sp. zn. ČVS:ORP-362/OEK-MA-2011 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavené.
Za to mu bol uložený podľa § 270 ods. 4, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), s použitím § 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štrnásť rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výmere 100.000,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na tri roky.
Napokon podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený Y. P., nar. X. Z. XXXX v G., trvale bytom ul. L. č. XXXX/XX, XXX XX G. XX, bol s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Špecializovaný trestný súd rozsudok odôvodnil v podstate tým, že trestná činnosť bola obžalovanému jednoznačne preukázaná najmä výpoveďami svedkov Y. P., S. O., D. J., M. I., O. P. H., JUDr. Z. H., O. Y., Z. G., V. I., Y. H. a JUDr. S. H., znaleckými posudkami z odboru kriminalistiky, odvetvia grafická diagnostika (znalecký posudok č. 2/2013 zv. 3 č. l. 772-803) a z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo, jazyková analýza a identifikácia pisateľa (znalecký posudok č. 8/2012 zv. 3 č. l. 634-757 a znalecký posudok č. 11/2013 zv. 3 č. l. 810-939), výpoveďami znalkýň Ing. Eleny Blahovej aMgr. Márie Zelenkovej, ako aj celým radom listinných dôkazov zažurnalizovaných v trestnom spise, na ktoré súd osobitne poukázal.
Spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaným Ing. H. potvrdzujú aj nasledujúce svedecké výpovede, na ktoré súd poukazuje a o vierohodnosti ktorých nemal dôvod pochybovať.
O vedomosti obžalovaného H. na falšovaní zmeniek svedčí výpoveď svedka O. Y., ktorý bol osobným vodičom obžalovaného v rozhodnom období. Obžalovaný Ing. Y. H. mu povedal, že zmenky rieši s Z. G., V. L. (obaja právoplatne odsúdení za členstvo v zločineckej skupine „sýkorovci") a V. X. (údajný šéf zločineckej skupiny „sýkorovci'"). Obžalovaný mal na starosti právne veci a L. s G. násilnú časť, teda hrubý nátlak, vydieranie a zastrašovanie. Všetci štyria boli dohodnutí, že keď to vybavia, dva milióny si nechá H. a jeden milión si rozdelia X., L. a G.. H. riešil právoplatnosť zmeniek na Okresnom súde Bratislava 5, kde mu to vybavoval pán, ktorého svedok Y. pozná pod menom N.. Pracoval s jedným mužom, ktorý bol svedkovi predstavený ako sudca Okresného súdu Bratislava 5 a mal mať s tým N. stavebnú firmu. Veľakrát bol na stretnutí, kde viezol obžalovaného za tým N., ktorý má mať aj mamu na tom súde. Vie, že niekedy začiatkom roka 2011 s obžalovaným všetci oslavovali v bare V. právoplatnosť zmeniek, keď im to súd odklepol, že zmenky sú pravé, zapíjali to viackrát, brali to ako hotovú vec. Tiež mu obžalovaný spomínal, že G. so L. mali zabezpečiť podpálenie auta P., ktoré mal vykonať H. G., vodič Z. G.. Obžalovaný Ing. H. niekoľko mesiacov platil aj advokáta G., v roku 2011 dal svedkovi 2.000,- Eur s tým, aby ich odviezol obhajcovi G. na Kamenné námestie. Prostredníctvom toho advokáta poslal H. G. odkaz, aby mu spätne oznámil, ako sa dohodli s rozdelením sumy zo zmeniek.
V tejto súvislosti nadväzuje aj výpoveď svedka Z. G. na hlavnom pojednávaní. Aj tomuto svedkovi súd uveril napriek tomu, že v prípravnom konaní vypovedal odlišne, lebo zmenu výpovede pred súdom náležite logicky odôvodnil, pričom jeho táto výpoveď korešponduje s výpoveďami svedkov Y. P., O. Y. a V. I., ale aj s ostatnými usvedčujúcimi dôkazmi, najmä však so znaleckými závermi o falšovaní zmeniek. Vyplýva z nej, že V. L. mu povedal, že zmenky sa podpíšu falošne. Obžalovaný dobre vedel, že na zmenkách je falšovaný podpis P., lebo to vedeli všetci traja. Práve svedok G. zabezpečil z banky vzorový podpis P., na základe ktorého sa sfalšoval jeho podpis na zmenkách. Falšovanie zase zabezpečil V. L., ktorý si nárokoval zvýšenie svojho podielu o 7.000,- Eur práve pre falšovateľa. Svedok G. potvrdil aj existenciu zmlúv o spolupráci medzi Ing. H. a Z. G. a Ing. H. a V. L., ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke u obžalovaného Ing. H. a aj v motorovom vozidle V. L. zn. Porsche Cayenne tak, že súviseli s touto vecou a vyhotovil ich L. pre istotu, ak by ich H. chcel náhodou obabrať. Svedok G. ich už nestihol podpísať, lebo bol vzatý do väzby za členstvo v zločineckej skupine „sýkorovci". Na jar v roku 2010 svedok G. s V. L. mali na pokyn obžalovaného Ing. H. na valnom zhromaždení spoločnosti O. S. v Petržalke nátlakom donútiť P., aby H. podpísal dve zmenky na 800.000,- Eur, čo sa nezrealizovalo iba pre nedostavenie sa P.. Potom nátlak na P. pokračoval v kaviarni na Kamennom námestí v Bratislave v apríli 2010, kde im P. za prítomnosti svedkyne O. P. H. oznámil, že H. zmenky nepodpíše, lebo mu nie je nič dlžný a nedá mu ani korunu. Následne svedok G. znovu na pokyn obžalovaného Ing. H. na jeseň roku 2010 zabezpečil „nakladačku" Y. P. v kasíne v Malackách. Na druhý deň doniesol L. H. podpísané zmenky.
O „nakladačke" P. sa vyjadroval aj svedok V. I., z ktorého výpovede je tiež zjavná zainteresovanosť obžalovaného na nezákonnom vymáhaní peňazí od poškodeného prostredníctvom zmeniek. Z jeho výpovede vyplynulo, že počas náhodného stretnutia s obžalovaným v reštaurácii V. v Bratislave v období, keď Kosík „riešil" tie zmenky, prišli za H. štyria až piati jemu neznámi muži, z ktorých opoznal podľa fotoalbumu V. L. a Z. G., prezývaného „P.", ktorí sa často stretávali s H.. V tej dobe nerozumel o čom sa bavili, pretože ešte nepoznal P., ale počul, čo hovorili. Až s odstupom času si vyhodnotil informácie, ktoré počul a ktoré mu následne potvrdil aj P.. Tí muži hovorili obžalovanému o nejakej bitke, že P. dostal nakladačku. Až keď tí muži odišli a Ing. H. si k stolu znova prisadol, sa počas rozhovoru zmienil, že ten muž, čo dostal nakladačku, sa volá P.. Časom túto informáciu povedal P., lebo manželka P. navštevovala jeho krajčírsku dielňu. P. mu bitku potvrdil a poprel akékoľvek podlžnosti voči Ing. H., aj podpísanie zmeniek.
Výpovede svedkov o podpálení vozidla poškodeného Y. P. a o nariadenej „nakladačke" a o tom, že sa tak reálne stalo, potvrdzujú aj pred súdom prečítané listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise. K podpáleniu vozidla poškodeného Y. P. zn. Mercedes Benz G55 AMG ev. č. S. B. došlo dňa 9. augusta 2009 o 02.22 h na ulici Vajanského č. 1 v Malackách. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Karola Moráveka č. 7/2009 z odboru požiarnej ochrany, odvetvia zisťovanie vzniku a príčin požiarov (zv. 14 č. l. 3569-3598) vyplynulo, že požiar vozidla bol spôsobený úmyselným konaním fyzickej osoby a to zapálením vozidla na troch miestach za použitia akcelerátora horenia (benzínu, riedidla a podobne). Rovnaký záver je zrejmý aj z požiarnotechnickej expertízy z odboru požiarna ochrana Požiarnotechnického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR (zv. 14 č. l. 3601-3606). Z kópie vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, odboru justičnej a kriminálnej polície Malacky sp. zn. ORP-786/OSV-MA-2010 (zv. 13 č. l. 3295-3312) zase vyplýva, že k fyzickému útoku na Y. P. došlo dňa 25. septembra 2010 o 24.00 h v prevádzke herni Ruleta v Malackách, na ulici 1. mája, následkom čoho mu boli spôsobené tržné rany na hlave a oderky na obidvoch rukách s dĺžkou práceneschopnosti presahujúcou sedem dní a odcudzením retiazky a peňaženky aj škoda v sume 3.700,- Eur.
Naopak, Špecializovaný trestný súd neuveril výpovediam svedkov Z. V. a L. S. o okolnostiach pôžičky obžalovaného Ing. Y. H. pre poškodeného Y. P., o odovzdaní peňazí v športovej taške a zabezpečení pôžičky prostredníctvom zmeniek, lebo takéto ich tvrdenia sú v príkrom rozpore s jednoznačnou a nespochybniteľnou výpoveďou poškodeného Y. P.. Ten niekoľkokrát rovnako a bez pochybností dokazoval, že nikdy si od obžalovaného Ing. H. nepožičal žiadne peniaze, práve naopak, on Ing. H. požičal milión Sk, ktoré mu obžalovaný doposiaľ nevrátil. Túto pôžičku potvrdil aj svedok Y. H. s tým, že k požičaniu peňazí P. H. došlo v roku 2008 v Loveckom domčeku obžalovaného v Limbachu. P. zopakoval, že nikdy od H. neprevzal žiadnu športovú tašku a nikdy mu nepodpísal žiadne zmenky, lebo nemal na to dôvod. Nikdy nenechal pre H. žiadnu obálku v reštaurácii V. v Bratislave. Svedkyňu L. S. živote nevidel a svedka Z. V. len raz, keď mu ho predtým obžalovaný predstavil ako svojho brata. Súd výpovediam svedkov Z. V. a L. S. neuveril a vyhodnotil ich ako účelové v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Navyše, keď zo spisu vyplýva skutočnosť, že Z. V. je veľmi blízkym priateľom obžalovaného a jeho rodiny s voľným pohybom v priestoroch rodinného domu obžalovaného a L. S. je dlhoročná priateľka obžalovaného, s ktorým pravidelne trénovala šport.
Ani výsluchy svedkov K. V., majiteľa reštaurácie V. v Bratislave a G. E., bývalého policajta a konateľa v spoločnostiach Ing. H., súd nevyhodnotil v prospech obžalovaného, pretože menovaní mali o existencii zmeniek vedomosť len z rozprávania obžalovaného, ktorý ich na to cielene upozornil s tým, či mu to na polícii potvrdia. Svedkovia pritom zmenky fyzicky nikdy nevideli.
Okolnosti stretnutia v reštaurácii K. v Záhorskej Bystrici, kde podľa výpovedí obžalovaného a svedkov Z. V. a L. S. malo dôjsť k odovzdaniu peňazí a zmeniek P., nekorešpondujú ani s výpoveďou svedkyne M. I.. Pamätá si to, lebo tam chodili s P. obedovať, sedávali pri stole pre dvoch a vtedy keď prišiel H., museli ešte pridať jeden stôl, aby si H. mohol prisadnúť. H. si objednal len polievku, o niečom sa rozprávali, dlho sa nezdržali. Keď odchádzali, ona vychádzala z reštaurácie ako prvá, za ňou P. a H., potom sa pridal ešte jeden muž. H., P. a ten muž išli ku H. autu, kde potom chvíľu stáli, normálne sa bavili o športe a bojovom umení. Počula, ako sa P. pýtal H., kto je ten muž a H. mu ho predstavil ako svojho brata Z.. Keď k nej prišiel P., pýtala sa ho, či dobre počula, že to je brat H., na čo jej P. povedal, že áno, takto mu ho H. predstavil. Určite sa P. s tým bratom videli prvýkrát. H. s tým bratom potom odišli preč a oni tiež. To bolo poslednýkrát kedy H. videla. Nevidela tam nič takého, že by obžalovaný Ing. H. odovzdal poškodenému P. nejakú športovú tašku, čo povedala s istotou. Y. P. jej nikdy nehovoril o tom, že by si od obžalovaného Ing. H. niekedy požičal peniaze, alebo že by mu niekedy podpisoval zmenky. O predmetných zmenkách sa dozvedela až vtedy, keď sa P. proti nim bránil. Videla len ich kópie, ktoré jej ukazoval P.. Nakoľko veľmi dobre pozná podpis P. zo služobnej činnosti, môže povedať s istotou, že ten podpis na zmenkách P. nie je. Z výpovede svedkyne vyplýva aj zastrašovanie osoby poškodeného Y. P., čo sa udialo asi dva týždne pred jej výsluchom pred súdom, teda niekedy začiatkom septembra 2014 v Podunajských Biskupiciach v Advokátskej kancelárii JUDr. S. H.. Vtedy sa zúčastnila stretnutia medzi poškodeným P. a advokátom JUDr. S. H., ktorý tam P. povedal, že ak budeH. odsúdený, tak si P. má dávať pozor na svoj život a spájal to s osobou menom V.. Hovoril, že ten V. je veľmi zákerný.
Špecializovaný trestný súd pritom poukázal aj na výpoveď svedka Y. H., ktorý potvrdil vyjadrenie poškodeného Y. P. o tom, že práve P. požičal peniaze H. a nie naopak, ako to tvrdí obžalovaný. Išlo o sumu jeden milión Sk. P. ich H. odovzdal v Loveckom domčeku obžalovaného v Limbachu, kde bol svedok v čase pôžičky prítomný. Stalo sa tak v roku 2008 v čase, keď svedok H. spoznal, možno po troch alebo štyroch mesiacoch po tom. V tom Loveckom domčeku dal P. obžalovanému obálku, Ing. H. si ju zobral a peniaze prepočítal. Vie, že sa tam dohadovali o tom, že H. mu peniaze vráti do mesiaca, či dvoch. On tam bol vtedy len do počtu a nezaujímalo ho, čo tí dvaja medzi sebou mali. Tá pôžička bola kamarátska. Svedok sa k účelu pôžičky vyjadriť nevedel a nevedel uviesť ani to, či už H. P. požičané peniaze vrátil. Nevie o tom, že by P. vtedy vystavil H. zmenku a ani o tom, že by P. pri požičiavaní peňazí vôbec niečo podpisoval.
Súd poukázal aj na majetnícky spôsob života obžalovaného, ktorý je v rozpore s jeho dokumentovanými príjmami, spočívajúci v opakovanom požičiavaní finančných prostriedkov vo vysokých sumách od svojich známych, takmer hraničiaci s ich vylákaním a následným nevrátením peňazí. V tejto súvislosti sú k dobrej dispozícii výpovede svedkov S. I., RNDr. Z. E., Ing. H. V., Ing. P. G., Mgr. G. K. a Z. K.. Menovaní svedkovia tieto skutočnosti pred súdom potvrdili s tým, že H. skutočne na jeho požiadanie v dobrej viere požičali peniaze, ktoré im v prevažnej väčšine H. doposiaľ nevrátil. Treba sem zaradiť aj poškodeného Y. P. s jeho pohľadávkou na ťarchu obžalovaného v sume milión Sk. Nevynímajúc dokonca ani priateľku obžalovaného zo športových tréningov L. S. a kamarátku z detstva G. O. G., ktorým obžalovaný doposiaľ nevrátil čo aj len „malé“ čiastky. Napríklad, svedok S. I., ktorý H. pozná asi od roku 1992 až 1993, lebo bol jeho kolegom policajtom a pozná ho aj z podnikateľských činností uviedol, že s ním už nechce mať nič spoločné, lebo jeho morálne vlastnosti nie sú také, aby s ním mal akékoľvek aktivity. Dodal, že H. mal tri autá na leasingy, ktoré nesplácal, chodil na poľovačky, na ktoré nemal a požičiaval si peniaze na to, aby mohol zaplatiť predchádzajúce dlhy a tým mu vznikali vlastne nové dlhy. H. bežne pri rôznych akciách rozprával ako fungoval u tej trojpísmenkovej (SIS), aby takto na ľudí zapôsobil. Na dokreslenie treba spomenúť aj výpoveď svedka O. Y., ktorý H. v rozhodnom období robil osobného vodiča, ktorý v tejto súvislosti dokazoval, že vo vyhováraní sa a pri prehováraní bol H. dobrý, vedel ako človeka doslova ukecať rečičkami, mal dar reči a tým si dokázal od ľudí napožičiavať veľa peňazí.
Súd mal ďalej za preukázané, že obžalovaný Ing. Y. H. následne dňa 13. júla 2011 osobne podal na Okresnej prokuratúre Malacky písomné trestné oznámenie na Y. P. pre podozrenie zo zločinu poškodzovania veriteľa, v ktorom argumentoval tým, že poškodený po tom ako sa dozvedel o vydaní zmenkového platobného rozkazu a následne o začatí exekúcie voči jeho osobe, svoj obchodný podiel v spoločnosti M. M. dňa 9. marca 2011 bezodplatne previedol na svoju manželku (v skutočnosti na dcéru V. P.), čím mu znemožnil dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky zo zmeniek. Navrhol preto, aby vyšetrovateľ začal trestné stíhanie a vzniesol Y. P. pre uvedený zločin obvinenie. Po začatí trestného stíhania vo veci uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách z 9. decembra 2011 sp. zn. ČVS: ORP-362/OEK-MA-2011, obžalovaný Ing. H. vo svojej výpovedi z 9. marca 2012 v čase od 08.52 h do 09.53 h v procesnom postavení svedka a poškodeného apo príslušnom zákonnom poučení k skutkovým okolnostiam vzniku zmenkového záväzku vypovedal, že s Y. P. sa dohodli, že on mu požičia peniaze a ako zábezpeku mu P. podpíše zmenky. Po pár dňoch sa stretli, nespomína si na akom mieste a z ruky do ruky si to odovzdali, on P. peniaze a P. podpísané zmenky jemu. Toto trestné stíhanie bolo napokon uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách zo dňa 14. júna 2012 sp. zn. ČVS: ORP-362/OEK-MA-2011 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. To potvrdil aj prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky, keď uznesením zo dňa 28. júna 2012 sp. zn. 1Pv 392/11 sťažnosť poškodeného Ing. Y. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nie dôvodnú zamietol.
V nadväznosti na to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa obidva skutky stali a že ich spáchalobžalovaný Ing. Y. H., bolo namieste zaoberať sa príčetnosťou jeho konania v čase spáchania trestných činov ako jednou zo základných podmienok trestnej zodpovednosti. Nezistilo sa nič, čo by ho zbavilo trestnej zodpovednosti. Jeho trestná činnosť mu bola jednoznačne dokázaná, ako to vyplýva z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto rozsudku. Nič teda nebránilo uznať ho za vinného v 1) bode rozsudku zo spáchania obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a v 2.) bode rozsudku z prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, teda tak ako to právne posúdil v obžalobe prokurátor.
Ide o trestné činy, ktorých skutkové podstaty sú naplnené iba v prípade úmyselného zavinenia páchateľa. Trestný zákon rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy úmysel (§ 15 písm. a), písm. b) Trestného zákona). Páchateľ koná v priamom úmysle ak chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem. V prípade nepriameho úmyslu páchateľ vie, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený.
Obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spácha o. i. ten, kto falšované cenné papiere dá ako pravé. Zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí o. i. ten, kto v konaní pred súdom predloží dôkaz, o ktorom vie že je sfalšovaný, na účel použiť ho ako pravý. V konkrétnej trestnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný Ing. Y. H. v 1) bode rozsudku si v bližšie nezistenom dni roka 2009 zadovážil nepodpísané tlačivo vlastnej zmenky vystaviteľa Y. P., nar. X. Z. XXXX, L. XX, G., v prospech Ing. Y. H., nar. XX. S. XXXX, K. XXX/X, X., na zmenkovú sumu 800.000,- Eur, s miestom platenia K. XXX/X, X., s dátumom vystavenia 2. septembra 2008 a splatnú 31. marca 2010. Toto v troch vyhotoveniach nezistená osoba na nezistenom mieste a čase opatrila napodobeninami podpisu Y. P.. Hoci obžalovaný Ing. Y. H. vedel, že Y. P. žiadnu z týchto troch zmeniek na celkovú zmenkovú sumu 2.400.000,- Eur nikdy nepodpísal, predložil ich ako pravé dňa 11. októbra 2010 o 13.40 h prostredníctvom Advokátskej kancelárie H., H. a partneri, s. r. o. na Okresnom súde Bratislava 5 na Prokofievovej ulici č. 12 v Bratislave, spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu vo výške 2.400.000,- Eur. Okresný súd Bratislava 5 na základe toho vydal 3. januára 2011 pod sp. zn. 3Zm 648/2010 zmenkový platobný rozkaz ukladajúci Y. P. zaplatiť Ing. Y. H. zmenkovú sumu 2.400.00,- Eur so 6 percentným ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 1. apríla 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 8.000,- Eur a náhradu trov konania v celkovej sume 45.648,78 Eur a to do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Tento sa následne stal exekučným titulom na začatie exekúcie proti Y. P., vykonávanej pod č. EX 110/2011 súdnym exekútorom JUDr. Y. G. z Exekútorského úradu so sídlom E. XX v G. G. (agendu po ňom prebral jeho nástupca súdny exekútor Mgr. Z. O. s rovnakým sídlom exekútorského úradu, zv. 11 č. l. 2639), na základe návrhu obžalovaného Ing. Y. H. na vykonanie exekúcie podaného 23. februára 2011. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd potom ustálil, že obžalovaný Ing. Y. H. sa v 1) bode rozsudku dopustil obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. S poukazom na spôsob spáchania týchto trestných činov nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že sa ich obžalovaný dopustil v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.
Spáchanie obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov vo veľkom rozsahu podľa ods. 4 písm. b), § 270 Trestného zákona a zločinu marenia spravodlivosti v úmysle zadovážiť sebe značný prospech a spôsobiť značnú škodu podľa ods. 2 písm. a), § 344 Trestného zákona sú kvalifikovanými znakmi uvedených skutkových podstát. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný Ing. Y. H. vyššie uvedeným spôsobom konal s cieľom získať pre seba finančné prostriedky zodpovedajúce celkovej zmenkovej sume vo výške 2.400.000,- Eur a spôsobiť tak poškodenému Y. P. škodu v uvedenej výške. Značnou škodou, resp. značným rozsahom sa na účely trestného konania podľa§ 125 ods. 1 Trestného zákona rozumie sumadosahujúca najmenej stonásobok malej škody, ktorou je suma prevyšujúca sumu 266,- Eur. Znamená to, že značnou škodou, resp. značným rozsahom je suma najmenej 26.600,- Eur. Za škodu veľkého rozsahu sa podľa uvedeného ustanovenia považuje suma najmenej 133.000,- Eur, teda čiastka dosahujúca najmenej päťstonásobok malej škody. Čiastka vo výške 2.400.000,- Eur osemnásť násobne prevyšuje škodu veľkého rozsahu a deväťdesiat násobne prevyšuje značnú škodu, resp. značný rozsah. Za týchto okolností potom súdu nič nebránilo konanie obžalovaného Ing. Y. H. v 1.) bode rozsudku právne posúdiť i podľa ustanovenia ods. 4 písm. b), § 270 Trestného zákona a tiež podľa ods. 2 písm. a), § 344 Trestného zákona.
Prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. V konkrétnej trestnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný Ing. Y. H. v 2.) bode rozsudku dňa 13. júla 2011 osobne podal na Okresnej prokuratúre Malacky trestné oznámenie na Y. P. pre dôvodné podozrenie zo zločinu poškodzovania veriteľa a prečinu krivého obvinenia preto, že zmenkovým platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava 5 zo dňa 3. januára 2011 sp. zn. 3Zm 648/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť na základe fikcie doručenia dňa 7. februára 2011, bol Y. P. povinný zaplatiť Ing. Y. H. zmenkovú sumu 2.400.000,- Eur s príslušenstvom. Y. P. po tom, ako sa dozvedel o vydaní zmenkového platobného rozkazu a následne o začatí exekúcie voči jeho osobe, uvedomujúc si, že jeho jediným majetkom je jeho obchodný podiel v spoločnosti M. M., s. r. o., najneskôr 9. marca 2011 previedol tento podiel bezodplatne na svoju dcéru V. P., čím znemožnil svojmu veriteľovi dosiahnuť uspokojenie jeho pohľadávky. Obžalovaný Ing. Y. H. pritom v trestnom oznámení navrhol, aby prokurátor uložil vyšetrovateľovi začať trestné stíhanie a vzniesť obvinenie Y. P. pre zločin poškodzovania veriteľa a prečin krivého obvinenia. Následne po začatí trestného stíhania vo veci vedenej vyšetrovateľkou Okresného riaditeľstva PZ v Malackách vo svojej výpovedi zo dňa 9. marca 2012 v čase od 08.52 h do 09.53 h v procesnom postavení svedka a poškodeného a po príslušnom zákonnom poučení, k okolnostiam vzniku zmenkového záväzku vypovedal, že: „Nakoniec sme sa dohodli, že peniaze mu požičiam, ale ako zábezpeku mu dám podpísať zmenky. Ja som pripravil zmenky a na stretnutie som ich ja priniesol, následne tieto zmenky podpísal a z ruky do ruky sme si odovzdali, zmenky mne a peniaze jemu". Obžalovaný Ing. Y. H. pritom v trestnom oznámení a svedeckej výpovedi uvádzal skutkové okolnosti o vzniku a existencii zmenkového záväzku, uspokojenie pohľadávky, z ktorého malo byť marené, o ktorých vedel, že nie sú pravdivé a to s cieľom, aby bolo proti osobe Y. P. vedené trestné stíhanie. Túto výpoveď treba pokladať za dôkaz výpoveďou svedka podľa § 119 ods. 2 a § 127 a nasl. Trestného poriadku (R 39/1970), lebo Ing. H. v nej uvádzal vedome nepravdivé skutkové okolnosti o vzniku a existencii zmenkového záväzku, ktorý má charakter abstraktného záväzku, uspokojenie pohľadávky, z ktorého malo byť marené zo strany Y. P., s cieľom privodiť jeho trestné stíhanie, keď navrhol, aby bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie Y. P. pre uvedený trestný čin a to za situácie, keď si bol vedomý skutočnosti, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný na základe falšovaných zmeniek. Trestné stíhanie začaté vo veci dňa 9. decembra 2011 pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona bolo napokon uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách zo dňa 14. júna 2012 sp. zn. ČVS:ORP- 362/OEK-MA-2011 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd potom ustálil, že obžalovaný Ing. Y. H. sa v 2) bode rozsudku dopustil prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. S poukazom na spôsob spáchania tohto prečinu nemal súd žiadne pochybnosti o tom, že sa ho obžalovaný dopustil v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.
Proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie, proti všetkým výrokom, okrem výroku o náhrade škody, obžalovaný Ing. Y. H..
Odvolanie odôvodnil tým, že sa konania uvedeného v napadnutom rozsudku nedopustil a skutky nespáchal. Nebol mu preukázaný úmysel predloženia falošných zmeniek. Nemal žiadnu vedomosť, že zmenky boli falšované teda podpisy na nich. Ak by mal takúto vedomosť, tak ich neuplatňuje v zmenkovom konaní. Nebol mu preukázaný úmysel falšovať zmenky. Ak sú zmenky - podpisy na nich falošné, tak nebolo to vykonané jeho osobou nemal na to žiadny dôvod a ani nepoveril žiadne osoby abytoto zariadili. Jemu boli odovzdané zmenky podpísané od P., o ktorých nemal dôvod pochybovať, nakoľko P. mal a má voči nemu záväzok. O tom svedčí i trestné stíhanie P. za podvod pri tunelovaní DV METAL, kedy rôznymi fiktívnymi zmluvami a listinami prevádzal financie na svoju spoločnosť.
V prvom rade napadol výrok o treste a to peňažnom treste vo výške 100.000,- Eur, pri ktorom mu bol uložený ako náhradný trest v prípade jeho nezaplatenia trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Takýto trest či už peňažný v takej výške 100.000,- Eur je neprimerane prísny a nedôvodný a nehovoriac o náhradnom treste v prípade jeho nezaplatenia až 4 roky nepodmienečne. Súd si svojími výrokmi odporuje nakoľko pri odôvodnení rozsudku súd na str. 61 uvádza, že obžalovaný žil majetnícky spôsob života, na ktorý nemal príjmy a požičiaval si peniaze pričom pri ukladaní peňažného trestu tento uložil v sume 100.000,- Eur, kde mal zistené, že obžalovaný nemá prostriedky na jeho uhradenie a tým pádom si bude musieť odpykať ďalšie 4 roky ako náhradný trest. Práve v tom vidí veľké pochybenie súdu a uložený peňažný trest a následne náhradný trest považuje za nezákonný a nespravodlivý.
Taktiež považuje i uložený trest vo výmere 14 rokov za nespravodlivý a neprimerane prísny a nevie čo viedlo súd k jeho uloženiu nakoľko nebol nikdy trestaný a pred spáchaním viedol riadny život.
Ďalej namietal chyby v konaní, a to odmietnutie vykonania navrhovaných dôkazov, bez vykonania ktorých nebolo možné podľa jeho názoru spravodlivo rozhodnúť. Na hlavnom pojednávaní dňa 4. novembra 2014 bol vypočutý svedok V. L., ktorý bol vypočutý až po svedkovi Z. G. - o ktorú výpoveď súd v podstatnej časti oprel svoje rozhodnutie, a tento svedok L. uviedol závažné skutočnosti a podozrenie na jeho ovplyvňovanie a tým aj marenie dokazovania a spravodlivosti. Tento svedok L. odmietol na pojednávaní vypovedať a to z dôvodu, že ho v Ústave na výkon väzby Ilava navštívil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry K. H. a ponúkol mu, aby krivo svedčil proti obžalovanému a doniesol mu aj výpovede, aby sa ich naučil a krivo svedčil. Obžalovaný sa voči takémuto postupu prokurátora ohrádza, nakoľko svedok G. záhadne až na pojednávaní zmenil výpoveď, a to proti jeho osobe, pričom v prípravnom konaní vypovedal v prípade obžalovaného odlišne. Preto má veľké a dôvodné presvedčenie, že svedok G. vypovedal účelovo a jeho výpoveď bola ovplyvnená. Preto navrhol vypočuť osobne prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela na takého závažné skutočnosti, ktoré uviedol L. a v kontexte okolností kedy svedok G. zmenil výpoveď proti nemu. Navrhoval i preveriť, či aj za svedkom G. bol v Ústave na výkon väzby prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry K. H. ale súd to odmietol. Z médií sa dozvedel, že svedok G. svedčí vo viacerých kauzách, a preto aj dostal minimálny trest za svoju trestnú činnosť.
O tom jednoznačne svedčí aj vyjadrenie svedka G. na pojednávaní 4. novembra 2014, kedy uviedol, že mu je známa výpoveď svedka O. Y., teda že vie čo tento svedok vypovedal.
Svedok G. sa nikdy nevyjadril, že obžalovaný mal vedomosť, že zmenky sú falšované. Opätovne to svedčí o tom, že súd sa účelovo vysporiadal s výpoveďou G. v neprospech obžalovaného.
Súd sa jednostranne priklonil len k výpovedi G., pričom aj obžalovaný považuje jeho výpoveď za účelovú a nepravdivú.
Na strane 53 a 54 odôvodnenia rozsudku súd uviedol, aké dôkazy odmietol vykonať z dôvodu, že skutočnosti ktoré mali byť nimi preukazované mal už za dokázané inými dôkazmi, s čím obžalovaný nesúhlasil.
Práve nevykonaním týchto navrhovaných dôkazov súd danú trestnú vec spravodlivo nepreskúmal a toto spôsobuje aj nezákonnosť napadnutého rozsudku. Preto je rozsudok nepreskúmateľný.
Z týchto dôvodov navrhol obžalovaný Ing. Y. H. zrušiť napadnuté rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písmeno a), b), c), d), e) Trestného poriadku a vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol, pričom na verejnom zasadnutí tento postup odôvodnil aj potrebou výsluchu V. X. ako svedka.
Najvyšší súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného Ing. Y. H. nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri preskúmavaní napdnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu prieskumnej povinnosti a dôvodov odvolania sústredil predovšetkým na správnosť skutkových zistení a právnych záverov z toho plynúcich vo výroku o vine i trestoch a ochrannom opatrení.
Pokiaľ obžalovaný Ing. Y. H. namietal skutkové závery, výpoveď svedka Z. G., poukazoval na tvrdenia svedka L. o ovplyvňovaní výpovedí prokurátorom Petrom Kyselom, k tomu je žiaduce uviesť, že z vykonaných dôkazov, nielen z výpovede svedka G. vyplynulo, že to bol práve obžalovaný, ktorý si zaobstaral zmenky od svedka K., že ich dal opatriť podľa svedka Y. podpismi prostredníctvom svedka L. a tiež, že on mal na starosti právne veci a L. s G. násilnú časť, teda hrubý nátlak, vydieranie a zastrašovanie. Viacerí svedkovia potvrdili sa im obžalovaný chválil, že zmenky má už vypísané aj podpísané, že ich dal na súd, aby ten na ich základe vydal zmenkový platobný rozkaz, čo je preukázané zmenkovým platobným rozkazom a tiež začatím exekučného konania. Nepravosť a falšovanie podpisu poškodeného Y. P. na sporných zmenkách, je preukázané znaleckými posudkami. No a napokon, tieto dôkazy v súhrne poukazujú na vierohodnosť výpovede poškodeného a nevierohodnosť výpovede svedkov V. a S. o tom, ako malo dôjsť k odovzdaniu peňazí a podpísaniu zmeniek medzi obžalovaným a poškodeným.
Výpoveď týchto svedkov si navzájom odporuje v niektorých významných detailoch popisovaných svedkami samotnými, ako je spôsob balenia bankoviek, ktoré boli v taške (V. tvrdil, že boli v „ruličkách“, kým S. hovorila o balení ako v bankách), spôsob sedenia v reštaurácii pri odovzdávaní tašky s peniazmi a zmenkami (v tej istej miestnosti, či v inej miestnosti), odporujú si i tvrdením o zájdení do firmy poškodeného pred posedením v reštaurácii, ktorý ich mal z jeho firmy viesť a sprevádzať svojím vozidlom do reštaurácie v Záhorskej Bystrici, pričom by bolo absolútne nelogické vystavovať sa takému obrovskému riziku a ísť s veľkou sumou peňazí do reštaurácie, keď ju mohli nechať pokojne vo firme poškodeného, ktorý si ju nakoniec podľa tvrdení týchto svedkov vzal späť z reštaurácie na prepočítanie a podpis zmeniek do svojej firmy.
Prvostupňový súd podľa odvolacieho súdu v súlade so zásadami elementárnej logiky neuveril týmto dvom svedkom, a to nielen pre ich kladný - priateľský vzťah k obžalovanému. Výpoveď svedka G. len dokresľuje skutkový stav popísaný ďalšími svedkami a poukazuje na detaily, o ktorých ďalší svedkovia nemohli vedieť, ako je zaobstaranie vzorového podpisu poškodeného z banky a podpísanie zmeniek osobou, ktorú zabezpečil svedok L.. Taktiež popísal podrobne to, o čom vypovedal poškodený a zmieňovali sa aj ďalšie dôkazy (napadnutie poškodeného a zapálenie auta). Logicky zdôvodnil zmenu obsahu výpovede oproti prípravnému konaniu.
Výpoveď svedka G. teda nie je osamotená, nelogická a nezapadajúca do reťaze ostatných dôkazov svedčiacich v neprospech obžalovaného, ale ich len podrobnejšie rozvádza a je s nimi v súlade. Zmena výpovede tohto svedka bola logicky odôvodnená zmenou postoja obžalovaného voči svedkovi G., ktorého predtým chránil, zadovážil a platil mu obhajcu a neskôr mu odkázal, že z basy nevyjde, lebo G. chcel rozdeliť získanú sumu zo zmeniek na tri časti, a nie tak ako chcel obžalovaný - dve časti obžalovanému a jednu svedkom L. a G..
Tvrdenie svedka L. o ovplyvňovaní jeho výpovede a ďalších prokurátorom Petrom Kyselom by bolo namieste preskúmať, ak by predtým svedok L. vypovedal a na hlavnom pojednávaní by zmenil výpoveď s uvedeným odôvodnením. Tento svedok však ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a len mimo výpovede uviedol, že uvedený prokurátor ho mal navádzať na krivú výpoveď.
Takéto tvrdenie nebolo vzhľadom na chýbajúcu výpoveď svedka L. potrebné preverovať.
Pokiaľ ide o skutkový stav, tento bol na základe dôkazov uvedených v napadnutom rozsudku správne zistený a ustálený i správne právne kvalifikovaný. K záverom a hodnoteniam prvostupňového súdu nemá odvolací súd čo dodať a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tých častiach, ktoré sa týkajú skutkového stavu a jeho právneho posúdenia.
Pokiaľ ide o trest odňatia slobody a peňažný trest obidva tresty sú uložené v súlade so zákonnými pravidlami pre ukladanie trestov.
Trest odňatia slobody je uložený pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere štrnásť rokov, čo je dva roky viac než dolná hranica trestnej sadzby, pričom horná hranica je určená v súlade s § 41 ods. 2 Tr. zák. na dvadsaťdva rokov a osem mesiacov.
Takto vymeraný trest nie je v žiadnom prípade neprimeraný a javí sa skôr mierny než prísny. Vzhľadom na zákaz reformatio in peius neprichádzalo do úvahy sprísnenie takto uloženého trestu ani teoreticky.
Odvolací súd konštatuje, že Špecializovaný trestný súd rozhodol správne a v súlade so zákonom i o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu podľa § 48 ods. 3, písm. b) Tr. zák. a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie tohto výroku v napadnutom rozsudku.
Uloženie peňažného trestu vo výmere 100.000,- Eur sa rovnako javí primerané so zreteľom na majetkový prospech, ktorý sa obžalovaný snažil získať trestnou činnosťou. Z dokazovania ohľadom tohto trestu vyplynulo, že obžalovaný Ing. Y. H. bol síce nespoľahlivým splácateľom poskytnutých úverov, avšak tieto v prevažnej miere napokon splatil a prostriedky takto získané nespotreboval, ale ukladal do vecí dlhodobej spotreby ako sú autá, dom a jeho zariadenie, ktoré vo vyčíslení nemajú zanedbateľnú hodnotu, z ktorej obžalovaný môže uhradiť uložený peňažný trest.
Nemožno teda urobiť záver, že uložený peňažný trest je nevymožiteľný, zistenie ktorej skutočnosti by inak bolo prekážkou jeho uloženia.
Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie ani pri uložení ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 1 Tr. zák.
Špecializovaný trestný súd pochybil, keď poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, odkázal v celosti s jeho nárokom na občianske súdne konanie a nepriznal mu jeho nárok ani vo výške, ktorá jednoznačne vyplývala zo skutku v bode 1) napadnutého rozsudku a pozostávala zo zmenkovej odmeny v sume 8.000,- Eur a náhrady trov konania v celkovej sume 45.648,78 Eur. Toto pochybenie však taktiež nebolo možné pre zákaz reformatio in peius (zásada zákazu zmeny k horšiemu pre nedostatok odvolania prokurátora, či poškodeného v neprospech obžalovaného) napraviť rozhodnutím odvolacieho súdu.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie obžalovaného Ing. Y. H. ako nie dôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.