ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obžalovanému A. S. pre pokračovací zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a iné na verejnom zasadnutí konanom 24. novembra 2020 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného A. S. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 20. augusta 2020, sp. zn. BB-4T/17/2020, takto
rozhodol:
I: Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 20. augusta 2020, sp. zn. BB-4T/17/2020 zrušuje v časti vo výroku o treste.
II: Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, pri nezmenenom skutkovom a právnom stave
Obžalovanému A. S., nar. XX. W. XXXX v B., trvale bytom B., F. A. č. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
ukladá
Podľa § 422b ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 4, ods. 7 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil trest prepadnutia vecí, a to:
- počítač - notebook zn. ACER TRAVEL MATE, výr. číslo: P., typ XXXX,
- stolový počítač Čiernej farby zn. OLITE v hornej časti s nápisom COOLER MASTER,
- listové oznámenie pošty č. X. zo dňa 27.12.2019 na meno A. S.,
- mobilný telefón SAMSUNG, IMEI XXXXXX XXX XXX XXX/XX, sériové číslo X., typ: SAMSUNG GALAXY X COVER 4, PIN XXXX, heslo: I., displej po celej ploche prasknutý, rovnako zadný kryt fotoaparátu prasknutý, adaptér s nabíjacím káblom bielej farby
- 2 ks červených vlajok, s čiernobielymi pruhmi a pravotočivou svastikou, o rozmeroch dĺžka 1,5m avýška 0,9m (obe rovnako), (STOPA č. 1)
- 2 ks červených vlajok, s čiernou pravotočivou svastikou v bielom kruhu, o rozmeroch dĺžka 1,5m a výška 0,9m (Obe rovnako), (STOPA č. 2)
- 1 ks rukávnik červenej farby s pravotočivou svastikou na bielom pozadí, dĺžka 19 cm a výška 12,5 cm, (STOPA č. 3)
- 1 ks vlajka s červeným pozadím obsahujúca pravotočivú svastiku, dve orlice držiace hákový kríž, dva keltské kríže, rozmer výška 0,9m a dĺžka 1,5 m (STOPA č. 4)
- 1 ks rukávnik papierový s pravotočivou svastikou na bielom podklade, rozmer: dĺžka 0,43m a výška 0,1m, oblepená dookola priesvitnou lep. páskou, (STOPA č. 5)
- súbor kresieb a výstrižkov s dominantnou orlicou s hákovým krížom a nápisom „ES LEBE DEUTCHE REICH”, STOPA č. 1 - garáž
- 2 ks obrázkov s hákovými krížmi a kresbami, s nápismi v nemeckom jazyku a textom: „Budeme bojovať až do spadnutia, nikdy sa nevzdáme”, STOPA č. 2 - garáž
- obrázok s krížom a svastikou, STOPA č. 3 - garáž
- obrázok s vlajkou nacistického Nemecka a nápisom „ADOLF HITLER” a dátumami „20.4.1889, 30.4.1945”, STOPA č. 4 - garáž
- 3 ks obrázkov vlajok s hákovým krížom, na dvoch nápisy v nemeckom jazyku, STOPA č. 5 - garáž 1 ks obrázok formátu A4 s vlajkou s hákovým krížom, STOPA č. 6 - garáž
- 1 ks obrázok s krížom a nápisom „GERMANY NACI MILITARY”, STOPA č. 7 - garáž
- 1 ks roztrhnutého obrázka so znakom SS a nápisom „ELITE WAFFEN SS”, STOPA č. 8 - garáž
- 2 ks obrázkov, 1. s krížom s pravotočivou svastikou, znakmi SS a lebkami a mečmi, 2. zobrazujúci vlajku s modrým pozadím a krížom a nápisom „HLINKOVÁ GARDA GESTAPO”, STOPA č. 9 - garáž
- 1 ks obrázok kríža so svastikou a rokom „1939” a nápisom „IRON CROSS”, STOPA č. 10 - garáž
- 1 ks obrázok orlice s hákovým krížom a nápisom „KAĎÉMUČO PATRÍ SVOJE”, STOPA č. 11 - garáž
- 2 ks obrázkov s logom Hlinkovej gardy a nápisom „HLINKOVÁ GARDA” (jeden aj s nápisom Slovenská pospolitosť'), jeden obrázok čiastočne poškodený, STOPA č. 12 garáž
- 1 ks obrázok kríža obsahujúceho svastiku a nápis „WALLHALA - IRON CROSS, STOPA č. 13 - garáž
- nástenka s výstrižkami, kresbami s rôznou tematikou nacistického Nemecka, o rozmeroch dĺžka 91,5cm a výška 45,5cm, STOPA č. 14 - garáž
- 1 ks plachta s nakresleným hákovým krížom, STOPA č. 15 - garáž
- 10 ks ručne kreslených obrázkov s rôznou nacistickou tematikou, STOPA č. 16 - garáž
- 6 ks obrázkových koláží z fotografií časopisov s tematikou fašizmu a nacizmu, STOPA č. 17 - garáž
- 1 ks obrázkovej koláže z oboch strán s tematikou nacizmu a fašizmu, STOPA č. 18 garáž
- 3 ks papierové rukávniky s logom „HLINKOVA GARDA”, STOPA č. 19 - garáž.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 20. augusta 2020, sp. zn. BB-4T/17/2020, ktorému predchádzalo prijatie vyhlásenia obžalovaného A. S., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, tohto uznal vinným v bode 1) zo zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a v bode 2) a v bode 3) z prečinu prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v bode 1) minimálne v období od 07.03.2016 do 19.04.2019 zverejnil a sprístupnil minimálne z miesta svojho trvalého bydliska v meste B., ulica F. A. č. XXX/XX prostredníctvom internetu, na sociálnej sietiwww.facebook.com v rámci svojho profilu s názvom „A. S.” s profilovým identifikátorom https://www.facebook.com/A..S. rôzne obrazové materiály majúce priamy súvis s nacizmom a neonacizmom, ktoré sú na predmetnom facebookovom profile verejne prístupné neobmedzenému počtu osôb, a to najmä dňa 07.03.2016 obrázok so symbolom „Totenkopft“, dňa 27.04.2018 obrázok príslušníkov Wehrmachtu vztyčujúcich ríšsku vojnovú vlajku na aténskej Akropole v roku 1941 obsahujúcu pravotočivú svastiku, ďalej dňa 10.07.2018 fotografiu, na ktorej je A. S. stojaci pred zrkadlom, kde má na ramene rukávovú pásku pripomínajúcu rukávovú pásku Hlinkovej gardy a na ruke nakreslené dve runy sig - symbol jednotiek SS a tiež obrázok s vyobrazením príslušníka Zbraní SS obsahujúci nacistickú symboliku, dňa 08.08.2018 fotografiu s neonacistickým charakterom, zobrazujúcu osobu, ktorá má na pravom pleci vytetovanú ríšsku orlicu s hákovým krížom, pod ktorou je nápis White Power, dňa 23.10.2018 obrázok s vyobrazením mapy Európy s nápisom „Defend Európa”, na ktorého pozadí je tzv. „Schwarze Sonne - Čierne slnko", pravicovo-extrémistický symbol symbolizujúci znovuzrodenie árijskej rasy, ktorý bol okrem iného aj symbolom nacistickej organizácie SS a dňa 19.04.2019 opätovne obrázok s vyobrazením príslušníka Zbraní SS obsahujúci nacistickú symboliku, pričom všetky uvedené obrazové materiály ponechal na svojom uvedenom profile sociálnej siete Facebook najmenej do dňa 14.01.2020,
v bode 2) od presne nezisteného času až do dňa 14.01.2020 v byte č. XX, nachádzajúcom sa na 10. poschodí bytového domu na ulici F. A. č. XXX/XX v B. a v priestoroch k nemu patriacich, ako aj v samostatne stojacej garáži v meste B., miestna časť B., súpisné číslo garáže č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. prechovával viaceré obrazové a grafické materiály, a to 1 ks rukávovej pásky NSDAP obsahujúcej nacistickú symboliku, 1 ks vlajky ríšskeho ministra vojny a vrchného veliteľa brannej moci Wennera von Blomberga obsahujúcej nacistickú symboliku, ďalej 26 kusov rôznych vytvorených predmetov, najmä obrázkov, obsahujúcich nacistickú symboliku, 5 ks obrázkov pripomínajúcich vlajky NSDAP s obsahom nacistickej symboliky, 1 ks plachty s nakresleným hákovým krížom, 1 obrázok s vlajkou NSDAP a nápisom „Adolf Hitler” a dátumami jeho narodenia a úmrtia, 1 obrázok s nápisom „GERMANY NAZI MILITARY” s krížom, ktorý sa používal na označenie príslušnosti k nemeckej brannej moci v ére nacizmu, 4 ks obrázkov obsahujúcich nacistickú symboliku vrátane loga Hlinkovej gardy, 3 ks papierových rukávových pások pripomínajúcich rukávové pásky Hlinkovej gardy, 2 ks ríšskych vojnových vlajok a 2 ks vlajok strany NSDAP obsahujúcich nacistickú symboliku,
v bode 3) od presne nezistenej doby najneskôr do 14:30 hod. dňa 14.01.2020 v byte číslo 38, na 10. poschodí, bytového domu na ulici Obrancov mieru č. 882/19 v Detve, prechovával obrazový a grafický materiál, konkrétne:
· počítačové dáta umiestnené v stolovom počítači čiernej farby zn. OLITE v hornej časti s nápisom COOLER MASTER a to konkrétne:
- fotografia s názvom „3689993 1_1771080156304603_1993329609524903936_n”, na ktorej má A. S. na sebe rukávovú pásku pripomínajúcu pásku Hlinkovej gardy a na ruke dve runy sig, odkazujúce na nacistickú organizáciu SS,
- obrázok s názvom „0000269 Carved”, na ktorom sa nachádza propagačný plagát z éry nacizmu obsahujúci ríšsku vojnovú vlajku a príslušníka nemeckej brannej moci s emblémom pozemných síl na helme,
- fotografia s názvom „0000412_Carved”, na ktorej neznámy muž drží ríšsku vojnovú vlajku obsahujúcu nacistickú symboliku,
- obrázok s názvom „reichbattleflag", na ktorom sa nachádza ríšska vojnová vlajka obsahujúca nacistickú symboliku,
- obrázok s názvom „a13”, na ktorom sa nachádza propagačný plagát z éry nacizmu obsahujúci ríšsku vojnovú vlajku a príslušníka zbraní SS so zdvojenou runou sig na helme, mužstvo nesie štandardy NSDAP,
- obrázok s názvom „Wallpapersxl Nazi Neha Sharma Free Flag With Revolution 942026 1920x1080”, ktorý obsahuje orlicu s bielym kruhom a svastikou, obsahuje nacistickú symboliku,
· počítačové dáta v prenosnom počítači - notebook zn. ACER TRAVEL MATE, výrobné číslo: P. ()XXXXXXXXXXXXX, typ XXXX, a to konkrétne:
- fotografia s názvom „0000067_Carved”, ide o záber z pochodu neonacistov, na ktorom je vidieť ríšske vojnové vlajky a mužov s bielymi tričkami, na ktorých je červená svastika (hákový kríž),
- fotografia s názvom „0000073_Carved“, na ktorej sa za maskovaným mužom nachádza ríšska vojnová vlajka a stranícka vlajka NSDAP obsahujúca nacistickú symboliku,
- obrázok s názvom „0000273_Carved“, na ktorom sa nachádza mapa znázorňujúca nemecký vplyv v Európe na vrchole vojnových úspechov, mapa na vyjadrenie používa stranícku vlajku NSDAP, resp. od roku 1935 štátnu vlajku Nemecka, obsahujúca nacistickú symboliku,
- obrázok s názvom „000101 1_Carved“, na ktorom sa nachádza ríšska vojnová vlajka obsahujúca nacistickú symboliku,
- fotografia s názvom „0001064_Carved“, na ktorej sa za bližšie nestotožnenými mužmi nachádza plachta pripomínajúca stranícku vlajku NSDAP obsahujúca nacistickú symboliku,
- obrázok s názvom „0001135_Carved“, na ktorom sa nachádza propagačný plagát z éry nacizmu obsahujúci ríšsku vojnovú vlajku a príslušníka zbraní SS so zdvojenou runou sig na helme, mužstvo nesie štandardy NSDAP,
· dáta v mobilnom telefóne zn. SAMSUNG, IMEI XXX XXX XXX XXX XXX/XX, sériové číslo X., typ: SAMSUNG GALAXY X COVER 4, a to konkrétne:
- fotografie s názvom „20190619_205535“, „20190619_2205600“ a „20190619_ 205603“, na ktorých má A. S., ktorý je v tielku, na ruke nakreslených viacero symbolov, ktoré súvisia s nacizmom a neonacizmom a to svastiku v kruhu, číslo 88 a kríž so svastikou v strede,
- fotografia s názvom „received_341523139766681“, na ktorom bližšie nestotožnený muž v strede má na ruke rukávovú pásku NSDAP s nacistickou symbolikou,
- fotografia s názvom „20190619_205722”, na ktorej má A. S., ktorý je v tielku, na ruke nakreslených viacero symbolov, ktoré súvisia s nacizmom a neonacizmom a to svastiku v kruhu, číslo 88 a kríž so svastikou v strede, zároveň sa na fotografii nachádza nástenka, na ktorej je ríšska orlica s dubovým vencom a svastikou, ako aj nehistorická vlajka nacistickej organizácie SS,
- fotografia s názvom „20190619_224123“, na ktorej traja muži s A. S. uprostred, majú „na srdci” nakreslenú nacistickú svastiku, za mužmi sa nachádza nástenka, na ktorej je ríšska orlica s dubovým vencom a svastikou, ako aj nehistorická vlajka nacistickej organizácie SS,
- fotografia s názvom „received_486367642076239“, na ktorej sa nad A. S. a bližšie nestotožnenou ženou nachádza nástenka, na ktorej je ríšska orlica s dubovým vencom a svastikou, ako aj nehistorická vlajka nacistickej organizácie SS,
- fotografia s názvom „received_600898624002460“, na ktorej má A. S. na ruke rukávovú pásku NSDAP a tiež je nad ním nástenka, na ktorej je ríšska orlica s dubovým vencom a svastikou, ako aj nehistorická vlajka nacistickej organizácie SS,
- fotografia s názvom „received_723900954768069“, na ktorej má A. S. na ruke rukávovú pásku NSDAP a tiež je nad ním nástenka, na ktorej je ríšska orlica s dubovým vencom a svastikou, ako aj nehistorická vlajka nacistickej organizácie SS,
- fotografia s názvom „received_1187828238086664”, na ktorej sú bližšie nestotožnené osoby s A. S., ktorý je v čiernom tielku a na ruke má kresby súvisiace s nacizmom a neonacizmom a to svastika v kruhu, číslo 88 a kríž so svastikou v strede, na obrázku je tiež nástenka, na ktorej je ríšska orlica s dubovým vencom a svastikou, ako aj nehistorická vlajka nacistickej organizácie SS,
- obrázok s názvom „received_1394364723976150“, na ktorom je vlajka s nacistickou symbolikou (orlica pozemných síl),
- fotografia s názvom „1557269225540“, na ktorej má A. S. na sebe rukávovú pásku pripomínajúcu pásku Hlinkovej gardy, avšak s mierne pozmeneným dvojkrížom, ďalej má osoba na rukách dve runy sig, ktoré odkazujú na nacistickú organizáciu SS,
- obrázok s názvom „received_1394366983975924“, na ktorom je stranícka vlajka NSDAP s nacistickou symbolikou,
- fotografia s názvom „received_1416199391792683“, na ktorej skupina bližšie nestotožnených mužov stojí za straníckou vlajkou NSDAP, dvaja muži na fotografii vykonávajú nacistický pozdrav - gesto so zdvihnutou pravou rukou (tzv. hajlovanie),
- fotografia s názvom „received_2262588433953365“, na ktorej má bližšie nestotožnený muž vľavo rukávovú pásku NSDAP s nacistickou symbolikou,
- fotografia s názvom „received_3217302464963078“, na ktorej má A. S. na sebe rukávovú pásku NSDAP s nacistickou symbolikou,
- fotografia s názvom „USER_SCOPED_TEMP_DATA_mdia_uploadl _1578990643549“, na ktorej sa nachádza ríšska vojnová vlajka s nacistickou symbolikou,
- fotografia s názvom „USER_SCOPED_TEMP_DATA_media_uploadl _1578990838594“, na ktorej sa nachádza stranícka vlajka NSDAP s nacistickou symbolikou,
- videosúbor s názvom „received 2683776398305169“, na ktorom je zaznamenaná plachta pripomínajúca stranícku vlajku NSDAP, ktorá obsahuje nacistickú symboliku, a nástenku, na ktorej je ríšska orlica s dubovým vencom a svastikou, ako aj nehistorická vlajka nacistickej organizácie SS,
· dáta v pamäťovej karte zn. Kingston 16GB č. SDC10/16GB N0541-003.ADOLF, a to konkrétne:
- fotografia s názvom „0000069_Carved", na ktorej má A. S. na ruke tzv. rukávovú pásku NSDAP obsahujúcu nacistickú symboliku,
- fotografia s názvom „0000070_Carved“, na ktorej má neznámy muž s baseballovou pálkou na sebe červené tričko s bielym kruhom a čiernou svastikou,
- fotografia s názvom „0000103_Carved“, na ktorej sa nachádza A. S., ktorý má na ruke rukávovú pásku NSDAP obsahujúcu nacistickú symboliku,
- fotografia s názvom „IMAG0200“, na ktorej bližšie nestotožnený muž s pištoľou má na tričku pruskú orlicu, na polici v garáži a na dverách sa nachádzajú kresby s nacistickou svastikou, v garáži je viditeľná nehistorická ríšska orlica so svastikou vo venci, pod ním vlajka inšpirovaná straníckou vlajkou NSDAP a pod ňou vlajka Hitlerjugend, na dverách garáže sa nachádza nehistorická vlajka so svastikou,
- fotografia s názvom „IMAG0250“, na ktorej sa za A. S. s bližšie nestotožneným mužom nachádza plachta pripomínajúcu stranícku vlajku NSDAP, obsahujúcu nacistickú symboliku,
- fotografia s názvom „IMAG0355", na ktorej má osoba s maskou na tvári na ruke rukávovú pásku NSDAP obsahujúcu nacistickú symboliku.
Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 422b ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil trest prepadnutia vecí, a to:
- počítač - notebook zn. ACER TRAVEL MATE, výr. číslo: P., typ XXXX,
- stolový počítač Čiernej farby zn. OLITE v hornej časti s nápisom COOLER MASTER,
- listové oznámenie pošty č. X. zo dňa 27.12.2019 na meno A. S.,
- mobilný telefón SAMSUNG, IMEI XXXXXX XXX XXX XXX/XX, sériové číslo X., typ: SAMSUNG GALAXY X COVER 4, PIN XXXX, heslo: I., displej po celej Ploche prasknutý, rovnako zadný kryt fotoaparátu prasknutý, adaptér s nabíjacím káblom bielej farby
- 2 ks červených vlajok, s čiernobielymi pruhmi a pravotočivou svastikou, o rozmeroch dĺžka 1,5m a výška 0,9m (obe rovnako), (STOPA č. 1)
- 2 ks červených vlajok, s čiernou pravotočivou svastikou v bielom kruhu, o rozmeroch dĺžka 1,5m a výška 0,9m (Obe rovnako), (STOPA č. 2)
- 1 ks rukávnik červenej farby s pravotočivou svastikou na bielom pozadí, dĺžka 19 cm a výška 12,5 cm, (STOPA č. 3)
- 1 ks vlajka s červeným pozadím obsahujúca pravotočivú svastiku, dve orlice držiace hákový kríž, dva keltské kríže, rozmer výška 0,9m a dĺžka 1,5 m (STOPA č. 4)
- 1 ks rukávnik papierový s pravotočivou svastikou na bielom podklade, rozmer: dĺžka 0,43m a výška 0,1m, oblepená dookola priesvitnou lep. páskou, (STOPA č. 5)
- súbor kresieb a výstrižkov s dominantnou orlicou s hákovým krížom a nápisom „ES LEBE DEUTCHE REICH”, STOPA č. 1 - garáž
- 2 ks obrázkov s hákovými krížmi a kresbami, s nápismi v nemeckom jazyku a textom: „Budeme bojovať až do spadnutia, nikdy sa nevzdáme”, STOPA č. 2 - garáž
- obrázok s krížom a svastikou, STOPA č. 3 - garáž
- obrázok s vlajkou nacistického Nemecka a nápisom „ADOLF HITLER” a dátumami „20.4.1889, 30.4.1945”, STOPA č. 4 - garáž
- 3 ks obrázkov vlajok s hákovým krížom, na dvoch nápisy v nemeckom jazyku, STOPA č. 5 - garáž 1 ks obrázok formátu A4 s vlajkou s hákovým krížom, STOPA č. 6 - garáž
- 1 ks obrázok s krížom a nápisom „GERMANY NACI MILITARY”, STOPA č. 7 - garáž
- 1 ks roztrhnutého obrázka so znakom SS a nápisom „ELITE WAFFEN SS”, STOPA č. 8 - garáž
- 2 ks obrázkov, 1. s krížom s pravotočivou svastikou, znakmi SS a lebkami a mečmi, 2. zobrazujúci vlajku s modrým pozadím a krížom a nápisom „HLINKOVÁ GARDA GESTAPO”, STOPA č. 9 - garáž
- 1 ks obrázok kríža so svastikou a rokom „1939” a nápisom „IRON CROSS”, STOPA č. 10 - garáž
- 1 ks obrázok orlice s hákovým krížom a nápisom „KAĎÉMUČO PATRÍ SVOJE”, STOPA č. 11 - garáž
- 2 ks obrázkov s logom Hlinkovej gardy a nápisom „HLINKOVÁ GARDA” (jeden aj s nápisom Slovenská pospolitosť'), jeden obrázok čiastočne poškodený, STOPA č. 12 garáž
- 1 ks obrázok kríža obsahujúceho svastiku a nápis „WALLHALA - IRON CROSS, STOPA č. 13 -garáž
- nástenka s výstrižkami, kresbami s rôznou tematikou nacistického Nemecka, o rozmeroch dĺžka 91,5cm a výška 45,5cm, STOPA č. 14 - garáž
- 1 ks plachta s nakresleným hákovým krížom, STOPA č. 15 - garáž
- 10 ks ručne kreslených obrázkov s rôznou nacistickou tematikou, STOPA č. 16 - garáž
- 6 ks obrázkových koláží z fotografií časopisov s tematikou fašizmu a nacizmu, STOPA č. 17 - garáž
- 1 ks obrázkovej koláže z oboch strán s tematikou nacizmu a fašizmu, STOPA č. 18 garáž
- 3 ks papierové rukávniky s logom „HLINKOVA GARDA”, STOPA č. 19 - garáž.
Súčasne vyslovil, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Proti uvedenému rozsudku podal - čo do výroku o treste - v neprospech obžalovaného - odvolanie prokurátor. Odvolanie odôvodnil tým, že v rámci ustálenia existencie prípadných poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Trestného zákona z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že obžalovaný naplnil dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti buď v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona alebo aj poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona. Poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 s tým, že v uvedenej veci priznanie obžalovaného a ním urobené vyhlásenie bolo účelové, urobené v snahe dosiahnuť uloženie čo najnižšieho trestu, avšak v žiadnom prípade oľutovanie spáchania každého z trestných činov kladených mu za vinu nebolo úprimné. Poukázal pritom na postoj obžalovaného ku skutkom kadených mu obžalobou za vinu, kde obžalovaný už v prípravnom konaní spochybňoval materiálne dôvody na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia. Taktiež po vydaní trestného rozkazu obžalovaný v ním podanom odpore v podstate uviedol, že vinu za to, že on rozširoval rôzne extrémistické materiály, nesie sociálna sieť Facebook, nie on, pretože sociálna sieť tieto materiály, ktoré on na svojom profile pridával, resp. zdieľal, mala odstrániť. Vo vzťahu k prechovávaniu extrémistického materiálu v podanom odpore obžalovaný uviedol, že v bode 2) a 3) mu je kladené za vinu prechovávanie extrémistického materiálu, s čím sa stotožňuje čiastočne. Po podaní obžaloby sa postoj obžalovaného v tomto smere nezmenil, dôkazom čoho je aj obsah jeho záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, z obsahu ktorej vyplynulo, že obžalovaný vôbec neľutuje spáchanie trestných činov kladených mu za vinu s tým, že uviedol, že predmetné materiály zbieral z dôvodu obdivu k nemeckej armáde počas 2. svetovej vojny a vôbec nie je obdivovateľom nacizmu. Priznanie sa a úprimná ľútosť vyžadujú, aby sa páchateľ priznal k spáchaniu trestnej činnosti, popísal okolnosti, za akých došlo k jej spáchaniu a svojim postojom a správaním sa po trestnom čine prejavil úprimnú snahu o nápravu, ospravedlnenie sa, odstránenie následkov trestného činu a pod. Pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nestačí iba formálny prejav ľútosti tak, ako to urobil obžalovaný.
V ďalšej časti poukázal na súdom priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona s tým, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému priznal, pretože nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom mal napomáhať príslušným orgánom pri objasňovaní predmetnej trestnej činnosti, keďže vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní nevykonal žiadny úkon, ktorý by bolo možné považovať za relevantný „úkon napomáhania objasňovania trestnej činnosti“ a vo vzťahu k súdu po podaní obžaloby síce urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, avšak samotné priznanie obžalovaného nie je poľahčujúcou okolnosťou a bez ďalšieho nemá za následok priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti v prospech obžalovaného. Súd teda nemal priznať vo vzťahu k obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona a nemal aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona, ale za existencie priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, mal trest odňatia slobody ukladať podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona (aj pri zohľadnení ustanovenia § 38 ods. 7 Trestného zákona, keďže v uvedenom prípade súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona), a teda súd mal najskôr v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu základnej trestnej sadzby, teda 3 roky o jednu tretinu a následne postupovať podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona a zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a následne ukladať trest odňatia slobody v rámci zvýšenej trestnej sadzby (od 56 mesiacov až 128 mesiacov).
V ďalšej časti odvolania poukázal na skutočnosť, že obžalovaný je viackrát súdne trestaný, trestných činov sa dopustil v dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, býva u mamy, je slobodný, bezdetný, nemá vyživovaciu povinnosť a taktiež neboli zistené iné okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať záver, že vzhľadom na pomery páchateľa sú splnené zákonné podmienky na eventuálnu aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a zníženie ukladaného trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Namietal tiež zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s tým, že obžalovaný zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchal v dobe od 7. marca 2016 do 19. apríla 2019, pričom vyvolaný protiprávny stav trval minimálne do 14. januára 2020 a prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona spáchal v dobe od presne nezisteného času až do 14. januára 2020. S poukazom na odpis registra trestov teda mal súd pri rozhodovaní o tom, do akého ústavu na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradí, aplikovať ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona a mal obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok z dôvodov § 321 ods. 1 písm. d) a písm. e) Trestného poriadku a sám vo veci rozhodol rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku.
Proti výroku o treste podal odvolanie aj obžalovaný A. S.. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že trest považuje za neprimerane prísny, vzhľadom ku skutkovým okolnostiam a odohranému deju znamenajúcemu porušenie trestnoprávnych noriem. Poukázal na to, že obžalovaný sa ku skutku v plnej miere doznal a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, popísal okolnosti a priebeh dejových súvislostí tak, ako sa stali a v skutočnosti odohrali. Napriek tomu znížil výšku trestu odňatia slobody, kedy sa rozhodol zvážiť použitie ustanovení § 39 Trestného zákona, obhajoba nesúhlasí s tak dlhým trvaním trestu odňatia slobody. Úmyslom obhajoby nie je zľahčovať prípadne bagatelizovať skutkovú podstatu tohto zločinu. Obvinený sa ku skutku riadne doznal. Jednako však skutočnosti kladené za vinu obvinenému, vzhľadom k trestu, ktorý bol obvinenému uložený sa obhajobe jeho výmera zdá neadekvátna za to, že na svojom facebookovom profile obžalovaný uverejnil fotografie, ktoré však boli stiahnuté z internetových stránok a teda boli verejne dostupné. Viaceré fotografie, ktoré boli zverejnené páchateľom na sociálnej sieti, sú fotografie voľne šíriteľné, resp. dostupné na sieti. Poukázal pritom na znalecký posudok č. 18/2020. K fotografiám zverejneným v prostredí internetových sietí uviedol, že po vzatí obžalovaného do väzby, tieto fotografie sú stále uverejnené na jeho profile a nemá možnosť tieto fotky odstrániť. Vyvstáva otázka stupňa spoločenskej nebezpečnosti spáchania zločinu, kedy orgány činné v trestnom konaní síce zabezpečili potrestanie páchateľa, ale samotné následky neodstránili, ani nedali možnosť páchateľovi odstrániť. Poukázal tiež na to, že obvinený nikdy neprejavoval sklony k násiliu, resp. šíreniu extrémizmu a nenávisti voči iným rasám, nikdy nikomu nechcel ublížiť, nepropagoval veci súvisiace s nacizmom, ani nemal taký úmysel, veci s týmto spojené ho síce zaujímali, svojim spôsobom obdivoval Nemecko, ktoré počas II. svetovej vojny fakticky ovládlo takmer celú Európu, avšak nikdy ho nezaujímali žiadne ideológie, ani rasizmus. Nemal konflikt s extrémistickými náležitosťami a nebol účastníkom žiadnych bitiek. Svoje konanie oľutoval. Poukázal v ďalšom na zistenia znalca z odvetvia psychiatria a psychológia, pričom z celého posudku nevyplýva ani len náznak že by obvinený mal sklon, resp. prejavy k rasovej neznášanlivosti. Tieto skutočnosti pritom uvádza nie z dôvodu popretia viny. Navrhol však, aby ich súd zobral do úvahy pri určovaní výšky trestu. Znalkyňa z odvetvia Klinickej psychológia dospelých sa vyjadrila k osobnosti obvineného, kde konštatuje, že sa jedná o štruktúru osobnosti, ktorá sa vyvíjala disharmonicky a problematicky už od detstva. Tiež matka obvineného tieto okolnosti potvrdila vo svojej výpovedi. Dokonca znalkyňa sa vyjadrila v tom zmysle, že osobnosť je nezrelá, ťažšie preberajúca a zvládajúca dospelú rolu, závislejšia a emočne nestabilnejšia. Podobne sa vyjadrovala matka obvineného k jeho osobnosti, kde niekoľkokrát potvrdila, že sa jedná o veľké dieťa. Preto aj obhajoba poukázala na to, že k páchaniu tohto skutku neviedlo obvineného presvedčenie, či rasová nenávisť. U obžalovaného sa nejednalo o patologickúmotiváciu a pohnútka súvisí s nižšími rozumovými a osobnostnými charakteristikami obvineného, ktorý je simplexný, nezdržanlivý a teatrálny, so snahou zaujať a imponovať. Jeho myslenie a usudzovanie je výrazne nezrelé, má potrebu sebapresadzovania sa i odlišovania od druhých, aby si zaslúžil ich obdiv.
Vzhľadom na uvedené navrhol zmierniť trest uložený obžalovanému.
Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie aj sám, poukazujúc na obdobné skutočnosti, ako v odvolaní uviedol obhajca, pričom poukázal na mieru objektívnej zodpovednosti, pochybenia vyšetrovateľa a požiadal o prehodnotenie uloženého trestu. Poukázal tiež na to, že spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, dobrovoľne vydal pri vykonaní domovej prehliadky všetky veci súvisiace s jeho trestnou činnosťou, čím výrazne prispel k objasneniu celého prípadu. Vyjadril nesúhlas s názorom prokurátora, že súd nemal aplikovať zásadu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a nemal aplikovať mimoriadne znížene trestu.
V priebehu odvolacieho konania doručil prokurátor doplnenie odôvodnenia odvolania, dôvodiac tým, že 23. septembra 2020 malo dôjsť v priestoroch Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica k fyzickému napadnutiu medzi obžalovaným a ďalšou osobou vo výkone trestu. Následnou prehliadkou tela obžalovaného bolo zistené, že sa na jeho tele nachádzajú pravdepodobne vytetované rôzne symboly, ktoré zjavne majú extrémistický charakter, k čomu pripojil aj fotografie. Súčasne doplnil, že po zadržaní obvineného 14. januára 2020 bola vykonaná prehliadka tela obžalovaného, pričom v tento deň sa na jeho tele nenachádzali žiadne tetovania. Podľa prokurátora si obžalovaný počas výkonu väzby dal na svojom tele vyhotoviť viaceré extrémistické materiály, pravdepodobne formou ich vytetovania na telo. Uvedená skutočnosť preukazuje, akou osobou obžalovaný v skutočnosti je a že ide o osobu s extrémistickými názormi a presvedčením, čo potvrdzuje dôvodnosť ním podaného odvolania.
Obžalovaný sa k doplneniu odvolania vyjadril písomne tak, že tetovanie mal už dávno pred výkonom väzby a ide o nedorozumenie. Poprel, že bol pri prijatí do výkonu väzby odfotený. Uviedol okolnosti, za ktorých si dal urobiť tetovanie - keď bol pod vplyvom alkoholu a symbol sa mu páčil, natieral si to však krémom, po ktorom mu to malo zmiznúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedených odvolaní, ktoré podali oprávnené osoby včas, v súlade s § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podali obžalovaný a prokurátor odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume dospel k záveru, že podané odvolania oboch odvolateľov sú čiastočne dôvodné.
Najvyšší súd považuje za potrebné zopakovať, že preskúmavanému rozsudku predchádzalo prijatie vyhlásenie obžalovaného o vine, v dôsledku čoho nemožno tento výrok napadnúť odvolaním ani dovolaním (s výnimkou zásadného porušenia práva na obhajobu), tento je právoplatný a odvolací súd je ním viazaný aj pokiaľ ide o posúdenie spôsobu spáchania činu a jeho následkov, ako kritérií určujúcich druh a výmeru trestu.
Je potrebné pripomenúť, že trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorého sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenskéodsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Trestného zákona.
Osobu páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu.
K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri ukladaní trestov vo všeobecnosti. Podstatnou skutočnosťou v danom prípade však je, že obžalovaný bol podľa skutkových záverov prvostupňového súdu, ktoré nemožno v tomto konaní meniť, uznaný vinným z trestnej činnosti extrémistického charakteru, pričom k trestnej činnosti sa priznal.
Podstatou odvolania prokurátora sú nasledovné skutočnosti:
- nenaplnenie dôvodu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a § 36 písm. n) Trestného zákona
- nenaplnenie dôvodov pre mimoriadne zníženie trestu aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona
- nesprávne zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
K prvému podstatnému bodu odvolania prokurátora považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že s týmto je nutné stotožniť sa. Súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti spočívajúce v jeho priznaní a úprimnom oľutovaní a tiež v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti. Najvyšší súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 z 27. júna 2017, v zmysle ktorého súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova.
V danom prípade prejavy obžalovaného nezodpovedajú úprimnej ľútosti, napriek jeho priznaniu. Úprimnej ľútosti nezodpovedá ani reálne podozrenie, že obžalovaný má na tele tetovanie s nacistickou symbolikou, ktorú si dal pravdepodobne vytetovať počas výkonu väzby. Je nesporné, že tetovanie, ktoré bolo u obžalovaného zistené náhodne po incidente, ku ktorému došlo v septembri 2020, nebolo zistené pri jeho osobnej prehliadke pri nástupe do výkonu väzby. Avšak aj bez ohľadu na uvedené, ani zostatných prejavov obžalovaného nie je badať úprimnú ľútosť jeho konania, skôr obžalovaný tzv. hľadá vinu v každom inom, len nie v sebe.
Samotné priznanie sa obžalovaného nie je poľahčujúcou okolnosťou ani podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť uvedenú poľahčujúcu okolnosť, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch. Teda súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste.
Vyhlásenie o vine obžalovaného však umožnilo zvýhodniť obžalovaného analogicky, ako pri uzavretí dohody o vine a treste a tým mu aj mimoriadne znížiť trest tak, ako to vyplýva už z uvedeného stanoviska trestnoprávneho kolégia, v zmysle ktorého je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženia trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Pre aplikáciu uvedeného procesného postupu sú splnené všetky zákonné podmienky. Z uvedených dôvodov najvyšší súd mimoriadne znížil trest obžalovanému, avšak nie z dôvodov, ktoré použil súd prvého stupňa, aj keď uložil obžalovanému rovnaký trest - teda trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Nepriznal mu však žiadne poľahčujúce okolnosti z dôvodov už uvedených, nakoľko pre ich priznanie nie sú skutkové základy.
Rovnako však obžalovanému nepriznal ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Obžalovaný S. bol uznaný vinným z dvoch zločinov a pri ukladaní trestu bolo potrebné aplikovať tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Preto použitie uvedenej priťažujúcej okolnosti, by bolo dvojitým pričítaním rovnakej skutočnosti. Okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§41 ods. 2 Trestného zákona). Duplicitnému použitiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, bráni zásada ne bis in idem vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Preto odvolací súd uzatvára, že obžalovanému je potrebné - v zmysle zásad pre ukladanie trestov - prihliadajúc najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy - uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorého výšku síce súd prvého stupňa správne ustálil, avšak pri nesprávnom postupe mimoriadneho zníženia a tiež pri nesprávnom vyhodnotení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Tieto pochybenia odvolací súd napravil a dopĺňa, že účel trestu možno v posudzovanej veci dosiahnuť trestom vo výmere 30 mesiacov.
Rovnako však súd prvého stupňa pochybil pri zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ako správne prokurátor argumentoval, obžalovaný zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) a § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchal v dobe od 7. marca 2016 do 19. apríla 2019, pričom vyvolaný protiprávny stav trval minimálne do 14. januára 2020 a prečin prechovávania extrémistického materiálu podľa § 422c Trestného zákona spáchal v dobe od presne nezisteného času až do 14. januára 2020. Pri rozhodovaní o zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Pokiaľ ide o uložený trest prepadnutia veci, s týmto sa stotožnil aj odvolací súd tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa, nakoľko uloženie tohto trestu a jeho rozsahu zodpovedá stavu veci a zákonu.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd čiastočne vyhovejúc odvolaniu prokurátora, avšak aj odvolaniu obžalovaného (aj keď síce tento nenamietal uloženie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)Trestného zákona, no došlo k jej vypusteniu, čím bolo rozhodnuté fakticky v prospech obžalovaného), rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.