UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej, JUDr. Pavla Farkaša, JUDr. Martina Bargela a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného JUDr. I. Č. a spol., pre trestný čin nepriamej korupcie spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 162 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 11. novembra 2019 v Bratislave sťažnosť obžalovaného JUDr. U. A. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 2019, sp. zn. 5 To 8/2018, a takto
rozhodol:
Podľa § 148 ods. 1 písm. b) Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 sťažnosť obžalovaného JUDr. U. A. sa z a m i e t a.
Odôvodnenie
Na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sa pod sp. zn. 5 To 8/2018 viedlo odvolacie konanie v trestnej veci proti obžalovanému JUDr. I. Č. a spol. pre trestný čin nepriamej korupcie spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 162 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
Obžalovaný JUDr. U. A. podal po vykonaní verejného zasadnutia odvolacieho senátu, konaného 24. januára 2019, námietku proti zápisnici z predmetného verejného zasadnutia.
Najvyšší súd uznesením zo 4. marca 2019, sp. zn. 5 To 8/2018 námietky obžalovaného podľa § 57 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol.
Proti uzneseniu podal obžalovaný sťažnosť, a to napriek poučeniu, že opravný prostriedok nie je prípustný. Poučenie považoval vzhľadom na ustanovenie § 57 ods. 1 Trestného poriadku za nesprávne.
V ďalšej časti uviedol, že zápisnica o verejnom zasadnutí z 24. januára 2019 nie je hodnoverným popisom priebehu verejného zasadnutia, napadnuté uznesenie nie je v súlade so skutočnosťou a je v rozpore so zákonom. Zápisnica má formálne a obsahové nejasnosti, v niektorých častiach nie je zhodná s priebehom verejného zasadnutia, neobsahuje autentickýzáznam o spôsobe vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia, tzv. doplnenia rozsudku a o opakovanom vyhlásení bez účasti verejnosti a odôvodnenia. Nové verejné zasadnutie, resp. pokračovanie vo verejnom zasadnutí po vyhlásení zasadnutia za skončené nebolo zvolané zákonným spôsobom, preto súd nemohol vo veci konať a vyhlásiť II. výrok rozsudku.
Sťažovateľ podrobne rozviedol jednotlivé námietky, pričom popísal priebeh verejného zasadnutia a udalostí po jeho skončení (spolu s časovými údajmi).
Nakoľko na verejnom zasadnutí nebol dodržaný postup vyplývajúci z Trestného poriadku a zápisnica neodráža skutočný priebeh zasadnutia, najvyššiemu súdu navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie s tým, aby v intenciách zrušujúceho rozhodnutia rozhodol o podaných námietkach a zabezpečil vyhotovenie autentickej zápisnice o priebehu verejného zasadnutia s vyhlásením prvého rozsudku o 11:50 h spolu s vykonanými opravami v namietanom rozsahu.
K vyhláseniu výroku II. rozsudku uviedol, že by k nemu mohlo dôjsť zákonným spôsobom iba po nariadení opakovaného zvolania verejného zasadnutia, pretože vyhlásenie výroku po skončení verejného zasadnutia nemá právny účinok. Z tohto dôvodu je rozsudok zmätočný.
Sťažnosť obžalovaného bola 9. apríla 2019 doručená na vyjadrenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý na podanie nereagoval.
Vec bola predložená sťažnostnému súdu 12. apríla 2019 s poznámkou, že spis je potrebné vrátiť Špecializovanému trestnému súdu do 24. apríla 2019 kvôli jeho predloženiu na disciplinárne konanie.
Nakoľko z dôvodu čerpania dovoleniek členmi senátu nebolo možné rozhodnúť o sťažnosti obžalovaného do lehoty určenej Špecializovaným trestným súdom, predložený spis bol 23. apríla 2019 zapožičaný s tým, že po rozhodnutí, príp. odročení verejného zasadnutia disciplinárneho senátu je potrebné ho obratom vrátiť.
Najvyššiemu súdu bol spis vrátený 24. júla 2019, avšak o sťažnosti obžalovaného nebolo možné rozhodnúť z dôvodu dovoleniek, resp. rehabilitácií jednotlivých členov senátu, ktoré na seba nadväzovali, pričom takáto situácia pretrvávala až do konca októbra.
Najvyšší súd v prvom rade skúmal procesné podmienky na podanie sťažnosti a zistil, že sťažnosť je prípustná (§ 141 ods. 2 Trestného poriadku), bola podaná oprávnenou osobou (§ 142 ods. 1 Trestného poriadku), na zákonom určenom mieste (§ 143 ods. 1 Trestného poriadku), je riadne odôvodnená, avšak nebola podaná včas (§ 143 ods. 1 Trestného poriadku).
Na úvod je potrebné uviesť, že pri posudzovaní prípustnosti podania vychádzal najvyšší súd z ustanovenia § 141 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 Trestného poriadku. V zmysle ustanovenia § 141 ods. 2 Trestného poriadku možno sťažnosť podať len v prípadoch, kde to zákon výslovne upravuje a uznesením súdu sa rozhoduje v prvom stupni. Trestný poriadok v ustanovení § 57 ods. 1 Trestného poriadku pripúšťa sťažnosť proti rozhodnutiu o oprave a doplnení zápisnice z hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia, ako aj o námietkach proti takejto zápisnici.
Podľa § 143 ods. 1 Trestného poriadku sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia (§ 137) s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby (§ 74 ods. 2); ak sa uznesenie oznamuje ako obvinenému, tak i jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Podľa § 60 ods. 1 Trestného poriadku do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
Obžalovaný JUDr. U. A. prevzal napadnuté uznesenie 25. marca 2019, jeho obhajca JUDr. Štefan Detvai 11. marca 2019. Zákonná lehota na podanie sťažnosti uplynula 28. marca 2019 (štvrtok). Obžalovaný podal sťažnosť na poštovú prepravu 2. apríla 2019 (utorok).
Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd sťažnosť obžalovaného JUDr. U. A. podľa § 148 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietol ako oneskorene podanú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.