UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Emila Bdžocha, JUDr. Libora Duľu a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému H. X. vedenej na Krajskom súde v Nitre, pod sp. zn. 1T/1/99, prerokoval dovolanie, ktoré podali obvinení J. X. a G. G., prostredníctvom obhajcu JUDr. Martina Kanása, advokáta v Nitre, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2013, sp. zn. 1To 5/2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvinených J. X. a G. G. odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 20. februára 2013, sp. zn. 1T/1/99, boli obvinení J. X. a G. G. spolu s H. X. uznaní za vinných v bode 1/ z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa §9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 100/1996 Zb. (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že po vzájomnej dohode a súčinnosti s ďalšími nezistenými osobami, obvinený H. X. z poverenia svojho zamestnávateľa, živnostníka-autodopravou H. X., nar. XX. A. XXXX, so sídlom W. XX, 23. októbra 1997 v poisťovacej akciovej spoločnosti I. v Q. uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti medzinárodného cestného prepravcu za tovar prepravovaný na dopravných prostriedkoch-nákladnom motorovom vozidle S., ŠPZ: S. s návesom typu U., ŠPZ: S., na ktoré 31. októbra 1997 v objekte obchodnej spoločnosti Q. na W. ulici č. XX v M. J. nechal naložiť tovar-dámske čižmičky model XXX v počte 1152 párov, model XXXB v počte 1440 párov a model XXX v počte 756 párov, v celkovej cene 121.608,- USD, ktorý na základe zmluvy s touto obchodnou spoločnosťou ako predávajúcim prevzal na prepravu pre kupujúceho v N. tieto dopravné prostriedky s naloženým tovarom nechal zaparkovať v objekte S. M. v obci A. a v ten istý deň asi o 21.00 hod. s nimi odišiel do U., kde podľa pokynov vydávaných mu prostredníctvom mobilného telefónu obvinenými J. X. a G. G., ktorí zaisťovali odpredaj tohto tovaru inému kupujúcemu, najprv zastavil na čerpacej stanici Y. a potom v sprievode nezisteného muža, ktorý si do vozidla prisadol, odišiel do objektu živnostníčky G. W. na R. ulici č. X, U. a tovar tam nechal zložiť. S prázdnou súpravou označených dopravných prostriedkov odišiel na parkovisko pri autostráde neďaleko obce M., odkiaľ ho obvinení J. X. a G. G. odviezli do miesta jehotrvalého bydliska, poskytli mu peňažnú hotovosť 30.000,- Sk ako preddavok na jeho podiel na výnose z predaja takto získaného tovaru, načo 1. novembra 1997 obvinený H. X. oznámil polícii odcudzenie súpravy označených dopravných prostriedkov spolu s tovarom z objektu S. v A. a následne si spoločnosť Q. M. J. uplatnila poistné plnenie z takejto poistnej udalosti zo svojho zmluvného vzťahu voči poisťovacej G., svojim spoločným konaním spôsobili škodu a to na cestných dopravných prostriedkoch ich vlastníkovi H. X., nar. XX. A. XXXX, bytom W. č. XX spolu najmenej vo výške 380.000,- Sk (12.613,68 Eur) a na prepravovanom tovare obchodnej spoločnosti Q. so sídlom v M. J. najmenej vo výške 4.973.313,- Sk (165.083,76 Eur), z ktorej časť vo výške 72.615,82,- Sk predstavuje hodnotu vráteného tovaru a časť vo výške 3.970.729,- Sk bola uhradená R. so sídlom v U..
Za tento skutok krajský súd uložil obvineným X. a G. podľa § 250 ods. 4, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/, 58 ods. 1 písm. a/, 59 ods. 1 tresty odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorých podmienečne odložil a určil skúšobné doby vo výmere 5 rokov. Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 boli obvinení X., X. a G. zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť Z. so sídlom U., U. XX/G. škodu vo výške 131.804,04 Eur (3.970.728,58,- Sk).
Najvyšší súd 9. októbra 2013 uznesením sp. zn. 1To 5/2013, v zmysle § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolania obvinených X. a G. zamietol.
Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené obvinenému X. 29. januára 2014, jeho obhajcovi, JUDr. Kanásovi a obvinenému G. 8. januára 2014, jeho obhajcovi, JUDr. Kochanskému 7. januára 2014.
Krajský súd 12. marca 2014 predložil dovolaciemu súdu dovolanie, ktoré podali obvinení X. a G. prostredníctvom obhajcu 28. januára 2014, proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uplatnili v ňom dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., v rámci ktorého okrem iného namietali, že „odôvodnenie rozsudku nekorešponduje so spisom. Súd, hoci mal na to možnosti, nevysporiadal sa s vykonaním dokazovania vo vzťahu k stotožneniu neznámych osôb. Takisto výpovede svedkov F., R., J., O., M. a T. nepotvrdzujú tvrdenia H. X..“
Podľa prokurátora krajskej prokuratúry „nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Dovolacie námietky sa netýkajú právneho posúdenia skutku, ale výlučne skutkových zistení. Dovolatelia vyjadrujú svoj nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov.“
Dovolací súd (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Obvinení pred podaním dovolania využili svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 Tr. por.). Dovolací súd dospel k záveru, že ho treba odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Inštitút dovolania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, je možné aplikovať iba v prípadoch odôvodnených závažnosťou pochybenia napadnutého súdneho rozhodnutia. Vymedzením dôvodov v zmysle § 371 Tr. por. nie je dovolací súd predurčený k úplnému prieskumu rozhodnutí nižších súdov, ale je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Dovolatelia uplatnili dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý umožňuje dovolať sa, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Vymedzený dovolací dôvod pripúšťa len právne resp. hmotnoprávne nedostatky. Prostredníctvom neho je možné namietať, že skutok, tak ako bol v pôvodnom konaní zistený, nesprávne bol súdmi prvého a druhého stupňa kvalifikovaný ako určitý trestný čin, hoci išlo o iný trestný čin, alebo sa nejednalo o trestný čin. Tento dôvod je koncipovaný tak, že podľa neho nie je možné namietaťsprávnosť a úplnosť vykonaného dokazovania, hodnotenia dôkazov, ani správnosť a úplnosť zistenia skutku v prechádzajúcom konaní. Dovolací súd je povinný vychádzať z takého zistenia skutku, ktorý je vyjadrený predovšetkým v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku, a až v nadväznosti na to zvažovať jeho právne posúdenie.
Dovolací súd v rámci konania podľa § 368 a nasl. Tr. por. vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený v priebehu trestného konania. Obvinení tvrdeniami o nestotožnení neznámych osôb, hodnotení výpovedi svedkov F., R., J., O., M. a T., iba napádali správnosť a úplnosť zistenia skutku. V dovolacom konaní súd dovolací nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť zistenia skutku. Dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nebol zjavne naplnený. Nesúhlas obvinených s rozsahom dokazovania, jeho hodnotením a ustálením skutkového stavu, nezakladá dovolací dôvod.
Podmienky dovolania obvinených X. a G. neboli splnené. Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd ho odmietol na neverejnom zasadnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.