UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Petra Szaba, JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela, v trestnej veci odsúdeného Jozefa Pšenáka, na neverejnom zasadnutí dňa 28. marca 2017, o dovolaní odsúdeného U. F., zastúpeného Mgr. Petrom Schmidlom, advokátom v Malackách, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2016, sp. zn. 4 Urto 7/2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. sa dovolanie odsúdeného U. F. odmieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 10. augusta 2016, sp. zn. 23 Ntc 204/2016, podľa § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v znení neskorších predpisov na území Slovenskej republiky uznal rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň, sp. zn. 75Hv 29/15f zo dňa 5. mája 2015 v spojení s rozsudkom Vrchného krajinského súdu Viedeň, sp. zn. 22Bs 324/15f zo dňa 19. januára 2016, ktorým bol U. F. uznaný vinným: v bode A./ zo zločinu ťažkej lúpeže podľa § 142 ods. 1, 143 druhý prípad Tr. zák. (platného v Rakúskej republike), pretože U. F. a F. L. vo Viedni vo vedomej a úmyselnej spolupráci ako spolupáchateľa (§12 Tr. zák.) doleuvedeným osobám násilím a hrozbou bezprostredného nebezpečenstva pre zdravie alebo život (§ 89 Tr. zák.) vzali alebo sa pokúsili vziať hotovosť a šperky, čiže cudzie hnuteľné veci, a to s úmyslom sa ich privlastnením obohatiť, pričom sa lúpeže dopustili (bod A./), resp. sa pokúsili spáchať lúpež (bod B./), pričom použili zbraň,
A./ dňa 30.1.2015 u osoby menom Y. Y. tak, že F. L. náhodne prítomnú zákazníčku X. Q. vyzval, aby si kľakla na zem a U. F. spútal osobu menom Y. Y., pričom na neho mieril plynovou pištoľou a vyzval ho, aby otvoril zásuvku pokladnice, z ktorej si U. F. vzal hotovosť vo výške 700 eur a jeden z nich si privlastnil 91 prsteňov v minimálnej hodnote 5.000 eur,
B./ k pokusu o lúpež došlo preto, že obchody boli uzamknuté a síce:
I. zodpovedných osôb obchodu L. v presne nezistenom čase dňa 9.1.2015 alebo 22.1.2015,
II. u zodpovedných osôb obchodu L., a to dňa 26.1.2015,
za čo bol odsúdený za použitia § 28 ods. 1 Tr. zák. (platného v Rakúskej republike) podľa prvej trestnej sadzby § 143 Tr. zák. (platného v Rakúskej republike) k trestu odňatia slobody na 11 (jedenásť) rokov a vyslovil, že odsúdený U. F. uložený trest odňatia slobody na území Slovenskej republiky vykoná.
Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. (platného v Rakúskej republike) bola odsúdenému U. F. započítaná do trestu odňatia slobody väzba od 30.1.2015 17.56 hod. do 5.5.2015 12.41 hod.
2) Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v znení neskorších predpisov bol odsúdený U. F. pre výkon trestu odňatia slobody v Slovenskej republike podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd zároveň vyslovil, že na výroky o náhrade trov konania, povinnosti nahradiť škodu, trest prepadnutia vecí a oslobodzujúcu časť rozsudku sa tento rozsudok nevzťahuje.
Proti tomuto rozsudku podal odsúdený odvolanie, ktoré neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 25. októbra 2016, sp. zn. 4 Urto 7/2016, odvolanie odsúdeného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol, nakoľko odsúdený U. F. podal svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku oneskorene až 18. októbra 2016. Odvolanie podal odsúdený po uplynutí zákonnej lehoty napriek správnemu poučeniu súdu, že proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Trenčíne a včas podané odvolanie má odkladný účinok.
Krajský súd v Trenčíne predložil 13. marca 2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal odsúdený U. F., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Schmidla 16. februára 2017 na Krajskom súde v Trenčíne, a to proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2016, sp. zn. 4 Urto 7/2016. Podaným dovolaním sa odsúdený domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por.
Odsúdený vo svojom dovolaní namietol, že konanie a rozhodnutie, po ktorom nasledovalo napadnuté uznesenie je nezákonné, nakoľko je v rozpore s relevantnou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 To 8/2006) a jeho právami v zmysle predpisov Európskej únie a medzinárodných zmlúv (Rámcové rozhodnutie rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008, Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb č. 553/1992 Zb.). V zmysle ods. 7 preambuly Rámcového rozhodnutia rady 2008/675/SVV „účinky odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte by mali byť rovnocenné účinkom vnútroštátneho rozhodnutia v predsúdnom konaní, súdnom konaní a vo vykonávacom konaní.“ Odsúdený ďalej uviedol, že v zmysle platných zákonov v Rakúskej republike má nárok na podmienečné prepustenie po vykonaní polovice uloženého trestu odňatia slobody, pričom v zmysle slovenského Trestného zákona má takýto nárok až po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Z uvedeného podľa odsúdeného vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané radikálne v jeho neprospech a v rozpore s jeho zákonnými právami.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania Krajská prokuratúra v Trenčíne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) na základe podaného dovolania na úvod skúmal, či boli splnené primárne podmienky uvedené v ustanovení § 368 a nasl. Tr. por. na začatie dovolacieho konania, a to predsedom senátu (§ 378 Tr. por.), pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané neoprávnenou osobou (§ 382 písm. b) Tr. por.), pričom ide o vadu neodstrániteľnú.
Podľa § 183 ods. 1 písm. b/ bod 1 Tr. por. rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákonniečo iné, aj vykonateľný, ak a) zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie, b) zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale 1. odvolanie v lehote podané nebolo, 2. oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo 3. podané odvolanie bolo zamietnuté.
Podľa § 369 ods. Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Vzhľadom k danému dovolaciemu konaniu je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 20. apríla 2016, sp. zn. 1 TdoV 16/2015, uviedol, že dovolanie je podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a písm. h/ Trestného poriadku prípustné proti rozsudku a proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zamietol odvolanie proti rozsudku, pričom zákon nerozlišuje, či ide o rozsudok vydaný (vyhlásený) v konaní podľa tretej časti Trestného poriadku (po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní), alebo rozsudok uznávací (konanie podľa tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku alebo podľa zákona č. 549/2011 Z.z. v znení zákona č. 344/2012 Z.z.). Aj napriek špecifickému charakteru uznávacieho konania je teda ústavne konformný záver, že dovolanie je prípustné aj proti rozsudku vydanému v uznávacom konaní a proti uzneseniu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti uznávaciemu rozsudku. Pre úspešnosť dovolania však musia byť splnené podmienky uvedené v § 372 a § 373 Trestného poriadku a naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 Trestného poriadku, viažuci sa na uznávacie konanie alebo na rozhodnutie slovenského súdu, ktorý rozhodoval o uznaní (nejde teda o prieskum uznávaného rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo).
Odsúdený U. F. podal oneskorene svoje odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. augusta 2016, sp. zn. 23 Ntc 204/2016, nakoľko ho podal po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odvolania, a to aj napriek správnemu poučeniu súdu, pričom napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3. septembra 2016 (č. l. 78). Absencia riadneho opravného prostriedku má preto za následok neoprávnenosť odsúdeného na podanie dovolania, avšak minister spravodlivosti má právo podať dovolanie v danom prípade, a to iba na základe podnetu osoby, ktorá nemá právo podať dovolanie, pričom odsúdený týmto právom nedisponuje. Nad rámec rozhodnutia považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že podanie odsúdeného nie je možné vyhodnotiť ako podnet na podanie dovolania ministrom spravodlivosti.
V rámci predmetné trestného konania podal odsúdený dovolanie ako neoprávnená osoba, nakoľko nevyužil riadny opravný prostriedok a neboli splnené podmienky v zmysle § 372 ods. 1 Tr. por., pričom dovolanie podal taktiež proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( § 368 ods. 1 Tr. por.).
S poukázaním na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odsúdený U. F. nebol oprávneným na podanie dovolania, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie dosúdeného bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.