UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Petra Hatalu, JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. júna 2016 v trestnej veci obvineného V. G., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné, o dovolaní ustanoveného obhajcu Mgr. Mariana Hrbáňa, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. augusta 2015, sp. zn. 3 Tost 21/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku dovolanie ustanoveného obhajcu Mgr. Mariana Hrbáňa s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo 6. júla 2015, sp. zn.: BB - 4 T 9/2015, bola ustanovenému obhajcovi Mgr. Marianovi Hrbáňovi, advokátovi so sídlom Jelačičova 1, 821 08 Bratislava, podľa § 553 ods. 2, ods. 5 Tr. por. s použitím § 1 ods. 4, § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), § 14 ods. 2 písm. a), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení účinnom od 1. júla 2013, priznaná odmena a náhrada v celkovej výške 4.631,40 Eur.
Na základe podanej sťažnosti odsúdeného V. G., Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 6. augusta 2015, č. k. 3 Tost 21/2015-3277, postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku zrušil predmetné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, a následne podľa § 553 ods. 2, ods. 5 Tr. por. s použitím § 1 ods. 4, § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), § 14 ods. 2 písm. a), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení účinnom od 1. júla 2013 priznal ustanovenému obhajcovi Mgr. Marianovi Hrbáňovi odmenu a náhradu v celkovej výške 4.392,39 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal ustanovený obhajca, Mgr. Marian Hrbáň dovolanie z 20. novembra 2015podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., nakoľko podľa jeho názoru rozhodnutie, resp. II. časť jeho výroku, ktorou súd rozhodol o výške odmeny mu priznanej, je založená na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vo svojom dovolaní dovolateľ poukázal na úkon z 9. októbra 2014, na ktorom bol prítomný v čase od 11.15 do 14.35, avšak za tento úkon mu odmena priznaná nebola. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Tost 21/2015 zo 6. augusta 2015 tak, že ustanovenému obhajcovi, Mgr. Marianovi Hrbáňovi, súd prizná odmenu aj za predmetný úkon právnej služby vo výške 115,90 Eur, ako aj režijný paušál vo výške 6,95 Eur.
Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote ( 370 ods. 1 Tr. por.), na súde ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), avšak dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por.).
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. augusta 2015, č. k. 3 Tost 21/2015-3277, ktorým súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica a následne podľa § 553 ods. 2, ods. 5 Tr. por. s použitím § 1 ods. 4, § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), § 14 ods. 2 písm. a), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. t. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení účinnom od 1. júla 2013, priznal obhajcovi Mgr. Marianovi Hrbáňovi odmenu a náhradu v celkovej výške 4.392,39 Eur.
Obvinený tak dovolaním napadol uznesenie, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým predseda senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, rozhodoval o náhrade trov trestného konania, ktoré rozhodnutie nie je rozhodnutím podľa § 368 ods. 2 Tr. poriadku, ktoré možno napadnúť dovolaním.
Ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. bolo s účinnosťou od 1. septembra 2011 novelizované tak, že sa upravil okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok.
Uvedená zmena Trestného poriadku odrážala dovtedy ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR (pozri uznes. Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2006, sp. zn. 3 Tdo 5/2006 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR číslo 2/2007 pod p. č. 19, s. 20 a nasl.), podľa ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripúšťa.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť aj parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6 a 7 TP).
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. f) Tr. por. dovolanie ustanoveného obhajcu Mgr. Mariana Hrbáňa ako neprípustné na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.