Najvyšší súd 2 Tdo V 2/2013 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Emila Bdžocha, JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Libora Duľu, na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2013 v Bratislave, v trestnej veci obvineného R. B., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 Ntok 2/2009, prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený R. B., prostredníctvom obhajcu JUDr. J. F., advokáta v G., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. februára 2010, sp. zn. 1 Tost 2/2010, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. sa dovolanie obvineného R. B. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 10. februára 2010, sp. zn. 1 Tost 2/2010, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť obvineného B. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10. decembra 2009, sp. zn. 2 Ntok 2/2009, ktorým podľa § 399 ods. 2 Tr. por. bol zamietnutý (vo výroku uznesenia krajský súd nesprávne uviedol, že návrh odmietol) návrh obvineného B. na povolenie obnovy konania v trestnej veci právoplatne skončenej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12. októbra 2005, sp. zn. 3T 5/2004, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2006, sp. zn. 1 To 116/2005.
Proti tomuto uzneseniu 31. decembra 2012 podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, ktoré krajský súd predložil 6. februára 2013 súdu dovolaciemu. Uplatnil v ňom dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por.
V čase vydania napadnutého uznesenia platila právna úprava umožňujúca podanie dovolania proti takémuto rozhodnutiu. K zmene došlo zákonom č. 262/2011 Z. z. účinným 2 2 Tdo V 2/2013
od 1. septembra 2011. Obvinený sa domáha priamej aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru. Poukazuje na nález ústavného súdu zo 6. novembra 2011, sp. zn. II ÚS 284/2011 a na rozhodnutie najvyššieho súdu z 13. marca 2012, sp. zn. 4 Tdo 58/2011. Napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Argumentoval tým, že o sťažnosti rozhodoval senát najvyššieho súdu v inom zložení, než v akom rozhodoval o odvolaní obvineného.
Prokurátor v zmysle § 376 Tr. por. označil dovolanie za neprípustné, v rozpore § 368 ods. 1, 2 Tr. por. Navrhol ho odmietnuť podľa § 382 písm. f/ Tr. por.
Dovolací súd (§ 377 Tr. por.) podľa účinného Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (§ 567j ods. 2 Tr. por.) s výnimkou ustanovení §§ 370, 371 Tr. por., preskúmal podané dovolanie a zistil, že síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať a v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1, 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania v zmysle § 371. Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz,
b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
3 2 Tdo V 2/2013
Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. bolo doplnené do Trestného poriadku zákonom č. 262/2011 Z. z. s cieľom odstrániť rozdielny výklad rozsahu rozhodnutí, proti ktorým možno podať dovolanie. Rešpektujúc platné a účinné znenie Trestného poriadku, ktoré upravuje procesné podmienky podania dovolania, je potrebné v danej trestnej veci konštatovať, že § 368 ods. 2 Tr. por. neumožňuje podať dovolanie proti rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy konania, resp. proti rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy konania. Na tento právny záver, ktorý vychádza z jazykového a logického výkladu ustanovení § 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por., nemá vplyv nález ústavného súdu zo 6. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 284/2011. Ten vychádzal z právneho stavu v čase pred účinnosťou zákona č. 262/2011 Z. z., kedy absentovala explicitná normatívna úprava tejto otázky.
Nad rámec toho treba, ale konštatovať, že došlo k porušeniu zákona, ak o sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania rozhodoval senát v rovnakom zložení ako v pôvodnom konaní (v štádiu odvolania). Zmyslom § 397 ods. 2 Tr. por. je zabezpečiť nestrannosť a nezaujatosť sudcov pri rozhodovaní o povolení obnovy konania v súlade s právom obvineného na súdne konanie spravodlivé (čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Z rozhodovania o obnove konania sú preto vylúčení aj sudcovia, ktorí rozhodovali na odvolacom súde v pôvodnom konaní.
Napriek tomu najvyšší súd dovolanie z formálnych dôvodov musel odmietnuť, lebo nebola splnená jedna zo základných procesných podmienok dovolania.
Poučenie : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. novembra 2013
JUDr. Štefan H a r a b i n,v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová