Najvyšší súd
2 TdoV 14/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Libora Duľu a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvineného JUDr. E. Č. a spol., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK- 1Tš/21/2005, prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený JUDr. L. P., prostredníctvom obhajcu JUDr. Š. D., advokáta v Bratislave, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. apríla 2012, sp. zn. 5 To 9/2011, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného JUDr. L. P. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 13. mája 2011, sp. zn. PK- 1Tš/21/2005, boli obvinení JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. oslobodení spod obžaloby, ktorou im bolo kladené za vinu, že
v presne nezistenej dobe v priebehu mesiacov september 2002 až november 2002 v K. po predchádzajúcej dohode požiadali Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu firmy K.-S. G., a.s., P. č. X., K. o poskytnutie úplatku v sume 18 000 000,-Sk pre doposiaľ nestotožnené osoby za to, že boli príslušnými orgánmi v B., schválené žiadosti Mestskej časti K.-D. H. a Mestskej časti K.-B. o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume cca 181 000 000,- Sk na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma K.- S. G., a.s., K., na základe čoho v presne nezistenom čase v mesiaci november 2002 v K. na ulici M. č. X., v byte obývanom V. K. odovzdal Ing. M. M. JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. sumu spolu 9 000 000,-Sk, čo predstavovalo sumu zodpovedajúcu jednej polovici z požadovaného úplatku, ktorí túto sumu 9 000 000,-Sk odovzdali v presne nezistenom čase na nezistenom mieste v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám, ktoré mali zariadiť, aby uvedené žiadosti mestských častí boli schválené, následne v presne nezistenom čase v priebehu mesiacov november 2002 až december 2002 v K. na ulici P. v kancelárii firmy K.-S. G., a. s. po predchádzajúcej dohode žiadali od Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu uvedenej firmy, druhú polovicu úplatku, t. j. sumu 9 000 000,-Sk, čo tento odmietol, čím sa mali dopustiť trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obvinení stíhaní.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku zároveň týmto rozsudkom oslobodil JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. spod obžaloby, ktorou im bolo kladené za vinu, že
opätovne 6. februára 2004 v presne nezistenom čase v K. na ulici P. v kancelárii firmy K.-S. G., a.s. po predchádzajúcej dohode za tým istým účelom požiadali od Ing. M. M. zabezpečiť ako úplatok sumu aspoň 1 000 000,-Sk, ktoré majú následne odovzdať v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám, pričom 10. marca 2004 v čase okolo 17.00 hod. po predchádzajúcej dohode sa dostavili do kancelárie firmy K.-S. G., a.s. v K. na ulici P. č. X., kde tento úplatok v sume 1 000 000,-Sk obvinený JUDr. E. Č. a obvinený JUDr. L. P. prevzali od Ing. M. M.,
čím sa mali dopustiť trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, pretože skutok nie je trestným činom.
Na podklade odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podaného v neprospech obvinených Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením zo 4. apríla 2012, sp. zn. 5 To 9/2011, podľa § 258 ods. 1 písm. b/, § 259 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 13. mája 2011, sp. zn. PK 1Tš/21/2005, v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku predložil 7. augusta 2012 dovolaciemu súdu dovolanie obvineného JUDr. L. P., podané prostredníctvom obhajcu 24. júla 2012 proti citovanému uzneseniu najvyššieho súdu, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. e/, g/, i/ Tr. por.
Najvyšší súd ako súd dovolací preskúmal podané dovolanie a zistil, že bolo podané oprávnenou osobou, prostredníctvom obhajcu, v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§§ 377, 369 ods. 2 písm. b/, 373 ods. 1, 370 ods. 1, 3 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz,
b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. bolo doplnené do Trestného poriadku zákonom č. 262/2011 Z. z. práve s cieľom odstrániť rozdielny výklad rozsahu rozhodnutí, proti ktorým možno podať dovolanie. Citované ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., ani žiadne iné ustanovenie Trestného poriadku nepripúšťa možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vyplýva to aj z ustálenej rozhodovacej praxe trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej dovolaním možno napadnúť len rozhodnutia týkajúce sa merita veci.
V tejto spojitosti dovolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie, nemožno v zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. považovať za rozhodnutie súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné, pretože nejde o rozhodnutie týkajúce sa merita veci (Porovnaj aj č. 5/2010 Zb. rozh. tr.)
Nakoľko nebola splnená jedna zo základných procesných podmienok dovolania, Najvyšší súd Slovenskej republiky bez meritórneho preskúmania veci dovolanie podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietol.
Poučenie : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. septembra 2012
JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová