UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kostolanskej a sudcov JUDr. Petra Hatalu, JUDr. Juraja Klimenta, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného kpt. Mgr. C. C. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 30. novembra 2023 v Bratislave, o dovolaní obvineného kpt. Mgr. C. C. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. januára 2022, sp. zn. 2To/5/2020, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného kpt. Mgr. C. C. s a odmieta.
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd (ďalej len „súd I. stupňa“) rozsudkom z 10. marca 2020, sp. zn. BB- 3T/13/2019 uznal obvineného kpt. Mgr. C. C. (ďalej len „obvinený“) za vinného v bodoch 1/ a 2/ pre pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bodoch 3/ a 4/ pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe že
ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník ZVJS“) služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca (ďalej len „ÚVTOS Košice - Šaca“)
1/ 27. novembra 2015 v priestoroch ÚVTOS Košice - Šaca v ubytovni pre odsúdených J., objekt XXX, 1. nadzemné podlažie, v kancelárii označenej ako č. XXX, odovzdal odsúdenému W. S. nepovolené predmety a to rôzne potraviny, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboruväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
2/ 10. januára 2016 v priestoroch ÚVTOS Košice - Šaca v ubytovni pre odsúdených J., objekt XXX, 1. nadzemné podlažie, v kancelárii označenej ako č. XXX, zapísal na žiadosť odsúdeného K. S. fiktívny kladný zápis v evidencii odsúdených pre odsúdeného S. L. a to, že mal v daný deň službu a že sa hlásil do krúžku, čo sa nezakladalo na pravde, čím porušil ustanovenie § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
3/ v presne nezistenom období od konca roka 2013 až do konca roka 2016 a to každý druhý mesiac v P. G. B. v rodinnom dome č. XX prijal od E. B. balík, v ktorom sa nachádzali rôzne potraviny a to káva, syry, šunka, klobásy a tabak v hodnote minimálne 100 € ako úplatok za to, že doručí jej synovi K. S. v tom čase vykonávajúceho si trest odňatia slobody v ÚVTOS Košice - Šaca taký istý balík s potravinami, pretože tieto potraviny nebolo možné zakúpiť v bufete v ÚVTOS Košice - Šaca, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
4/ v presne nezistenom období niekedy na prelome rokov 2015 a 2016 v P. G. B. v rodinnom dome č. XX prijal od E. B. sumu vo výške 2.000 € ako úplatok za to, že vybaví preloženie jej syna K. S. v tom čase vykonávajúceho si trest odňatia slobody v ÚVTOS Košice - Šaca na tzv. otvorené oddelenie v ÚVTOS Prešov, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Obvinenému súd I. stupňa uložil podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods.1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona mu uložil peňažný trest vo výške 3.000 € a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Zároveň súd I. stupňa uložil obvinenému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti, a to výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie orgánu verejnej moci na dobu 8 rokov.
Súd I. stupňa vyššie špecifikovaným rozsudkom zároveň podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obvineného oslobodil spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 22. mája 2019, sp. zn. VII/2 Gv 127/16/1000 pre skutky v obžalobe číslované ako 1/, 2/ a 4/ právne kvalifikované ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe že,
ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník ZVJS“) služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činnosti oddelenia výkonu trestu v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca (ďalej len „ÚVTOS Košice -Šaca “)
- v presne nezistenom období niekedy na jeseň roku 2014 v priestoroch ÚVTOS Košice - Šaca žiadal od odsúdeného C. Š. sumu v presne nezistenej výške od 3.000 € až 5.000 € ako úplatok za to, že mu vybaví tzv. otvorené oddelenie v ÚVTOS Želiezovce, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
- v presne nezistenom období niekedy v roku 2014 v priestoroch ÚVTOS Košice - Šaca prijal od odsúdeného C. Š. sumu vo výške 1.200 € ako úplatok za to, že mu v septembri 2014 a v novembri 2014 umožnil nechať si poslať do ÚVTOS Košice - Šaca balíky s finančnou hotovosťou, kreatínom a inými nepovolenými predmetmi, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
- 7. januára 2016 v priestoroch ÚVTOS Košice - Šaca v ubytovni pre odsúdených J., objekt XXX, 1. nadzemné podlažie, v kancelárii označenej ako č. XXX, si nechal od odsúdeného W. S. sľúbiť úplatok v doposiaľ nezistenej výške a forme za to, že na jeho žiadosť premiestni odsúdeného W. Y. z oddielu J. na oddiel J., ktorý mal na starosti a následne odsúdenému W. Y. zabezpečí v evidencii odsúdených, aby mal zapísané kladné hodnotenia, ktoré budú viesť k jeho podmienečnému prepusteniu, príp. umiestneniu na tzv. otvorené oddelenie, čím porušil ustanovenie § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, ako aj ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a), písm. h). písm. f), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
pretože nebolo dokázané, že sa skutky stali.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“), obvinený a matka obvineného. Odvolania prokurátora a obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací uznesením z 11. januára 2022, sp. zn. 2To/5/2020 podľa § 319 Trestného poriadku zamietol a odvolanie matky obvineného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol, pretože bolo podané oneskorene.
Proti vyššie špecifikovanému uzneseniu najvyššieho súdu podal obvinený, prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Richarda Bauera, advokáta v Košiciach, dovolanie, na podklade dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku, teda že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený v úvode uviedol chronológiu uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesení o vznesení obvinení nasledovne: Uznesením o začatí trestného stíhania zo 7. mája 2015, ČVS: PPZ-344/NKA-PK-VY-2015 vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Východ (ďalej len „NAKA“), bolo podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci okrem iného v bode 1/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tam špecifikovanom skutkovom základe.
Uznesením vyšetrovateľa NAKA o vznesení obvinenia z 13. júla 2016, ČVS: PPZ-334/NKA-PK-VY-2015 bolo obvinenému podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie v bode 1/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 2/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 3/ pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 4/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 5/ pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe tam bližšie špecifikovanom.
Uznesením o vylúčení veci z 13. júla 2016, ČVS: PPZ-344/NKA-PK-VY-2015 bola podľa § 21 ods. 1Trestného poriadku z trestnej veci obvineného Mgr. C. Š. vylúčená trestná vec obvineného a obvineného K. S., ktorá bola po vylúčení vedená pod ČVS: PPZ-523/NKA-PK-VY-2016.
Následne bolo voči obvinenému uznesením o vznesení obvinenia z 8. marca 2017, ČVS: PPZ-523/NKA- PK-VY-2016 vyšetrovateľom NAKA podľa § 206 ods. 5 Trestného poriadku vznesené obvinenie v bode 1/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 2/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona na tam špecifikovanom skutkovom základe.
Uznesením o vylúčení veci z 2. októbra 2017, ČVS: PPZ-523/NKA-PK-VY-2016, vyšetrovateľ NAKA podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku z trestnej veci obvineného a obvineného K. S. vylúčil trestnú vec obvineného K. S., ktorá bola následne vedená pod ČVS: PPZ-1000/NKA-PK-VY-2017.
Obvinený poukázal na uznesenie o začatí trestného stíhania vyšetrovateľa NAKA zo 7. mája 2015, ktoré bez bližšieho popisu a mimo rámec ustanovenia § 199 ods. 3 Trestného poriadku popisuje podozrenie z trestnej činnosti, ktorá mala prebiehať najmenej od roku 2009 do dňa vydania predmetného uznesenia - vymedzené slovom „doposiaľ“. Trestnú činnosť mali páchať v podstate všetci príslušníci ÚVTOS Košice - Šaca, do ktorej by typovo mohlo zapadať aj prípadné protiprávne konanie obvineného, pre ktoré mu boli vznesené obvinenia 13. júla 2016 a 8. marca 2017, avšak iba v rozsahu skutkov, pre ktoré bol oslobodený spod obžaloby napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa a ktoré sa podľa uznesenia o vznesení obvinenia mali stať na jeseň roku 2014 a niekedy v roku 2014, a taktiež pre časť skutku, ktorý sa mal stať koncom roka 2013 až do konca roka 2016.
Obvinený v dovolaní namietal, že uznesenie o začatí trestného stíhania vyšetrovateľa NAKA skutkovo pokrýva iba bližšie neurčenú trestnú činnosť, ktorá mala byť páchaná pred začatím trestného stíhania, t. j. pred, resp. najneskôr 7. mája 2015, a nemôže sa vzťahovať na trestnú činnosť spáchanú po tomto dátume, t. j. trestné stíhanie nemožno začať pro futuro a to ani za predpokladu, že existuje podozrenie, že podozrivá osoba pokračuje v trestnej činnosti, alebo udržiava protiprávny stav aj po začatí trestného stíhania (okrem trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona). Podľa skutkových viet uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia sa skutky mali stať 27. novembra 2015, 7. januára 2016, 10. januára 2016, z konca roka 2013 až do konca roka 2016 a na prelome rokov 2015 a 2016.
Najvyšší súd ako súd odvolací v napadnutom uznesení argumentoval právnymi vetami III. a IV. a právnymi závermi vyplývajúcimi zo stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 23. septembra 2019, č. Tpj 47/2019, a to aj napriek tomu, že osobitne nedošlo k vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania po 7. máji 2015, a to ešte pred, alebo súčasne s vydaním uznesení o vznesení obvinenia z 13. júla 2016 a 8. marca 2017. Skutky opísané v týchto uzneseniach majú mať charakter a účinky začatia trestného stíhania. Podľa názoru najvyššieho súdu opísanom v jeho uznesení z 11. januára 2020, sp. zn. 2To/5/2020 neboli orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) povinné vydávať najneskôr 13. júla 2016 a 8. marca 2017 uznesenie o začatí trestného stíhania. Obvinený sa s uvedenými závermi nestotožňuje a považuje ich za svojvoľné, arbitrárne, nedôvodné, nezákonné, v rozpore s právom obvineného vyplývajúceho z čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a zároveň napĺňajúce všetky dovolacie dôvody uvedené v dovolaní.
Obvinený je toho názoru, že ak by platili skutkové a právne závery vyplývajúce z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, zákonodarca by v ustanovení § 199 ods. 3 Trestného poriadku obligatórne netrval na tom, aby uznesenie o začatí trestného stíhania existovalo v písomnej podobe a forme s vymedzením presného opisu skutku, s konkrétnym uvedením miesta, času, prípadne iných okolností za akých k nemu v minulosti došlo. Súčasne by nebolo možné vydanie jedného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku. Uznesenie o začatí trestné stíhanie by tak nebolo potrebné, pretože trestné stíhanie by začalo samé od seba vydaním uznesenia o vzneseníobvinenia.
Naviac OČTK ani súdy vo svojich rozhodnutiach v tejto trestnej veci neuvádzali, že by sa trestné stíhanie začalo napr. vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu, a už vôbec nie, že by bolo začaté vydaním uznesení o vznesení obvinenia. Tieto orgány (okrem najvyššieho súdu v odvolacom konaní) odkazovali na uznesenie o začatí trestného stíhania zo 7. mája 2015.
Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že pre zákonnosť trestného stíhania a tým aj celého trestného konania postačujú uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré napĺňajú obsahové náležitosti podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku, vydaniu ktorých nepredchádza vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku a vyvolávajú, bez tomu zodpovedajúceho formálne potrebného označenia, účinky začatia trestného stíhania.
Ustanovenia § 199 ods. 1 a ods. 3 Trestného poriadku sú zákonné ustanovenia, ktoré obligatórne vyžadujú vydanie písomného uznesenia o začatí trestného stíhania pre skutok, ktorý sa pred jeho vydaním stal. Preto je vylúčená právna úvaha najvyššieho súdu, že také uznesenie nemusí existovať a jeho účinky nahrádza existencia uznesenia o vznesení obvinenia, kedy majú dokonca nastať účinky podľa § 199 ods. 5 Trestného poriadku, t. j. policajt je oprávnený vykonávať všetky úkony podľa Trestného poriadku.
V zmysle takto formulovaného právneho záveru právne účinky v trestnej veci obvineného nastali až dňami vydania samotných uznesení o vznesení obvinenia, t. j. 13. júla 2016 a 8. marca 2017, preto sú všetky úkony a dôkazy z nich zabezpečené nezákonnými dôkazmi a nebolo možné ich v tomto trestnom konaní použiť, pretože by to bolo v rozpore s právom na osobnú slobodu, obhajobu, inú právnu ochranu, súdnu ochranu a právom na spravodlivý proces. Na uvedenom nič nemení ani stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, pretože prioritne platí ústava, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a Trestný poriadok, pričom analógia v neprospech páchateľa je v trestnom práve procesnom vylúčená.
Podľa názoru obvineného sú skutky uvedené v uzneseniach o vznesení obvinenia, ktorých sa mal dopustiť po 7. máji 2015 novými, resp. ďalšími skutkami, na ktoré sa skutkovo nemohlo vzťahovať uznesenie o začatí trestného stíhania zo 7. mája 2015. Pre všetky skutky, z ktorých bol obvinený obžalovaný a následne právoplatne odsúdený nebolo zákonným spôsobom začaté trestné stíhanie, nemohlo byť ani zákonným spôsobom vznesené obvinenie a zachovaná totožnosť skutkov, keďže skutok opísaný v uznesení o začatí trestného stíhania zo 7. mája 2015 sa vzťahuje iba na presne nezistené obdobie, najmenej však od roku 2009 až do vydania uznesenia o začatí trestného stíhania, t. j. 7 mája 2015. Obvinený bol však právoplatne odsúdený za skutky, ktoré sa mali stať po uvedenom dátume. Bez začatia trestného stíhania pre konkrétny skutok nie je možné vykonávať úkony trestného konania, ani stíhať konkrétnu osobu, pretože takto vykonané úkony sú nepoužiteľné. Súčasne sú všetky skutky uvedené v uzneseniach o vznesení obvinenia mimo rámec uznesenia o začatí trestného stíhania, pretože sa mali stať po 7. máji 2015.
Z ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že zákonným predpokladom pre vznesenie obvinenia konkrétnej osobe je predchádzajúce začatie trestného stíhania vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania (tzv. vo veci), jeho spojenie s uznesením o vznesení obvinenia, alebo vykonanie zaisťovacieho, neopakovateľného, alebo neodkladného úkonu. Z odôvodnení uznesení o vznesení obvinenia vyplýva, že na túto trestnú vec sa vzťahuje začatie trestného stíhania uznesením vyšetrovateľa NAKA zo 7. mája 2015. Uznesenie o začatí trestného stíhania tak bolo prioritné a jeho opomenutím došlo k porušeniu práva obvineného, ktoré svojou intenzitou možno považovať za zásadné a popierajúce základnú zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku.
Námietky obvineného týkajúce sa nezákonnosti trestného stíhania odignorovali OČTK aj súdy, pričom v zmysle zásady oficiality a zákonnosti boli povinné na uvedené prihliadať z úradnej povinnosti v zmyslečl. 17 ústavy.
V takto nezákonne vedenom trestnom konaní nemohol byť skutok, ktorý bol predmetom obžaloby správne skutkovo a právne kvalifikovaný, čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Pochybenia OČTK v prípravnom konaní sa preniesli do súdneho konania a napĺňajú dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku.
Absencia zákonného začatia trestného stíhania pre skutky, pre ktoré bolo vo vzťahu k obvinenému vznesené obvinenie je neodstrániteľnou procesnou chybou tohto trestného konania, a v zmysle plodov z otráveného stromu sa prenáša na vznesenie obvinenia, ako aj na ďalšie, v trestnom konaní vykonané procesné úkony, obžalobu a napadnuté rozhodnutia. Uvedený stav spôsobuje absolútnu dôkaznú núdzu vo vzťahu k samotným skutkom, pre ktoré je obvinený právoplatne odsúdený. Obvinený má za to, že uvedený stav by mohol byť dôvodom pre jeho oslobodenie spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.
Obvinený najvyššiemu súd ako súdu dovolaciemu navrhol, aby po prejednaní veci jeho dovolaniu vyhovel, a rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, a to v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods. 9 Trestného poriadku, § 199 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, § 319 Trestného poriadku, čl. 6 ods. 1, ods. 3 dohovoru a v čl. 17 ods. 2 ústavy. Následne aby podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie najvyššieho súdu z 11. januára 2022, sp. zn. 2To/5/2020 vo všetkých jeho výrokoch, rozsudok súdu I. stupňa z 10. marca 2020, sp. zn. BB-3T/13/2019 vo všetkých jeho výrokoch, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, týkajúce sa obvineného, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň obvinený navrhol, aby najvyšší súd podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a § 388 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam obvineného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora z 22. mája 2019, sp. zn. VII/2 Gv 127/16/1000.
Prokurátor sa k dovolaniu obvineného vyjadril v podaní doručenom súdu I. stupňa 20. októbra 2022 v ktorom uviedol, že s dôvodmi a tvrdeniami uvádzanými obvineným v dovolaní sa nemožno stotožniť.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, pričom v podanom dovolaní obvinený nekonkretizoval na základe čoho malo k takémuto porušeniu, a to zásadným spôsobom dôjsť.
Čo sa týka dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, prokurátor vychádzajúc z obžaloby s poukázaním na ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku má jednoznačne za to, že súd I. stupňa a najvyšší súd bez akýchkoľvek pochybností rozhodli zákonným spôsobom a na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom rozhodnutia založili na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. K námietke obvineného, v rámci ktorej spochybňoval zákonnosť vydania uznesenia o začatí trestného stíhania, uznesenia o vznesení obvinenia a ich procesné účinky uviedol, že sa jedná o kopírovanie tvrdení prednesených v konaní na súde I. stupňa a následne aj v odvolacom konaní, pričom tieto súdy v celom rozsahu vyvrátili.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že rozhodnutia súdu I. stupňa a najvyššieho súdu sú založené na správnom právnom posúdení zistených skutkov, pričom súd I. stupňa pri rozhodovaní a následnom ukladaní trestu správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona a na základe komplexného zistenia skutkového stavu ustálil právnu kvalifikáciu skutkov. Obvinený k tomuto dovolaciemu dôvodu iba stroho uviedol, že v takomto nezákonnom konaní nemohli byť skutky, ktoré sú predmetom obžaloby správne skutkovo a právne kvalifikované.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti má prokurátor za to, že v danom prípade sú splnené dôvody na odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.
Dovolanie obvineného spolu s vyjadrením prokurátora a trestným spisom boli najvyššiemu súdu ako súdu dovolaciemu predložené na rozhodnutie 27. októbra 2022.
Najvyšší súd zaslal vyjadrenie prokurátora obvinenému a jeho obhajcovi, ktorí ďalšiu možnosť reagovať na podanie nevyužili.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom zvoleného obhajcu [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, § 373 ods. 1 Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), a spĺňa obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku, čiže nie je daný dôvod na postup podľa § 382 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) Trestného poriadku, avšak najvyšší súd zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť, pretože nie je dôvodné.
Najvyšší súd v prvom rade poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dovolací súd preto nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom, nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (bližšie viď. R 120/2012).
Konkrétne námietky obvineného uvedené v dovolaní sa týkajú uznesenia o začatí trestného stíhania zo 7. mája 2015, ČVS: PPZ-344/NKA-PK-VY-2015, ktoré sa bez bližšieho popisu a mimo rámec ustanovenia § 199 ods. 3 Trestného poriadku týka trestnej činnosti, ktorá mala prebiehať od roku 2009 do dňa vydania predmetného uznesenia (t. j. 7. mája 2015) a nemôže sa vzťahovať na trestnú činnosť spáchanú po tomto dátume. Skutky, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný za vinného sa stali 27. novembra 2015, 10. januára 2016, v presne nezistenom období od konca roka 2013 až do konca roka 2016 a v presne nezistenom období niekedy na prelome rokov 2015 a 2016. K vydaniu uznesenia o začatí trestného stíhania po spáchaní týchto skutkov však nedošlo. Vydané boli iba uznesenia o vznesení obvinenia, a to 13. júla 2016 a 8. marca 2017. Podľa názoru obvineného prezentovanom v jeho dovolaní pre všetky skutky, na podklade ktorých bol odsúdený nebolo zákonným spôsobom začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie a zachovaná totožnosť skutkov, čím došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Právne účinky v tejto trestnej veci tak nastali až vydaním samotných uznesení o vznesení obvinenia, a všetky úkony a dôkazy vykonané pred tým sú nezákonnými dôkazmi a nebolo možné ich v trestnom konaní použiť [§ 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku]. V takomto nezákonnom trestnom konaní tak nemohli byť skutky správne skutkovo a právne kvalifikované [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku].
Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený v podstate postavil všetky tri dovolacie dôvody na námietke týkajúcej sa chýbajúceho uznesenia o začatí trestného stíhania vo vzťahu ku skutkom, na podklade ktorých bol uznaný za vinného, považuje najvyšší súd za potrebné poukázať v tomto smere na uznesenie najvyššieho súdu z 11. januára 2022, sp. zn. 2To/5/2020, ktorý sa predmetnou námietkou v rámci odvolacieho konania zaoberal a argumentoval primárne stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 23. septembra 2019, Tpj 47/2019, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu arozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2019, v ktorom dal za pravdu obvinenému v tom smere, že uznesenie o začatí trestného stíhania zo 7. mája 2015 sa nemôže vzťahovať na skutky, ktoré sa stali po jeho vydaní. Avšak s poukazom na bod IV. vyššie spomenutého stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré spĺňa obsahové náležitosti podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku a ktorému nepredchádzalo začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 až ods. 4 Trestného poriadku, vyvolávajú aj bez tomu zodpovedajúceho formálne potrebného označenia účinky začatia trestného stíhania v zmysle § 206 ods. 2 Trestného poriadku. Nevydanie uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku tak nemusí bezvýhradne znamenať, že trestné stíhanie nezačalo.
Vyššie špecifikované stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu a z neho plynúce závery aplikované obvineným v napadnutom uznesení najvyššieho súdu, v ktorom túto jeho námietku vyhodnotil najvyšší súd ako nedôvodnú, bolo doplnené rozhodnutím najvyššieho súdu č. 63, publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2022, z ktorého vyplýva: „Ak pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku nebolo pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, vydané procesne účinné uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku, neznamená to bez ďalšieho, že trestné stíhanie pre daný skutok nebolo vôbec začaté. V takejto procesnej situácii treba uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré spĺňa zákonné náležitosti podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku, považovať vzhľadom na § 206 ods. 2 Trestného poriadku aj za uznesenie o začatí trestného stíhania, a to i vtedy, ak v jeho výroku nie je ustanovenie § 199 Trestného poriadku formálne uvedené. Procesnú použiteľnosť zabezpečených dôkazov, okrem dôkazov, ktoré bolo možné získať z dôkazných prostriedkov aj pred začatím trestného stíhania podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona (§ 119 ods. 3 Trestného poriadku), je nutné ale vždy posudzovať so zreteľom na to, že k začatiu trestného stíhania došlo až okamihom vydania uznesenia o vznesení obvinenia.“
Z rozsudku súdu I. stupňa z 10. marca 2020, sp. zn. BB-3T/13/2019 vyplýva, že obvinený bol uznaný za vinného zo skutkov, ktoré spáchal 27. novembra 2015 (bod 1/),10. januára 2016 (bod 2/), v presne nezistenom období od konca roka 2013 až do konca roka 2016 (bod 3/) a v presne nezistenom období niekedy na prelome rokov 2015 a 2016 (bod 4/). Vzhľadom na uvedené nemožno považovať uznesenie o začatí trestného stíhania zo 7. mája 2015 vydané podľa § 199 ods. 1 ods. 2 Trestného poriadku za relevantné vo vzťahu ku skutkom, pre ktoré bol obvinený uznaný za vinného, pretože sa stali až po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na ustanovenia § 199 ods. 3 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, t. j. jedná sa o skutok, ktorý už bol spáchaný v minulosti.
Najvyšší súd však v tejto súvislosti poukazuje na nasledovné skutočnosti:
Vyšetrovateľom NAKA bolo 13. júla 2016 vydané uznesenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ČVS: PPZ-344/NKA-PK-VY-2015, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie v bode 1/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 2/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 3/ pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 4/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 5/ pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver že:
1/ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník ZVJS“) služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v Ústave pre výkontrestu odňatia slobody Košice - Šaca (ďalej len „ÚVTOS Šaca“) v presne nezistenom období niekedy v jeseni v roku 2014 žiadal v ÚVTOS Košice - Šaca od odsúdeného C. Š. úplatok vo výške 3.000 € - 5.000 € za to, že mu vybaví tzv. otvorené oddelenie v ÚVTOS Želiezovce, čím takýmto konaním porušil § 47 ods. 3 písm. a), písm. h) a písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
2/ ako príslušník ZVJS služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v ÚVTOS Košice - Šaca v presne nezistenom období v ÚVTOS Košice - Šaca niekedy v roku 2014 prijal úplatok vo výške 1.200 € za to, že umožnil odsúdenému C. Š. nechať si do ÚVTOS Košice - Šaca v septembri 2014 a v novembri 2014 poslať balíky s finančnou hotovosťou, kreatínom a inými nepovolenými vecami do ÚVTOS Košice - Šaca, čím takýmto konaním porušil § 47 ods. 3 písm. a), písm. h) a písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
3/ ako príslušník ZVJS služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v ÚVTOS Košice - Šaca 27. novembra 2015 odovzdal v ÚVTOS Košice - Šaca, v ubytovni pre odsúdených J., objekt XXX,1. nadzemné podlažie, v kancelárii označenej ako č. XXX nepovolený predmet a to rôzne potraviny, ktoré následne odovzdal odsúdenému W. S., čím takýmto svojim konaním porušil § 47 ods. 3 písm. a), písm. h) a písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
4/ ako príslušník ZVJS služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v ÚVTOS Košice - Šaca 7. januára 2016 v ubytovni pre odsúdených J., objekt XXX, 1. nadzemné podlažie, v kancelárii označenej ako č. XXX si nechal od odsúdeného W. S. sľúbiť úplatok v doposiaľ nezistenej výške a forme za to, že odsúdeného W. Y. premiestni z oddielu J. na oddiel J., ktorý mal na starosti Mgr. C. C. a následne odsúdenému W. Y. zabezpečí v evidencii odsúdených, aby mal zapísané kladné hodnotenia, ktoré budú viesť k podmienečnému prepusteniu príp. umiesteniu na tzv. otvorené oddelenie, čím takýmto svojim konaním porušil § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a § 47 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. h) a písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
5/ ako príslušník ZVJS služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v ÚVTOS Košice - Šaca 7. januára 2016 v ubytovni pre odsúdených J., objekt XXX, 1. nadzemné podlažie, v kancelárii označenej ako č. XXX zapísal na požiadavku odsúdeného K. S. fiktívny kladný zápis v evidencii pre odsúdených pre odsúdeného S. L., a to za to, že mal v daný deň službu a že sa hlásil do krúžku, čo sa nezakladalo na pravde, čím takýmto svojim konaním porušil § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a § 47 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. h) a písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Následne bolo vyšetrovateľom NAKA uznesením podľa § 206 ods. 5 Trestného poriadku z 8. marca 2017, ČVS: PPZ-523/NKA-PK-VY-2016 vznesené obvinenie obvinenému v bode 1/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v bode 2/ pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona, lebo na základe zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že:
1/ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník ZVJS“) služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca (ďalej len „ÚVTOS Košice - Šaca“) v presne nezistenom období koncom roka 2013 až do konca roka 2016 a to každý druhý mesiac, prijal od E. B. v jej rodinnom dome v P. G. B. XX, úplatok vo forme balíka, v ktorom sa prevažne nachádzali potraviny, a to rôzne kávy, syry, šunky, klobásy a tabak v hodnote minimálne 100 € za to, že doručí jej synovi K. S. toho času umiestneného v ÚVTOS Košice - Šaca taký istý balík s potravinami, nakoľko tieto potraviny nebolo možné zakúpiť v bufete ÚVTOS Košice - Šaca, čím takýmto konaním porušil § 48 ods. 3 písm. a), písm. h) a písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície;
2/ ako príslušník ZVJS služobne zaradený na výkon služby ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v ÚVTOS Košice - Šaca v presne nezistenom období niekedy na prelome rokov 2015 a 2016 prijal od E. B. v jej rodinnom dome v P. G. B. XX úplatok vo výške 2.000 € za to, že vybaví preloženie jej syna K. S. tohto času umiestneného v ÚVTOS Košice - Šaca na tzv. otvorené oddelenie v ÚVTOS Prešov, čím takýmto konaním porušil § 48 ods. 3 písm. a), písm. h) a písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu ku skutkom, zo spáchania ktorých bol obvinený rozsudkom súdu I. stupňa z 10. marca 2020, sp. zn. BB-3T/13/2019 v spojení s uznesením najvyššieho súdu z 11. januára 2022, sp. zn. 2To/5/2020 právoplatne uznaný za vinného nebolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, boli však vydané vyššie špecifikované uznesenia o vznesení obvinenia z 13. júla 2016 a 8. marca 2017. Najvyšší súd vychádzajúc z R 63/2022 musí konštatovať, že procesná situácia vzniknutá v predmetnej trestnej veci (vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku nebolo pre skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, vydané procesne účinné uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku) neznamená, že trestné stíhanie pre dané skutky nebolo vôbec začaté. Je preto nutné považovať uznesenia o vznesení obvinenia z 13. júla 2016 a 8. marca 2017 aj za uznesenie o začatí trestného stíhania spolu so všetkými procesnými účinkami z toho plynúcimi.
Ku konkrétnym dovolacím dôvodom:
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
K namietanému porušeniu práva na obhajobu je potrebné uviesť, že konštantná judikatúra najvyššieho súdu právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii OČTK a súdov na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 dohovoru, ako aj čl. 50 ods. 3 ústavy nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z dikcie citovaného ustanovenia je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. Takéto pochybenie najvyšší súd v konaní nezistil.
Obvinený predmetný dovolací dôvod založil na tom, že vo veci nebolo zákonným spôsobom začaté trestné stíhanie. Vo vzťahu k uvedenej námietke sa najvyšší súd už vyššie vyjadril, preto považuje zanadbytočné svoje úvahy opakovať a konštatuje, že v tomto smere nedošlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného tak ako to predpokladá ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Nad rámec uvádza, že s predmetnou námietkou sa vysporiadal najvyšší súd už v odvolacom konaní, a to v odôvodnení svojho uznesenia z 11. januára 2022, sp. zn. 2To/5/2020 na stranách 15 až 17.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, nemožno hovoriť o naplnení tohto dovolacieho dôvodu a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom (rozsudok Európskej súdu pre ľudské práva z 2. februára 2010, č. 36110/03 vo veci Mariana Marinescu proti Rumunsku, rozsudok Európskej súdu pre ľudské práva z 26. januára 2010, č. 25585/02 vo veci Emen proti Turecku a rozhodnutie č. 24 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2020).
Obvinený v dovolaní k tomuto dovolaciemu dôvodu uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie o začatí trestného stíhania sa nevzťahuje na skutky zo spáchania ktorých bol uznaný za vinného, právne účinky v tejto trestnej veci nastali až vydaním samotných uznesení o vznesení obvinenia a všetky úkony a dôkazy vykonané pred tým sú nezákonné a nebolo možné ich v trestnom konaní použiť.
Z rozsudku súdu I. stupňa z 10. marca 2020, sp. zn. BB-3T/13/2019 a uznesenia najvyššieho súdu z 11. januára 2022, sp. zn. 2To/5/2020 vyplýva, že súdy založili vinu obvineného na nasledovných dôkazoch:
- zo spáchania skutku v bode 1/ usvedčuje obvineného obrazovo-zvukový záznam z 27. novembra 2015, ktorý bol vyhotovený Policajným zborom na základe príkazu sudcu súdu I. stupňa z 22. októbra 2015, č. p. BB-ŠTS-V-691-1/15-Ntt-561 na dobu od 22. októbra 2015 do 14. januára 2016;
- zo spáchania skutku v bode 2/ usvedčuje obvineného výpoveď svedka S. L. z hlavného pojednávania konaného na súde I. stupňa 15. júla 2019, obrazovo-zvukový záznam z 10. januára 2016, vyhotovený na základe príkazu sudcu súdu I. stupňa špecifikovanom pri skutku v bode 1/ a záznamy, ktorých obsahom sú záznam z pozorovania (dodržiavanie ÚP, DR, disciplíny, poriadku, plnenia povinnosti, zapájanie sa do činností atď.) odsúdeného S. L. z 10. januára 2016 a individuálny pohovor zameraný na riešenie žiadosti odsúdeného S. L. z 10. januára 2016, ktoré boli zaznamenané obvineným;
- zo spáchania skutkov v bodoch 3/ a 4/ obvineného usvedčuje výpoveď svedkyne E. B. z hlavného pojednávania konaného na súde I. stupňa 10. marca 2020, ktorá bola vyhodnotená súdom I. stupňa v kontexte s výpoveďou svedka O. C. z rovnakého termínu hlavného pojednávania.
Z uvedeného vyplýva, že súdy založili vinu obvineného jednak na obrazovo-zvukových záznamoch vyhotovených 27. novembra 2015 a 10. januára 2016 Policajným zborom na základe príkazu sudcu súdu I. stupňa z 22. októbra 2015, č. p. BB-ŠTS -V-691-1/15-Ntt-561. Z ustanovenia § 115 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku vyplýva, že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Je teda pravdou, že zvukové záznamy boli vyhotovené pred vydaním uznesení o vznesení obvinenia (ktoré je v zmysle R 63/2022 a § 206 ods. 2 Trestného poriadku považované aj za uznesenie o začatí trestného stíhania), avšak z citovanej vety § 115 ods. 2 Trestnéhoporiadku jasne vyplýva, že príkaz vydáva sudca pre prípravné konanie pred začatím trestného stíhania a preto dôkazy (obrazovo-zvukové záznamy z 27. novembra 2015 a 10. januára 2016) vykonané na základe príkazu sudcu súdu I. stupňa boli vykonané v súlade so zákonom a boli v tomto trestnom konaní použiteľné.
Čo sa týka výpovedí svedkov, na podklade ktorých súdy založili vinu obvineného, tieto boli vykonané na hlavných pojednávaniach, je teda zrejmé, že boli vykonané po vydaní uznesení o vznesení obvinenia a preto najvyšší súd považuje námietky obvineného aj v tomto smere za nedôvodné.
Najvyšší súd tak bez potreby ďalšej argumentácie v tomto smere uzatvára, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku nebol naplnený.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže meniť ani dopĺňať (to neplatí pre dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku). Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú tie, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Najvyšší súd ako súd dovolací nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne, v značne obmedzenom rozsahu a môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď. § 379 ods. 2 Trestného poriadku). Ťažisko dokazovania sa uskutočňuje v konaní pred súdom I. stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať a korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Trestného poriadku však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Obvinený námietku vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu založil na tom, že trestné konanie bolo vzhľadom na neexistenciu uznesenia o začatí trestného stíhania, čím došlo k nezákonnému vykonaniu dôkazov, ktoré nebolo možné použiť v trestnom konaní, nezákonné a skutky nemohli byť správne skutkovo a právne kvalifikované.
Najvyšší súd uvádza, že k námietke obvineného smerovanej k zákonnému začatiu trestného stíhania sa už vyššie vyjadril, rovnako tak k námietke ohľadom nezákonného vykonania dôkazov.
V rámci posudzovania námietky obvineného týkajúcej sa nesprávnej skutkovej a právnej kvalifikácie skutkov je najvyšším súdom skúmaná s ohľadom na to, či skutky ustálené súdmi v pôvodnom konaní boli správne podradené (subsumované) pod príslušné skutkové podstaty trestných činov upravených v Trestnom zákone. Do úvahy tak prichádzajú alternatívy, že skutky mali byť právne kvalifikované ako iné trestné činy, alebo že skutky nie sú trestnými činmi.
Skutky v bodoch 1/ a 2/ boli súdom I. stupňa právne kvalifikované ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v zmysle ktorého sa ho dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.
Skutky v bodoch 3/ a 4/ boli súdom I. stupňa právne kvalifikované ako pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (kto v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok) v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu).
Najvyšší súd pri posudzovaní naplnenia znakov skutkových podstát trestných činov, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný za vinného, vychádzal zo skutkových okolností ustálených súdmi nižšieho stupňa. Ako bolo uvedené vyššie, takto zistený skutkový stav nie je najvyšší súd ako súd dovolací na podklade dovolania obvineného oprávnený skúmať a meniť.
Zo skutku uvedenom v bode 1/ je zrejmé, že obvinený ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca (verejný činiteľ podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona), v úmysle zadovážiť inému (odsúdenému W. S.) neoprávnený prospech (odovzdanie nepovolených predmetov), vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu [porušenie povinností, ktoré obvinenému vyplývali z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície].
Zo skutkovej vety ustálenej v bode 2/ rozsudku súdu I. stupňa vyplýva, že obvinený ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca (verejný činiteľ podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona), v úmysle zadovážiť inému (odsúdenému W. S.) neoprávnený prospech (odovzdanie nepovolených predmetov), vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu [porušenie povinností, ktoré obvinenému vyplývali z ustanovenie § 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorší predpisov a z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície].
Zo skutku uvedenom v bode 3/ je zrejmé, že obvinený v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu (záujem štátu na riadnom fungovaní výkonu trestu odňatia slobody) priamo pre seba prijal úplatok (balík s rôznymi potravinami a tabakom), pričom čin spáchal ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, t. j. verejný činiteľ (§ 128 ods. 1 Trestného zákona), v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech (balík s rôznymi potravinami a tabakom) vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu [porušenie povinností, ktoré obvinenému vyplývali z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície].
Zo skutkovej vety ustálenej v bode 4/ rozsudku súdu I. stupňa vyplýva, že obvinený v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu (záujem štátu na riadnom fungovaní výkonu trestu odňatia slobody) priamo pre seba prijal úplatok (finančnú hotovosť), pričom čin spáchal ako pedagóg úseku pedagogických činností oddelenia výkonu trestu v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, t. j. verejný činiteľ (§ 128 ods. 1 Trestného zákona), v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech (finančnú hotovosť) vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu [porušenie povinností, ktoré obvinenému vyplývali z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), písm. h), písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície].
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že skutky tak ako boli ustálene súdmi nižšieho stupňa napĺňajú skutkové podstaty trestných činov, pod ktoré boli subsumované a preto najvyšší súd k dovolaciemu dôvodu uzatvára, že rozhodnutia súdu I. stupňa a najvyššieho súdu, ako súdu odvolacieho sú založenéna správnych právnych posúdeniach zistených skutkov.
Najvyšší súd zistil, že chybami, ktoré obvinený vytýkal v dovolaní nebol naplnený žiadny z nim uplatnených dovolacích dôvodov upravených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku, a preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, t. j. preto, že je zrejmé že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, odmietol.
Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.