UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Martina Piovartsyho, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 11. apríla 2016 v trestnej veci obvineného O. Y. pre pomoc k pokračovaciemu trestnému činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 10 odsek 1 písmeno c) k § 255 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 1999, vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 T 2/2002, o dovolaní obvineného O. Y. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2014, sp. zn. 2 To 8/2014 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. Y. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 5. júna 2013, sp. zn. 1 T 2/2002, bol obvinený O. Y. uznaný za vinného z pomoci k pokračovaciemu trestnému činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 10 odsek 1 písmeno c) k § 255 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do31. augusta 1999, na tom skutkovom základe, že:
- obvinený Ing. R. L. ako zamestnanec hlavnej pobočky S. I. P., a.s. v V., ktorého povinnosťou bolo používať vlastné prostriedky banky a jej zverené prostriedky takým spôsobom, aby bolo zaručené plnenie jej záväzkov, ako mu to vyplývalo zo zákona číslo 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach a zákona číslo 21/1992 Z.z. o bankách, v rozpore s týmito povinnosťami, na podklade neúplnej dokumentácie a žiadosti schválil uzavretie úverovej zmluvy s Z. I. číslo: XXXXXXXX, zo dňa 02. júna 1992 na sumu 24 900 000 Kčs, za účelom kúpy Obchodného domu R. v R. a číslo: XXXXXXXX z 02. júna 1992 na sumu 20 875 000 Kčs za účelom rekonštrukcie Obchodného domu R. v R. na podklade neúplnej žiadosti, ku ktorej bol pripojený iba prepočet finančnej situácie na dobu splácania, výpočet predpokladaných tržieb a znalecký posudok Ing. R. R., znalca z odboru ekonomiky, ceny a dohadu nehnuteľností číslo: XX/XX zo dňa 13. mája 1992, ktorý značne nadhodnocoval predmetnú nehnuteľnosť a obvinený Ing. R. L. spolu s ďalšou spolupracovníčkou podpísal príkaz na čerpanie úverových prostriedkov dňa 04. júna 1992 na sumu 24 900 000 Kčs a 16. júna 1992 na sumu 20 875000 Kčs z úverového účtu a bez vedomia Z. I. číslo XXX-XXXXXX-XXX/XXXX, na základe fiktívnych faktúr číslo: XXX a XXX, vystavených Y. P. po dohode s obvineným J. E. I. I. a obvineným O. Y. a inou osobou, v prospech účtu inej osoby číslo: XXXXX-XXX/XXXX, pričom obvinení J. E. I. I., O. Y., Y. P. a iná osoba takto konali hoci úmysel uhrádzať úver nikdy nemali, čím celkove bola spôsobená škoda v sume 45 775 000 Kčs, t.j. 1 519 451,64 eur.
- obvinený Ing. J. R. ako zamestnanec hlavnej pobočky S. a I. P., a.s., v V., ktorého povinnosťou používať vlastné prostriedky banky a jej zverené prostriedky takým spôsobom, aby bolo zaručené plnenie jej záväzkov, ako mu to vyplývalo zo zákona číslo 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach a zákona číslo 21/1992 Z. z. o bankách, v rozpore s týmito povinnosťami, umožnil L. B., na podklade neúplnej dokumentácie a žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú predložil na schválenie obvinený O. Y., ktorej obsahom bol znalecký posudok č. 91/92 zo dňa 05. mája 1992 znalca z odboru ekonomika, ceny a odhadu nehnuteľnosti Ing. R. R., ktorým bola značne nadhodnotená cena kupovanej nehnuteľnosti Obchodného domu v B., uzavretie úverovej zmluvy číslo: XXXXXXXXX zo dňa 02. júna 1992 na sumu 23 980 000 Kčs, ktoré prostriedky boli čerpané na podklade faktúr firmy T. N. - E. E. H. číslo: XXXX a XXXX, ktoré obvinená E. E. sama vystavila a na účet obvinenej E. E. a J. E. I. I. číslo: XXXXXX-XXX/XXXX bola prevedená suma 10 238 546 Kčs, účet obvineného O. Y. číslo: XXXX- XXX/XXXX bola prevedená suma 6.080.000,- Kčs a na úverový účet obvinenej E. E. číslo: XXX- XXXXX-XXXX/XXXX bola prevedená suma 7 661 454 Kčs a takto obvinení E. E., O. Y., J. E. I. I. konali napriek tomu, že úmysel uhradiť úver nikdy nemali, čím celkove bola spôsobená škoda v sume 23 980 000 Kčs, t.j. 795 990,17 eur.
- obvinení Ing. J. R. a Ing. R. L. ako zamestnanci hlavnej pobočky S., a.s. v Nitre, ktorých povinnosťou bolo používať vlastné prostriedky banky a jej zverené prostriedky takým spôsobom, aby bolo zaručené plnenie jej záväzkov ako im to vyplývalo zo zákona číslo 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach a zákona číslo 21/1992 Z.z. o bankách, v rozpore s týmito povinnosťami, obvinenému R. Q. schválili na podklade neúplnej dokumentácie a žiadosti o úver, čerpanie tohto úveru tak, že obvinený R. Q. ako zástupca P. s.r.o. V. dňa 26. júna 1992 predložil žiadosť o úver na zakúpenie D. P. v V., ktorej obsahom bol iba znalecký posudok ocenenia danej nehnuteľnosti a prepočet finančnej situácie žiadateľa a výpočet predpokladaných tržieb a dňa 01. júla 1992 podpísať úverovú zmluvu číslo: XXXXXXXX na sumu 24 135 000 Kčs a úverovú zmluvu číslo: XXXXXXXXX na sumu 20 865 000 Kčs, a tieto finančné prostriedky boli na základe fiktívnych faktúr vystavených E. E., konajúcou v mene firmy T. - E. E. H., číslo: XXXXX a číslo: XXXXXX prevedené z účtu obvineného R. Q., firma P., s.r.o. číslo: XXXXXXXXX-XXX/XXXX a na účet cestovnej kancelárie obvineného O. Y. H. B. - O. Y. číslo: XXXXX-XXX/XXXX a na účet Ing. L. B. číslo: XXXXX-XXX/XXXX a takto obvinení R. Q., O. Y., konali napriek tomu, že úmysel uhradiť úver nikdy nemali, čím celkove bola spôsobená škoda v sume 45 000 000 Kčs, t.j. 1 493 726,34 eur.
- obvinení Ing. J. R. a Ing. R. L. ako zamestnanci hlavnej pobočky S. a I. P., a.s. v V., ktorých povinnosťou bolo používať vlastné prostriedky banky a jej zverené prostriedky takým spôsobom, aby bolo zaručené plnenie jej záväzkov, ako im to vyplývalo zo zákona číslo 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach a zákona číslo 21/1992 Z.z. o bankách, v rozpore s týmito povinnosťami, schválili na podklade neúplnej dokumentácie žiadosť na uzavretie úverovej zmluvy obvinenému O. Y. na sumu 25 000 000 Kčs za účelom nákupu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Y. - L., Česká republika, vedenú na LV číslo XXXX, vlastnenú Ing. J. Q. a Ing. L. Q., iba na základe formálne vypracovaných prepočtov finančnej situácie obvineného O. Y., doby splácania úveru a znaleckého posudku číslo: XXX/XX zo dňa 04. októbra 1992 vypracovaného k danej nehnuteľnosti znalcom z odboru ekonomiky, ceny a odhadu nehnuteľností Ing. R. R. s značným nadhodnotením ceny tejto nehnuteľnosti a následne obvinený O. Y. po dohode s obvineným J. P. predložili pre čerpanie týchto úverových prostriedkov fiktívnu faktúru číslo: XXXXXX zo dňa 12. apríla 1992 na sumu 24 980 000 Kčs, na základe ktorej obvinený Ing. R. L. umožnil prevod úverových prostriedkov z úverového účtu O. Y. číslo: XXXXX- XXXXX-XXX/XXXX na účet F. Y. číslo: XXXXX-XXX/XXXX, a takto obvinení O. Y., J. P., konali napriek tomu, že úmysel uhrádzať úver nikdy nemali, pričom však zriadením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť a neskôr jeho realizáciou bola poškodeným získaná hodnota v sume 3 495 057Kčs, čím celkove bola spôsobená škoda v sume 21 484 943 Kčs, t.j. 713 169,45 eur.
- obvinení Ing. R. L. a Ing. J. R. ako zamestnanci S. D. I. banky, ktorých povinnosťou bolo používať vlastné prostriedky banky a jej zverené prostriedky takým spôsobom, aby bolo zaručené plnenie jej záväzkov, ako im to vyplývalo zo zákona číslo 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach a zákona číslo 21/1992 Z.z. o bankách, v rozpore s týmito povinnosťami, na podklade neúplnej dokumentácie a žiadosti schválili dňa 29. januára 1992 žiadosť predloženú po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvineným O. Y. a Ing. J. Y. v prospech obvineného R. Q. a podpísali úverovú zmluvu číslo: XXXXXXXX na sumu 25 000 000 Kčs a úverovú zmluvu číslo: XXXXXXXX na sumu 11 400 000 Kčs a následne obvinený Ing. R. L. 31. marca 1992 umožnil vyčerpať všetky úverové prostriedky z účtu obvineného R. Q. v prospech obvineného O. Y. v dobe, keď nebolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti, ktorými malo byť ručené za úver, a takto konali obvinení R. Q. a O. Y. napriek tomu, že úmysel uhradiť oba úvery nikdy nemali, čím celkove spôsobili škodu v sume 36 400 000 Kčs, t.j. 1 208 258,67 eur.
Za to mu bol podľa § 250 odsek 4, § 39a odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov so zaradením na výkon trestu do II. (druhej) nápravno-výchovnej skupiny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúci (aj) o odvolaní obvineného na verejnom zasadnutí dňa 16. decembra 2014 v Bratislave rozhodol tak, že podľa § 258 odsek 1 písmeno d/, odsek 2, Trestného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2005 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 5. júna 2013, sp. zn. 1T 2/2002, v celom rozsahu vo vzťahu k obžalovaným J. E. I.. I., E. E., O. Y., R. Q., B. L. a podľa § 261 Tr. por. v celom rozsahu aj vo vzťahu k obžalovaným J. P., Y. X., L. P., S. X., L. R. a Y. P..
Podľa § 255 odsek 2 Trestného zákona č.140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 1999 odsúdil obvineného O. Y. na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. augusta 1999 zaradil obvineného na výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Odpis rozsudku odvolacieho súdu bol doručený obvinenému O. Y. a jeho obhajcovi 18. februára 2015, resp. 19. februára 2015 (č. l. 12.324, zv. 24).
Krajský súd v Nitre predložil 20. januára 2016 najvyššiemu súdu dovolanie obvineného proti rozsudku najvyššieho súdu zo 16. decembra 2014, sp. zn. 2 To 8/2014, z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Foltána na Krajskom súde v Nitre 25. mája 2015.
V súvislosti s dovolacím dôvodom obvinený namietal, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že by hodnota nehnuteľností obsiahnutá v jednotlivých znaleckých posudkoch uvádzaných v rozsudku, bola nadhodnotená. Tiež, že žiadne znalecké posudky vyhotoviť nedal a znalcov, ako ani nikoho iného nikdy neovplyvňoval. So znalcami jednal JUDr. X., prípadne JUDr. T.. Pokiaľ ide o Z. I., tento mal podľa obvineného vedieť o jednotlivých položkách a dobrovoľne podpisovať faktúry na sumu, ktorá bola doručená, resp. pripísaná na účet F. Y. a nie na účet Y. P., ako je to uvedené v rozsudku. Z. I. potvrdil aj vo svojej výpovedi, že faktúry podpisoval dobrovoľne a o všetkých úkonoch vedel. Obvinený tiež poukázal na to, že doklady potrebné na podanie žiadosti o úver nevybavoval on, ale vybavoval ich Ing. L. B., ktorého rôzne banky doporučovali, s ktorými ohľadne úverov komunikoval, za čo sa mu platilo. Obvinený taktiež popiera skutočnosť uvedenú v rozsudku, že peniaze z úveru išli na jeho osobný účet, pretože išli na účet podnikateľský, patriaci obvinenému, avšak tieto peniaze boli použité na podnikateľské účely a nie na vlastnú potrebu. Obvinený ďalej vo svojom dovolaní uviedol, že všetci kupujúci mali oprávnenie na podnikanie a tí, ktorí nemali, mali zodpovedného zástupcu, ktorý bol zodpovedný za podnikanie v danom obore. Záverom obvinený uvádza, že skutočná škoda, ktorá mala vzniknúť bankám, resp. iným obchodným spoločnostiam, nebola do dnes vyčíslená, žiadna z predmetných inštitúcií si voči nemu náhradu škodu od roku 1992 neuplatnila a faktúry boli prekontrolované Ústredným daňovým úradom ako aj finančnou políciou Slovenskej republiky, pričom neboli zistené žiadne nedostatky. Pokiaľide o predmetný rozsudok, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, odsúdil obvineného na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov, respektíve o jeho odôvodnenie, obvinený uvádza, že v odôvodnení rozsudku sa konštatuje iba trest odňatia slobody na 4 (štyri) roky, čo obvinený považuje za rozsudok nejasný, nezrozumiteľný.
K dovolaniu obvineného O. Y. sa vyjadrila Krajská prokurátora Nitra, ktorá navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným O. Y. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol. Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podstata správnej právnej kvalifikácie je v tom, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Nie je možné, s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia trestného zákona.
Obvinený ako dovolací dôvod uplatnil § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. poukazujúc na jednoznačne nesprávny záver súdu ohľadom hodnotenia dôkazov a posúdenia jeho trestnoprávnej zodpovednosti. V tomto smere dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem trestného práva hmotného. Hodnotenie dôkazov pritom upravujú normy trestného práva procesného. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ neuviedol, žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné preskúmať podané dovolanie z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ odvolací súd, ako aj krajský súd, konstatoval v skutkových vetách, že hodnoty nehnuteľností boli nadhodnocené, obvinenému boli poskytnuté úverové prostriedky a tento nemal v úmysle úver uhrádzať, ide o skutkové zistenia súdov.
Skutočnosť tvrdená obvineným, že v odôvodnení rozsudku najvyššieho súdu súd odôvodňuje uloženie trestu obvinenému iba v trvaní 4 (štyri) roky, pričom v samotnom výroku je uvedený trest odňatiaslobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov, najvyšší súd uvádza, že k predmetnému pochybeniu skutočne došlo, avšak uložený trest odňatia slobody je uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe a záväzný pre určenie druhu trestu a jeho výmery je výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie.
V zmysle § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V posudzovanej trestnej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., preto dovolací súd musel dovolanie obvineného O. Y. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.