2Tdo/92/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. marca 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného X. D. a spol., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o dovolaní obvineného X. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2014, sp. zn. 8 To/29/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného X. D. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 8. januára 2014, sp. zn. 5T/46/2013, bol obvinený X. D. spoločne s odsúdeným A. Z. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že:

v Košiciach na Bašťovanského ulici dňa 7. júna 2012 v čase okolo 9.30 hod. na príjazdovej ceste vedľa penziónu Fontána X. D. fyzicky napadol K. D., do ktorého viackrát strčil a snažil sa ho viackrát kopnúť, následne k nim prišiel A. Z., ktorý spolu s X. D. ďalej údermi útočili na K. D., ktorého zatlačili pred vchod do penziónu Fontána, kde sa nachádzal J. D., ktorý sa nezisteným spôsobom dostal na zem, pričom utrpel zranenia a to pomliaždenie pravého lakťa, odreninu na pravom lakti a tržnopomliaždenú ranu na pravom lakti s dobou liečenia a práceneschopnosti od 7. júna 2012 do 29. júna 2013, t. j. 23 dní, následne po útoku X. D. prišiel k odstavenému osobnému motorovému vozidlu zn. Fiat Punto EČV: D., čiernej metalízy, patriace K. D., na ktorom úderom rukou po prednej kapote spôsobil preliačiny na prednej kapote a ďalším úderom rukou odtrhol spätné zrkadlo na strane vodiča, čím K. D. spôsobil škodu vo výške 169,90 Eur.

Za tento trestný čin mu bol podľa § 364 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok odňatia slobody nepodmienečne. Na výkon tohto trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenému K. D., škodu vsume 169,90 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený X. D., ktoré bolo napadnutým uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To 29/2014 z 19. mája 2014 podľa § 319 Tr. por. zamietnuté ako nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dovolanie obvinený X. D. prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Slobodníka.

V odôvodnení uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1, písm. b/, i/ a k/, ako aj § 374 ods. 1, 3 Tr. por., pretože mu bol nezákonne uložený trest, ktorý mu nemal byť uložený, pretože skorším rozsudkom bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace. Mal mu byť teda, po zrušení tohto rozsudku vo výroku o treste uložený súhrnný trest.

V doplnení dovolania uviedol, že pri hodnotení závažnosti, jeho konanie po formálnej stránke napĺňa znaky trestného činu, avšak vzhľadom na materiálny znak prečinu výtržníctva, ktorého sa mal dopustiť, jeho konanie nedosahuje takú mieru závažnosti ako pri prečine, a preto sa malo jeho konanie posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona o priestupkoch.

V tomto smere konajúce súdy pochybili, a to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného. Navyše mu mal byť správne uložený súhrnný trest, k trestu, ktorý mu bol uložený za zločin lúpeže. Napokon uložený trest 1 (jeden) rok za prečin výtržníctva je neprimerane prísny.

Obvinený X. D. navrhol dovolaciemu súdu vysloviť rozsudkom uvedené porušenia zákona, zrušiť napadnuté rozhodnutia krajského i okresného súdu a prikázať okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, že ho navrhol zamietnuť, pretože kvalifikácia skutku je správna a v súlade so zákonom a u obvineného nebol zistený súbeh s inou trestnou činnosťou, preto je uložený trest zákonný.

Navrhol preto dovolanie obvineného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok v podstate s totožných dôvodov ako dovolanie a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené namietané dovolacie dôvody, tak ako sú uvedené v dovolaní, s tým dovetkom, že dovolací súd nie je oprávnený za obvineného a jeho obhajcu domýšľať dovolacie dôvody a ich odôvodnenie, čomu korešponduje ustanovenie § 385 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Nie je nimi viazaný len pre prípad, ak by dôvod dovolania bol v neprospech obvineného a dovolanie je podané v prospech obvineného.

Podľa výpisu z registra trestov obvineného X. D. tento bol rozsudkom Okresného súdu Košice II z 13. apríla 2012 odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2, písm. d/ Tr. zák. a iné k trestu odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 4 roky a 4 mesiace. Tento trest je súhrnný a bol ním zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 3T 93/2009 z 29. januára 2010, v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T 105/2010 z 31. decembra 2010.

Tento rozsudok bol vyhlásený 13. apríla 2012, teda pred 7. júnom 2012 kedy bol spáchaný prečin výtržníctva v prerokúvanej veci.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Vzhľadom na ustanovenie § 385 ods. 1 Tr. por. iné dôvody pre uloženie súhrnného trestu skúmané neboli.

Pokiaľ ide o kvalifikáciu konania popísaného v rozsudku Okresného súdu Košice I z 8. januára 2014, sp. zn. 5T/46/2013 rovnako, v súlade s názorom okresného i krajského súdu sa i dovolací súd domnieva, že korektív uvedený v § 10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, v prerokúvanom prípade nebolo možné použiť.

Spôsob vykonania činu spočívajúci v opakovanom útočení a udieraní, resp. pokuse o kopanie do poškodeného, ktorý sa náhodne vyskytol na mieste kde sa nachádzal obvinený, bez zjavného dôvodu, spoločne s ďalším spolupáchateľom, pričom došlo k zraneniu inej osoby, a následný útok na vozidlo poškodeného s jeho poškodením nie je vôbec nepatrný, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák.

Rovnako následky sú v súčte nie úplne zanedbateľné - zranenie bez práceneschopnosti, roztrhnuté tričko a poškodenie auta za takmer 170 Eur.

Okolnosti vyjadrené v spôsobe i následkoch činu taktiež nie sú úplne nepatrné a rovnako zanedbateľná nie je pohnútka a napokon miera zavinenia je vysoká daná priamym úmyslom obvineného napadnúť iného na verejne prístupnom mieste bez ohľadu na okolie, a to navyše počas dennej doby a preto zvýšenej frekvencie pohybu iných ľudí.

Všetky tieto znaky, v súhrne odôvodňujú správne použitie právnej kvalifikácie skutku, tak ako bol uvedený v napadnutých rozhodnutiach. Neodôvodňujú i so zreteľom na osobu páchateľa - sedemkrát súdom trestaného, z toho vo väčšine prípadov za majetkovú trestnú činnosť, ale i za trestnú činnosť proti slobode a ľudskej dôstojnosti - použitie miernejšej právnej kvalifikácie - priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Rovnako so zreteľom na uvedené okolnosti dané najmä v recidíve obvineného a jeho správaní, ktoré nie je znakom prejavu polepšenia, ale naopak stupňovania nebezpečnosti a frekvencie páchanej trestnej činnosti sa najmä z pohľadu generálnej, ale i individuálnej prevencie zakotvenej v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. sa uložený trest jedného roka trestu odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, javí ako primeraný.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Ak obvinený vo veku 22 rokov, nie je spôsobilý sám osebe dodržiavať pravidlá správania sa, ktoré by nezasahovali do práv a slobôd iných, je nanajvýš žiaduce pôsobiť na neho a jeho správanie aj prísnejším trestom odňatia slobody, než podmienečným trestom odňatia slobody alebo trestom nepodmienečným ukladaným na samej dolnej hranici trestnej sadzby, avšak nie ani v jej polovici podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. (až na tri roky), práve z dôvodu, že v minulosti viackrát opakovane uložené tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom alebo odklady trestov so zreteľom na predtým uložené tresty, neviedli u nehok náprave.

Tieto dôvody, viedli k odmietnutiu dovolania podľa § 382 písm. c/ Tr. por., ako nedôvodného na neverejnom zasadnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.