2Tdo/89/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému I. Y. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom 7. decembra 2021 v Bratislave o dovolaní obvineného I. Y. proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 25. februára 2021, sp. zn. 1T/57/2018, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného I. Y. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej tiež „okresný súd“) z 25. februára 2021, sp. zn. 1T/57/2018, právoplatným 30. júla 2019, bol obvinený I. Y. uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 17.45 hod. dňa 4. marca 2017 do 08.00 hod. dňa 6. marca 2017 v meste G., na ulici H. č. XXX, doposiaľ nezisteným nástrojom vypáčil okno dielne Pneuservis, cez vypáčené okno vošiel do dielne, odkiaľ odcudzil profesionálnu golosadu, staršiu golosadu značky Tona, sadu profesionálnych vidlicových kľúčov, momentový kľúč zn. Bosch, dvojpiestovú vzduchovú uťahovaciu pištoľ zn. Bosch, vysokotlakový čostič WAP zn. Kärcher, fotopascu, senzor, SD kartu 32 GB, čím poškodeného U. Y., nar. X. Q. XXXX, trvale bytom G., C. XXXX/X, spôsobil škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 678 eur.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona úhrnný i súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a štyri mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil i súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu tridsať mesiacov. Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Trestného poriadku zrušil výroky o trestoch rozsudkov Okresného súdu Galanta z 28. marca 2018, sp. zn. 1T/104/2016, právoplatný 28.marca 2018, a z 2. mája 2018, sp. zn. 2T/79/2017, právoplatný 2. mája 2018 ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti rozsudku okresného súdu, ktorý bol obvinenému doručený 12. júla 2019 (č. l. 117), podal obvinený prostredníctvom obhajcu 26. apríla 2021 dovolanie, ktoré na výslovný pokyn klienta odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 26. mája 2021, a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.

V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený po stručnom zrekapitulovaní predchádzajúceho konania a rozhodnutí počas neho vydaných a odkazujúc na § 1, § 2 ods. 1, ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku obvinený uviedol, že mu bolo postupom okresného súdu odňaté právo podať riadny opravný prostriedok, nakoľko mu nebolo doručené rozhodnutie proti ktorému mohol podať riadny opravný prostriedok. V čase doručovania sa nachádzal u svojej matky v Rakúsku. S najväčšou pravdepodobnosťou teda podľa neho došlo k omylu, nakoľko doručenku nepodpísal on. Z doručenky nie je zrejmé, kto rozsudok doručoval a ani akým spôsobom bola zistená totožnosť osoby, ktorej mala byť zásielka doručená. Ďalej obvinený argumentoval, že závery zo skutkových zistení, ako aj rozhodnutie súdu o vine považuje z hľadiska vykonaných dôkazov za nesprávne a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Dodal, že okresný súd vyhodnotil nesprávne skutkové zistenia, z ktorých potom vyvodil nesprávne skutkové závery.

Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a trestnú vec vrátil na ďalšie prejednanie.

Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že s uloženým trestom sa intervenujúci prokurátor stotožnil a ihneď pri vyhlásení rozsudku sa vzdal práva na podanie odvolania, pričom predmetné hlavné pojednávanie dňa 25. februára 2019 sa uskutočnilo v neprítomnosti obvineného, preto mu bol rozsudok doručovaný na adresu jeho bydliska, kde mu bol preukázateľne doručený 12. júla 2019, vzhľadom na čo rozsudok nadobudol právoplatnosť 30. júla 2019. Vzhľadom na uvedené sa s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj s jeho postupom v plnom rozsahu prokurátor stotožnil, pričom s dôvodmi a tvrdeniami obvineného uvádzanými v jeho dovolaní sa nemožno stotožniť. Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku a jeho argumentáciu v dovolaní prokurátor uviedol, že obvinený pri výsluchu v prípravnom konaní označil miesto svojho trvalého pobytu za adresu, na ktorú sa mu majú doručovať písomnosti. Zároveň bol pri výsluchu aj riadne poučený o povinnosti bez meškania oznámiť zmenu adresy, resp. spôsobu doručovania a následkoch spojených s nesplnením tejto povinnosti. V ďalšom priebehu trestného konania obvinený zásielky doručované mu súdom na ním uvedenú adresu nepreberal a bezodkladne ani neoznámil adresu, na ktorej sa bude zdržiavať, čo nasvedčuje skôr tomu, že sa trestnému konaniu snažil vyhýbať, navyše obvinený ani v rámci predvolania na hlavné pojednávanie, ktoré predvolanie bolo realizované cestou príslušného Obvodného oddelenia PZ Sereď, kedy mu bola doručená aj obžaloba a kedy bol poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávania v jeho neprítomnosti, neoznámil súdu zmenu miesta svojho pobytu alebo adresu, na ktorú sa mu majú doručovať písomnosti. Prokurátor ďalej poukázal na § 372 ods. 1 a § 382 písm. d) Trestného poriadku a uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol obvinenému riadne doručený a tento nevyužil zákonné právo podať proti nemu riadny opravný prostriedok, a preto nie sú podľa neho splnené podmienky podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol, pre nesplnenie podmienok dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že v nej nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 Trestného poriadku.

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné k veci vo všeobecnej rovine uviesť, že podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, pokiaľ využili svoje právo podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu prvostupňového súdu a bolo o ňom rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Za využitie práva podať odvolanie proti rozsudku je potrebné považovať iba situáciu, keď odvolací súd môže v dôsledku tohto riadneho opravného prostriedku uplatniť svoje oprávnenie podľa § 319 Trestného poriadku alebo podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku alebo rovnaké oprávnenie podľa § 321 Trestného poriadku s následným postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku alebo podľa odseku 3 tohto ustanovenia po uplatnení prieskumnej povinnosti podľa § 317 Trestného poriadku. Sem však nepatria prípady zamietnutia odvolania z formálnych dôvodov podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, kedy odvolací súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie, ani konanie, ktoré mu predchádzalo a jeho prieskumná povinnosť môže byť zameraná výlučne len na to, či existuje niektorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ktorý bez ďalšieho znamená zamietnutie odvolania (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 48/2014-I).

Nad rámec uvedeného možno doplniť, že niet pochybností o doručení rozsudku súdu prvého stupňa. Na č.l. 117 spisu sa nachádza doručenka, ktorá je podpísaná obvineným (identickým podpisom ako na iných, v spise sa nachádzajúcich či už podaniach alebo zápisniciach, ktoré obvinený podpísal), pričom fakt, že rozsudok mu bol doručovaný prostredníctvom OO PZ Sereď vyplýva aj z oznámenia príslušného OO PZ z č.l. 120. Možno preto jednoznačne ustáliť, že obvinenému bol rozsudok riadne doručený 12. júla 2019.

Vychádzajúc z uvedeného vo vzťahu k predmetnému prípadu možno konštatovať, že obvinený I. Y. nesplnil podmienku dovolania podľa § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku, a to využitie zákonného práva podať riadny opravný prostriedok. Nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľnou vadou dovolania, ktorá má za následok odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku.

Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.