2Tdo/87/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci proti obvinenému G. C. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 15. januára 2018 v Bratislave o dovolaní obvineného G. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. júla 2017, sp. zn. 4Tos/77/2017, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie obvineného G. C. sa odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 26. apríla 2017, sp. zn. 1T/128/2014 podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený G. C. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom tohto súdu z 12. septembra 2014, sp. zn. 1T/128/2014, vo výmere jeden rok a šesť mesiacov vykoná. Zároveň ho podľa 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený napadol uvedené uznesenie okresného súdu sťažnosťou, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 26. júla 2017, sp. zn. 4Tos/77/2017, zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú.

Proti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo odsúdenému G. C. doručené 7. augusta 2017, podal priamo odsúdený 16. augusta 2017 dovolanie, ktoré následne odôvodnil prostredníctvom pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu.

Z odôvodnenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. vidí odsúdený v podstate v tom, že okresný súd už 12. októbra 2016 vedel, že sa v skúšobnej dobe dopustil ďalšej trestnej činnosti a teda už kedykoľvek po tomto dátume mohol rozhodnúť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil. Napriek tomu však okresný súd rozhodol o jeho neosvedčení až po uplynutí skúšobnej doby, čím znemožnil aplikáciu § 50 ods. 4 Tr. zák. v zmysle ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti v kombinácii s niektorým z opatrení podľa 50ods. 4 písm. a) až c) Tr. zák., čím bol podľa odsúdeného nepochybne porušený zákon v jeho neprospech. Okrem toho je podľa dovolateľa napadnuté uznesenie aj v rozpore s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák., keď trest ako taký nepostihuje len jeho, ale najmä jeho matku. Navrhol preto, aby dovolací súd rozhodol, že napadnutým uznesením krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c), d) a i) Tr. por. porušený zákon v jeho neprospech, zrušil napadnuté uznesenie, ako aj ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Okresnému súdu Zvolen prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prorokoval a rozhodol.

Prokurátorka príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a dôvodov dovolania dospela k záveru, že odsúdený dovolaním napáda rozhodnutie, proti ktorému v zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. nie je dovolanie prípustné. Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. f) rozhodol o odmietnutí dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Tr. por. a zistil, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 369 ods. 1, veta prvá Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet.

Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c), d) a i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, a ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že obvinený je osobou oprávnenou podať dovolanie iba z dôvodu podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pritom platí, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por., sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por. (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich podradenie pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por.

Vychádzajúc z uvedeného je v posudzovanej veci podstatné, že obvinený v podanom dovolaní prostredníctvom obhajcu síce označil ako dôvody dovolania dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), d) a i) Tr. por., v skutočnosti ale namieta porušenie ustanovenia § 50 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 34 ods. 3 Tr. zák. pri rozhodovaní o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Takto vecne vymedzený dovolací dôvod nezodpovedá žiadnemu z obvineným označených dôvodov dovolania, ale namietané chyby by bolo možné podradiť iba pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 2 Tr. por., konkrétne, že napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zákona o výkone trestu,ktorého výkon bol podmienečne odložený. Ide pritom o osobitný dovolací dôvod, ktorý priznáva zákon iba ministrovi spravodlivosti a ktorý je vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. spočívajúcemu v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorého uplatnenia sa v tejto veci domáha obvinený, v pomere špeciality (§ 369 ods. 1 Tr. por.).

Pre úplnosť sa žiada dodať, že ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por. rozširuje nielen dôvody dovolania, keď oprávňuje ministra spravodlivosti podať dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia aj vtedy, ak bolo napadnutým rozhodnutím porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe a Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste, ale zároveň aj okruh rozhodnutí, proti ktorým možno dovolanie z tohto dôvodu podať. Uvedené otázky sú totiž vždy predmetom iných rozhodnutí, než taxatívne vymedzených v § 368 ods. 2 Tr. por. S takýmto rozšírením okruhu dovolaním napadnuteľných rozhodnutí Trestný poriadok výslovne počíta, keďže obmedzenie vyplývajúce z § 368 ods. 2 Tr. por. sa uplatní iba vtedy, ak Trestný poriadok neustanovuje inak. Nemožno preto konštatovať, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, ako navrhla prokurátorka, ale toto bolo podané neoprávnenou osobou.

Z týchto dôvodov najvyšší súd viazaný obvineným G. C. vecne uplatnenou argumentáciou jeho dovolanie podľa § 382 písm. b) Tr. por. bez preskúmania veci odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.