2Tdo/84/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Jozefa Šutku v trestnej veci obvinených H. B. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 28. marca 2023 v Bratislave, o dovolaniach obvinených H. B., T. B., Z. W. a Z.B. X. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. novembra 2020, sp. zn. 1To/67/2020, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolania obvinených H. B., T. B., Z. W. a Z. X. sa odmietajú.

Odôvodnenie

I. Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 29. apríla 2020, sp. zn. 6Tk/1/2019, boli obvinení H. B., T. B., Z. W. a Z. X. spolu s ďalším obvineným uznaní za vinných, a to obvinení H. B., T. B. a Z. W. v bode 1/A obžaloby z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Trestného zákona, zo zločinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona a zo zločinu neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. b), ods.3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona a obvinený Z. X. v bode 1/C obžaloby zo zločinu neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona a v bode 2) obžaloby z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výrobyomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v bode 1) H. B., T. B., Z. W., B. P. a Z. X. spoločne s už právoplatne odsúdenými Z. Z. a L. W., voči ktorým bolo vedené samostatné trestné konanie, ako aj s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami, ako členovia organizovanej skupiny páchateľov pôsobiacej predovšetkým v okrese Komárno, ale aj na ďalších miestach na území Nitrianskeho a Trnavského kraja, v období minimálne od začiatku roku 2016 až do dňa 5. decembra 2017, spoločným, vzájomne koordinovaným konaním spočívajúcim v presne dohodnutom spôsobe deľby úloh, rozdelením teritoriálneho pôsobenia a za účelom získania finančného profitu, sa zameriavali na páchanie závažnej trestnej činnosti a to najmä vo forme dovozu, vývozu, distribúcie a predaja omamných a psychotropných látok a tiež látok s anabolickým účinkom, ako aj vo forme dovozu, prechovávania, distribúcie a predaja nepovolených liekov a to tým spôsobom, že H. B., ako hlavný organizátor tejto trestnej činnosti stojaci na čele ním založenej organizovanej skupiny, zabezpečoval prostredníctvom rôznych ním nastrčených osôb preberanie poštových zásielok a balíkov odosielaných najmä z Thajska a Indie a obsahujúcich omamné a psychotropné látky, anabolické látky a nepovolené lieky a tiež prostredníctvom tzv. kuriérov, ktorými boli T. B., Z. W. a B. P. koordinoval a riadil dovoz takýchto produktov a látok na územie Slovenskej republiky najmä z Maďarska, Poľskej republiky a Rakúskej republiky, ich distribuovanie menším dílerom, ako aj konečným odberateľom a rovnako riadil a koordinoval aj ich vývoz z územia Slovenskej republiky do cudziny a Z. X. spoločne s už právoplatne odsúdenými L. W. a Z. Z. v pozícii tzv. „dílerov", zabezpečovali predaj týchto produktov jednotlivým odberateľom, pričom v uvedenom období sa dopustili jednotliví obvinení nasledujúceho protiprávneho konania:

A) H. B., T. B., Z. W.

- v presne nezistenom čase pred 1. januárom 2016 si Z. W. na základe pokynov od H. B. prenajal garáž nachádzajúcu sa v objekte trojgaráže súpisné číslo XXXX na Y. D. v obci P. T., ktorá následne slúžila ako „sklad“ jednotlivých produktov obsahujúcich omamné a psychotropné látky, anabolické látky a nepovolené lieky, do ktorého mali prístup výlučne Z. W. a T. B., ktorí z predmetného skladu podľa aktuálneho dopytu vyberali a balili požadované druhy a množstvá týchto produktov, ktoré následne obaja na základe pokynov od H. B. distribuovali ďalším členom tejto organizovanej skupiny s tým, že H. B. v uvedenom období sám alebo prostredníctvom Z. W. a T. B. opakovane odpredal, resp. poskytol rôzne produkty obsahujúce anabolické látky minimálne osobám L. W., S. U., Z. Z., O. O. a Y.Á. S. a súčasne v uvedenom období H. B. sám alebo prostredníctvom Z. W. a T. B. predal, resp. zadovážil nepovolené lieky s označením „Kamagra“ a to vo forme tabliet, gélov, prípadne šumivých tabliet minimálne O. X., O. O., Z. Z. a L. W., pričom pri prehliadke predmetnej garáže na Y. D. v obci P. T. vykonanej dňa 5. decembra 2017 boli príslušníkmi polície v jej priestoroch nájdené a zaistené nasledovné produkty:

Produkty obsahujúce anabolické látky v celkovej hodnote 1.507.890,9 € a to: p.č. Názov Balenie Počet Zistená účinná látka Hodnota 1 Agovirin Depot 5amp/2ml 212 testosterón izobutyrát 3.180,- € 2 Androlic 100tbl 28 Oxymetolón 1.680,- € 3 Boldenone - 200 10amp/1ml 490 boldenón undecylát 21.070,- € 4 Clenbuterol 100tbl 29 Klenbuterol 829,4 € 5 Clenox 100tbl 822 Klenbuterol 16.440,- € 6 D - Dubol - 100 10amp/1ml 241 nandrolón fenylprepionát 8.435,- € 7 Danabol DS 500tbl 1063 Metándienón 63.780,- € 8 Debo Test 400 10amp/1ml 130 boldenón undecylát, nandrolón, testosterón propionát 6.500,- € 9 Deca-Durabolin 100mg 3amp/1ml 6151 nandrolón dekanoát 92.080,5 € 10 Decanol - 200 10amp/1ml 677 nandrolón dekanoát 30.465,- € 11 Enanthal - 250 10amp/1ml 951 testosterón enantát 42.795,- € 12 Masteron - 100 10amp/1ml 831 drostanolón propionát 36.564,- € 13 Metax - 50 10amp/1ml 531 Metándienón 21.962,2 €

14 Metaxon - 10 100tbl 3106 Metándienón 62.120,- € 15 Metesto 100tbl 121 Metyltestosterón 11.979,- € 16 Methandienone 100tbl 3073 Metándienón 49.168,- € 17 Naposim 5mg 10tbl 100 Metándienón 1.599,- € 18 Oxan SB 50tbl 644 Oxandrolón 41.853,6 € 19 Oxyndrol 50tbl 288 Oxymetolón 12.960,- € 20 Oxytone - 50 100tbl 125 Oxymetolón 11.248,8 € 21 Parabolan - LA 1amp/1ml 9 trenbolón hexahydrobenzyl karbonát, bolandión 63,- € 22 Propionate - 100 10amp/1ml 2055 testosterón propionát 67.815,- € 23 Propionate - 50 10amp/1ml 212 testosterón propionát 4.240,- € 24 Provironum 25mg 150tbl 13 mesterolón 715,- € 25 Ripped - 250 10amp/1ml 988 trenbolón acetát, drostanolón propionát, testosterón propionát 59.280,- € 26 Stanazolin depot -100 10ml 187 stanozolol 9.350,- € 27 Stanazolin depot-50 10ml 308 stanozolol 7.700,- € 28 Stanox - 10 100tbl 5943 stanozolol 196.119,-€ 29 Stanozolol 3amp/10ml 559 stanozolol 21.242,- € 30 Stanozolol 100tbl 1214 stanozolol 40.049,9 € 31 Stanzol 200tbl 1372 stanozolol 39.788,- € 32 Superanabolon 5 amp/1ml 120 nandrolón fenylpropionát 1.200,- € 33 Sustanon - 250 3amp/1ml 5292 testosterón propionát testosterón fenylpropionát testosterón izokaproát 71.442,- € 34 Sustanon - 250 10amp/1ml 1464 testosterón propionát testosterón fenylpropionát testosterón izokaproát 65.880,- € 35 T -400 10amp/1ml 802 testosterón propionát testosterón fenylpropionát testosterón enantát testosterón dekanoát 44.110,- € 36 Test - Prop 100 10ml 11 testosterón propionát 517,- € 37 Testex Pro - 250 10amp/1ml 373 testosterón cypionát 16.785,- € 38 Testo Ripped-400 10amp/1ml 68 testosterón enantát, trenbolón enantát, drostanolón enantát 4.080,- € 39 Testo Tren - 400 10amp/1ml 66 nandrolón dekanoát, testosterón enantát, trenbolón enantát 3.893,3 € 40 Testolic 10amp/1ml 1401 testosterón propionát 36.426,- € 41 TestoMix1 - 250 10amp/1ml 1041 testosterón propionát nandrolón fenylpropionát drostanolón propionát metándienón 72.870,- € 42 TestoMix2 - 250 10amp/1ml 592 testosterón propionát nandrolón fenylpropionát drostanolón propionát metándienón 23.443,2 € 43 Testosterone 10% 1ml 40 testosterón propionát 160,- € 44 Testosterone Propionate 1amp/2ml 1658 testosterón propionát 9.648,- € 45 Trenacetat -100 10amp/1ml 1085 trenbolón acetát 45.570,- € 46 Trenacetat -150 10amp/1ml 202 trenbolón acetát 10.100,- € 47 Trenbolone 1 amp/1.5ml 605 trenbolón hexahydrobenzylkarbonát 6.050,- € 48 Trenbolone Acetate 2ml 3082 trenbolón acetát 40.066,- € 49 Trenhexal - 76 10amp/1ml 84 trenbolón hexahydrobenzylkarbonát 5.040,- € 50 Trenol - 100 10amp/1ml 420 trenbolón enantát 18.900,- € 51 Trimex 120mg 30tbl/balenie 64 orlistat 1.984,- € 52 Turinox 100tbl 660 chlorodehydrometyltestosterón 26.400,- € 53 Winstrol Depot 1amp/1ml 20 stanozolol 360,- € 54 Xanodrol 100tbl 257 oxandrolón 12.850,- € 55 Deca Test 400 10amp/1ml 140 nandrolón dekanoát, testosterón cypionát, boldenón undecylenát 7.000,- € 56 Cetabon 200tbl/box 1 stanozolol 45,- €

pričom jednotlivé účinné látky nachádzajúce sa vo vyššie uvedených produktoch sú zaradené v zmyslezákona č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, medzi anabolické látky, resp. antagonisty a modulátory hormónov,

Produkty obsahujúce omamné a psychotropné látky v celkovej hodnote 142.629,- € a to : p.č. Názov Balenie Počet Zistená účinná látka Hodnota 1 Adipex Retard 100tbl 20 Fentermín 1.460,- € 2 Ketamidor 10ml 1421 Ketamín 19.894,- € 3 Ketariem 25ml 43 Ketamín 1.505,- € 4 Narketan 50ml 1711 Ketamín 119.770,- €

pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je Ketamín zaradený do II. skupiny omamných látok a Fentermín do III. skupiny psychotropných látok a H. B., T. B. a Z. W. nemali v zmysle § 4 citovaného zákona povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami,

Nepovolené lieky v rôznych formách v celkovej hodnote 384.573,- € a to: p.č. Názov Balenie Počet Zistená účinná látka Hodnota 1 Cenforce XXX 7tbl 1071 Sildenafil 16.065,- € 2 Kamagra 100 Gold 4tbl 20174 Sildenafil 221.914,- € 3 Kamagra 100 mg 7tbl šumivé 985 Sildenafil 16.745,- € 4 Kamagra 100 mg-Oral Jelly 7vreciek/balenie 6365 Sildenafil 108.205,- € 5 Levitra 20 mg 4tbl/balenie 333 Sildenafil 13.320,- € 6 Penegra 4tbl/balenie 506 Sildenafil 7.084,- € 7 Super Kamagra 4tbl/balenie 75 sildenafil, dapoxetín 1.200,- € 8 Vikalis VX 20mg 10tbl 2 Tadalafil 40,- €

pričom lieky s označením Kamagra, Cenforce XXX, Levitra, Penegra a Vikalis obsahujúce účinné látky sildenafil, dapoxetín a tadalafil nie sú registrované ako lieky v Slovenskej republike v zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ich dovoz a predaj na území Slovenskej republiky nie je povolený

a súčasne H. B. a T. B. od bližšie nezistenej doby až do dňa 5. decembra 2017 v priestoroch nimi používanej rekreačnej chaty súpisné číslo XXX v obci C. B. C., ako aj v ďalších priľahlých objektoch spoločne prechovávali vo väčších množstvách produkty obsahujúce anabolické látky, omamné a psychotropné látky a nepovolené lieky druhovo a individuálne zhodné s produktmi nájdenými v sklade (v garáži) na Y. ulici súpisné číslo XXXX v obci P. T.,

C) obvinený Z. X. minimálne od mesiaca január roku 2016 až do dňa 5. decembra 2017 opakovane kúpil a následne odpredal, resp. bezodplatne poskytol liek Kamagra, a to vo forme tabliet, gélov, prípadne šumivých tabliet minimálne G. P., Ľ. Y., Z. L., L. O. a Y. J. s tým, že dňa 5. decembra 2017 počas prehliadky ním používaného osobného motorového vozidla zn. Audi A6, EČ: R.-XXX-Q. bolo príslušníkmi národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ, národnej protizločineckej jednotky nájdených a zaistených 7 kusov lieku Kamagra Oral Jelly, pričom lieky Kamagra obsahujúce účinnú látku sildenafil nie sú registrované ako lieky v Slovenskej republike v zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ich dovoz a predaj na území Slovenskej republiky nie je povolený,

2) obvinený Z. X. od bližšie nezistenej doby, minimálne však od roku 2015 až do dňa 05. decembra 2017 za účelom ďalšieho predaja si opakovane neoprávnene zadovážil bližšie nezistené množstvá drogy zvanej „pervitín“, ktorej účinnou látkou je metamfetamín, ktorý v rôznych množstvách predával v obci W., ale aj na ďalších miestach v rámci Nitrianskeho a Trnavského kraja menším dílerom a konečným konzumentom,kde v uvedenom období opakovane predal, resp. poskytol metamfetamín osobám H. U., Y. S. a U. P., pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a Z. X. nemal povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami v zmysle § 4 citovaného zákona,

Za to im prvostupňový súd uložil:

Obvinenému H. B. podľa § 172 odsek 4 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. k) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona obvinenému uložil aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutého majetku stal štát - Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona, obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obvinenému po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody uložil povinnosť oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Obvinenej T. B. podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. f), písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona prvostupňový súd obvinenú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona súd obvinenej uložil aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutého majetku stal štát - Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona, obvinenej uložil aj ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obvinenej uložil aj povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Obvinenému Z. W. podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutého majetku stal štát - Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obvinenému uložil po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinnosť oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Obvinenému Z. X. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obvinenému po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody uložil povinnosť oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona prvostupňový súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks papierovej krabičky s nápisom KAMAGRA s obsahom 7 vrecúšok s neznámou tekutinou, ktoré sú evidované v zozname doličných vecí vedených Národnou kriminálnou agentúrou, Národná protizločinecká jednotka expozitúra Západ, Nitra, ČVS: PPZ-273/NKA-PZ-ZA-2017.

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozhodujúc o odvolaniach prokurátora a obvinených H. B., T. B., Z. W., Z. X. a ďalšieho spoluobvineného proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu rozsudkom z 24. novembra 2020, sp. zn. 1To/67/2020, podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v časti výroku o vine v bodoch 1C a v bode 2 týkajúcich sa obvineného Z. X. a vo výrokoch o trestoch a ochranných opatreniach uložených obvineným H. B., T. B., Z. W. a Z. X.. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného Z. X. uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

C/ ako člen organizovanej skupiny, ktorú tvorili právoplatne odsúdení L. W. a Z. Z. a obžalovaný H. B. ako hlavný organizátor a obžalovaní T. B., Z. W. a B. P., minimálne od mesiaca január roku 2016 až do dňa 5. decembra 2017

- prostredníctvom obžalovaného H. B. si pravidelne a na základe predchádzajúcej dohody a po určení jeho úlohy zadovažoval prostriedky na výrobu pervitínu, ktorého účinnou látkou je metamfetamín a výrobu zabezpečoval prostredníctvom doposiaľ nezistenej osoby s tým, že následne pervitín v rôznych množstvách predával v obci W., ale aj na ďalších miestach v rámci Nitrianskeho a Trnavského kraja iným predajcom a konečným konzumentom, so ziskom sa potom delil s obžalovaným H. B.. V uvedenom období opakovane predal a poskytol pervitín v celkovej hodnote najmenej 41.200,- € minimálne osobám H. U., Y. S. a U. P., pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov,zaradený do II. skupiny psychotropných látok a obžalovaný Z. X. nemal povolenie na disponovanie s touto látkou v zmysle tohto zákona,

- v tomto období opakovane kúpil, predal a poskytol liek Kamagra s obsahom účinnej látky sildenafil vo forme tabliet, gélov, šumivých tabliet G. P., Ľ. Y., Z. L., L. O. a Y. J. napriek tomu, že daný liek nebol registrovaný v Slovenskej republike v zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ich predaj na území Slovenskej republiky nebol povolený.

Krajský súd obvinenému H. B. uložil podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. k) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona krajský súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona obvinenému uložil aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutého majetku stal štát - Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Obvinenej T. B. krajský súd podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona krajský súd obvinenú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona obvinenej uložil aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stal štát - Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenej uložil aj ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.

Obvinenému Z. W. krajský súd podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona krajský súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona obvinenému uložil aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stal štát - Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona krajský súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.

Obvinenému Z. X. krajský súd podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil doústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona krajský súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stal štát - Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona krajský súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.

Odvolania obvinených H. B., T. B., Z. W. a Z. X. krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

II. Dovolania a vyjadrenia k nim

Proti citovanému rozsudku krajského súdu podali dovolania obvinení H. B., T. B., Z. W. a Z. X..

Obvinení H. B., T. B. a Z. W. podali dovolanie prostredníctvom pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu JUDr. Jána Foltána spoločným písomným podaním z 20. júla 2021, osobne podaným 21. júla 2021, s uplatnením dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Trestného poriadku. V podanom dovolaní poukázali na uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, v ktorom je uvedené časové obdobie od presne nezisteného obdobia najmenej však od roku 2006 až po súčasnosť, na podanú obžalobu, v ktorej je uvedené časové obdobie minimálne od začiatku roka 2016 až do 5. decembra 2017 a v bode 1A časové obdobie v presne nezistenom čase pred 1. januárom 2016 a v nadväznosti na to nastolili otázku, či mala organizovaná skupina páchať trestnú činnosť aj pred rokom 2016, pretože množstvo svedkov, ktorí v predmetnej trestnej veci vypovedali (Mgr. G. H., J. W., G. Y. B. a iní), sa vyjadrovali len k obdobiu pred rokom 2016, ktorého sa však obžaloba netýka. V časovom horizonte rokov 2006 - 2016 nešlo o trestný čin, a teda nemožno podľa obvinených tvrdiť, že organizovaná skupina vznikla pred rokom 2016 za účelom páchania stíhanej protiprávnej činnosti v rokoch 2016 až 2017. Poukázali pritom na časti výpovedí svedkov Mgr. G. H., Y. K., J. W., Ing. Y. C. a H. C., z ktorých je podľa ich názoru zrejmé, že svedkovia vypovedajú k časovému obdobiu pred rokom 2016, teda k času, kedy konanie, ktoré im bolo kladené za vinu, nebolo kvalifikované ako trestný čin a ani netvorí súčasť obžaloby.

Obvinení ďalej poukázali na to, že zo svedeckej výpovede svedka Y. K. vyplynulo, že ráno uňho zaklopali policajti, pýtali sa ho, či je vlastníkom garáže, aby sa obliekol a išiel s nimi dozadu ku garáži, pýtali sa ho, či má kľúč, ktorý nemal, preto čakali na zámočníka, ktorý ju otvoril, po čom svedok následne odišiel do práce. Policajti tam ostali, boli tam aj poobede, odišli okolo polnoci. Na otázku obhajoby, aby sa vyjadril, ako je možné, že zápisnica o prehliadke iných priestorov alebo pozemkov je ním podpísaná na každej strane, keď tam nebol prítomný, svedok uviedol, že ju podpisoval ďalší deň v B. na G. D.. Na otázku obhajoby, ako vie, že tam bolo zaistené také množstvo látok, aké podpísal v zápisnici, svedok uviedol, že mu to bolo predložené, tak to podpísal. Svedok ďalej uviedol, že svoju výpoveď si prečítal a zápisnicu podpísal bez toho, aby niečo uviedol. K osobe tohto svedka obvinení doplnili, že podľa svojho vlastného vyjadrenia ťažko rozumie slovenskému jazyku.

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z 5. decembra 2017 vyplýva, že táto bola zrealizovaná od 5.40 hod. do 6. decembra 2017 do 00.45 hod. Na každej strane zápisnice je uvedený podpis vlastníka nehnuteľnosti Y. K. a na poslednej strane zápisnice je vyšetrovateľom uvedená poznámka, že Y. K. nebol na konci prehliadky prítomný. Obvinení sú pritom toho názoru, že predmetná prehliadka iných priestorov alebo pozemkov bola vykonaná v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, pretože vlastník nehnuteľnosti Y. K. nebol počas výkonu tejto prehliadky prítomný, teda nemohol sa vyjadriť a ani svojim podpisom deklarovať počet kusov, druhov, látok, a prípadne iných vecí, ktoré mali byť zaistené pri výkone tejto prehliadky. Nie je potom podľa obvinených zrejmé, z akéhodôvodu bola svedkovi nasledujúci pracovný deň predložená zápisnica o výkone tejto prehliadky na podpis, ak svedok nebol počas výkonu prehliadky prítomný. Jeho neprítomnosť pritom podľa ich názoru mala byť zaprotokolovaná na poslednej strane zápisnice, ako tomu bolo napríklad pri iných osobách na prehliadke prítomných, resp. ktoré sa vystriedali, prípadne sa na výkon prehliadky dostavili neskôr.

V zápisnici o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov pritom podľa obvinených absentuje aj dôkladné označenie príkazu na jej vykonanie, vymedzenie konkrétnej hodiny, minúty jeho doručenia vlastníkovi nehnuteľnosti, keďže nie je zrejmé, či mu bol príkaz doručený pred, počas alebo po skončení prehliadky, a vo vzťahu k nezúčastnenej osobe L. L. absentuje dôkladné označenie tejto osoby dátumom narodenia, adresou trvalého pobytu tak, aby nemohla byť zamenená s inou osobou. Uvedenie samotného mena, priezviska a čísla občianskeho preukazu nezúčastnenej osoby považuje obhajoba za nepostačujúce na jej identifikovanie, pričom od vyšetrovateľa požadovali oznámenie trvalého pobytu nezúčastnenej osoby, avšak bezúspešne, a rovnako tak návrh na výsluch tohto svedka bol na hlavnom pojednávaní prvostupňovým súdom ako nadbytočný odmietnutý. K tvrdeniu prvostupňového súdu na str. 88 rozsudku o tom, že obhajoba ani svedok Y. K. nenamietali zákonnosť prehliadky, obvinení uviedli, že toto tvrdenie nie je pravdivé, obhajoba uvedenú skutočnosť vyššie uvedeným spôsobom namietala, pričom skutočnosť, že zákonnosť prehliadky nenamietal svedok, vyplýva z toho, že svedok ako osoba zrejme neznalá trestného práva procesného nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že takýto postup orgánov činných v trestnom konaní je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Obvinení sú pritom toho názoru, že výsluch nezúčastnenej osoby L. L. bol dôležitý z dôvodu vzniknutých pochybností o zákonnosti prehliadky iných priestorov a pozemkov.

K obžalobnému tvrdeniu o tom, že počas roka 2017 mali byť obžalovaní monitorovaní, títo uviedli, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebol zabezpečený žiadny dôkaz preukazujúci, že by si obvinený H. B. v priebehu rokov 2016 a 2017 zabezpečil resp. zabezpečoval zaistené látky, a tieto následne určitým spôsobom ďalej distribuoval, rovnako tak neexistuje dôkaz hodnoverne preukazujúci, že by zaistené látky mali byť v tomto období zabezpečené z iných krajín a následne dovezené na územie Slovenskej republiky. V konaní nebolo preukázané, kedy sa zaistené látky dostali do skladu vo P. T., v ktorom bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní realizovaná prehliadka iných priestorov a pozemkov, z čoho obvinení vyvodzujú, že sa tam zrejme mohli dostať ešte pred rokom 2016, kedy takéto konanie nebolo považované za protiprávne, a tieto tam mohol doniesť a uskladniť ktokoľvek.

V priebehu prípravného konania sa obvinení opätovne pokúšali dávať návrhy na doplnenie dokazovania za účelom zistenia, či na zaistených látkach je uvádzaný rok výroby, za účelom preukázania, či tieto zaistené látky boli vyrobené ešte pred rokom 2016 alebo po roku 2016 pričom podľa ich názoru je nelogické, aby prípadní odberatelia kupovali, resp. si zabezpečovali látky v roku 2016, ktoré boli podľa balenia od roku 2013 po exspirácii. Obvinení sú preto toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, kto si zaistené látky skutočne zabezpečil a ani to, že od roku 2016 do roku 2017 (do zadržania) by niekto s týmito látkami obchodoval. Ani z výpovedí jednotlivých svedkov pritom podľa obvinených nevyplynulo tvrdenie, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovalo, že by si od obvineného H. B. mali zabezpečiť, resp. zabezpečovať liečivo, ktoré obsahuje ketamín. Obvinení v tejto súvislosti poukázali na výpoveď znalkyne PharmDr. W. Y. na hlavnom pojednávaní konanom 11. marca 2020, v rámci ktorej znalkyňa uviedla, že z látok, ktoré mali byť zaistené pri prehliadke iných priestorov a pozemkov, sa nenachádzala žiadna látka, z ktorej by bolo možné vyrobiť pervitín a napriek tomu bolo obvineným v bode 1A obžalovaného návrhu kladené za vinu aj spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Podľa obvinených pritom nemožno v predmetnej veci hovoriť ani o prekurzoroch, pretože počas výkonu jednotlivých prehliadok nebol orgánmi činnými v trestnom konaní zaistený žiaden prekurzor.

K obrazovému záznamu dokumentujúcemu nehodu obvineného Z. W. 29. novembra 2017 obvinení uviedli, že je namieste nastoliť otázku, či takto získaný obrazový záznam z kamerového systému, ktorý okrem objektu firmy, na ktorom bol nainštalovaný súčasne monitoroval aj priestor prístupný verejnosti, bol získaný v súlade s § 119 ods. 2 Trestného poriadku. Navyše, obrazový záznam nebol zo stranyorgánov činných v trestnom konaní ani súdu podrobený skúmaniu, či spĺňa zákonné atribúty použitia na účely trestného konania v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku, pričom obvinení sú toho názoru, že vzhľadom na to, že kamerový systém monitoroval súkromný objekt, ako aj priestor prístupný verejnosti, ktorý nebol v zmysle § 15 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov zreteľne označený ako monitorovaný, bol teda získaný v rozpore s § 15 ods. 7 zákona o ochrane osobných údajov a na účely trestného konania v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku ho nemožno použiť. K argumentu obžaloby, že podľa tohto obrazového záznamu ide o totožné krabice, ktoré mal obvinený Z. W. s obvinenou T. B. nakladať do auta deň pred tým, ako došlo k danej autonehode a po nehode ich prekladali do auta obvinenej T. B., obvinení uviedli, že ak by si orgány činné v trestnom konaní zabezpečili kompletný záznam dopravnej nehody, zistili by, že havarované auto odviezla z miesta dopravnej nehody odťahová služba, teda uvedené krabice neboli vykladané z dôvodu, že by mal niekto v úmysle zakrývať trestnú činnosť, ale z dôvodu, že ich bolo nevyhnutné vyložiť, pričom z obsahu obrazového záznamu nevyplýva žiadna taká skutočnosť, z ktorej by mal plynúť záver o tom, že by sa v týchto krabiciach mali nachádzať nejaké látky, resp. anaboliká.

K svedkom L. W. a Z. Z. obvinení uviedli, že títo už boli právoplatne odsúdení, keďže mali byť členovia organizovanej skupiny a podieľať sa na páchaní trestnej činnosti v súvislosti so zabezpečovaním predaja anabolík obvineného H. B., pričom obvineným v tejto súvislosti nie je zrejmé, z akého dôvodu boli títo svedkovia uznaní za vinných len podľa § 176 ods. l, ods. 2 Trestného zákona a § 170a ods. 1 Trestného zákona, keď v prípravnom konaní im bolo vznesené obvinenie aj za ods. 3 týchto trestných činov. K zmene právnej kvalifikácie pritom podľa obvinených došlo z dôvodu, že svedkovia mali usvedčovať obvinených, teda vzhľadom na ich spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Ak však obvinení mali byť súčasťou organizovanej skupiny a podieľať sa na páchaní trestnej činnosti, v tom prípade nemalo dôjsť k rozdielnej právnej kvalifikácii skutkov.

K hodnote zaistených látok obvinení poukázali na výsluch svedkyne mjr. Mgr. X. V., pričom k určeniu hodnoty Narketanu uviedli, že ak sa podľa tvrdenia svedkyne pred rokmi 2016 a 2017 s danou komoditou neobchodovalo, resp. nebol jej záchyt, potom sa vychádzalo z ceny z roku 2018, kedy sa malo začať zaoberať ich hodnotou, obvinení k tomu uviedli, že v tom čase už boli vo výkone väzby a považujú za nelogické, aby sa na trestnú činnosť, ktorá mala byť páchaná v rokoch 2016 až 2017 používala cena za rok 2018. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by v rokoch 2016 a 2017 niekto zo svedkov kúpil čo i len jednu tabletku s obsahom ketamínu, resp. ketamín v tekutom skupenstve a zároveň zaň zaplatil. Cenu predaja takejto látky pritom podľa obvinených nemožno vypočítať na základe neoverených domnienok. Súčasťou obžalobného návrhu boli aj zaistené liečivá Adipex Retard, Ketamidor a Ketariem s obsahom látok fentermín a ketamín, pričom vo vzťahu k týmto liečivám svedkyňa neurčovala ich hodnotu, mali sa k nej vyjadriť iné zložky a nie ústav. Podľa obvinených potom vyvstáva otázka, prečo sa týmto spôsobom nepostupovalo aj pri Narketane, pričom by sa brala do úvahy cena podľa dostupnosti na internete. Zároveň poukázali na to, že pri určovaní hodnoty omamných a psychotropných látok bolo potrebné vychádzať z miesta, kde sa trestný čin stal, v prípade skladu vo P. T., kde boli látky zaistené, z hodnoty v rámci trnavského kraja, nie nitrianskeho kraja.

Obvinení taktiež poukázali na v konaní predložené pasy obvineného H. B., z ktorých vyplynulo, kde sa mal zdržiavať v rokoch 2016 a 2017, s poukazom na to, že toto časové obdobie trávil v zahraničí, teda nemohol riadiť, prípadne kontrolovať činnosť organizovanej skupiny. Ak by aj obvinený v rokoch 2016 a 2017 priviezol zo zahraničia na územie Slovenskej republiky anabolické látky, boli by príslušnými orgánmi bezodkladne zadržané, pričom v prípade ich dovezenia na územie Slovenskej republiky pred rokom 2016 uvedené konanie nebolo protiprávne. Poukázali pritom na výpoveď svedka J. W., z ktorej podľa ich názoru nepochybne vyplýva, že malo ísť o obdobie pred rokom 2016.

Obvinená T. B. poukázala na to, že všetci svedkovia v predmetnej veci vypovedali, že ju poznajú len ako manželku obvineného H. B., neprichádzali s ňou do styku a už vôbec vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti po roku 2016, nikto od nej žiadne zaistené látky neobjednal, pričom len samotná skutočnosť, že je manželkou obvineného H. B. neznamená, že by vedela, resp. že sa mala podieľať na páchaní trestnejčinnosti. Vykonaným dokazovaním pritom podľa obvinených nebolo preukázané, že mali vedomosť o tom, aké množstvo látok sa v garáži vo P. T. nachádza, aké je ich konkrétne zloženie, a už vôbec, že by sa tam mali nachádzať látky, ktoré obsahujú ketamín.

Aj z vykonaného odpočúvania vyplýva podľa obvinených len to, že obvinený H. B. bol nahnevaný a niečo riešil s manželkou, ale nič v súvislosti so zaistenými látkami. Nebol pritom zaznamenaný žiaden hovor usvedčujúci obvineného H. B., že by s niekým komunikoval v súvislosti so zaistenými látkami. Z ďalšieho záznamu telekomunikačnej prevádzky prehratého na hlavnom pojednávaní vyplynulo iba to, že išlo o kúpu klobás, teda nie anabolík alebo drog.

Zároveň na hlavnom pojednávaní 27. apríla 2020 boli odtajnené časti spisového materiálu, z ktorých vyplynulo, že súd nemal dať súhlas na vyhotovovanie obrazových záznamov na celý objekt garáží, a teda vyvstala otázka, na ktorej parcele sa predmetná garáž nachádzala, pretože príkaz bol vymedzený iba na jednu parcelu. Ak boli monitorované aj iné časti, resp. parcely tejto garáže, takto získané obrazové záznamy boli podľa obvinených získané v rozpore s § 119 odsek 2 Trestného poriadku, a nemožno ich použiť ako dôkaz.

Obvinení dali dovolaciemu súdu do pozornosti aj to, že počas výkonu prehliadky iných priestorov a pozemkov v sklade vo P. T. boli zaistené aj strelné zbrane, vo vzťahu k čomu vyšetrovateľ začal aj trestné stíhanie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. V priebehu vyšetrovania bola vypočutá obvinená T. B. a obvinený Z. W. ako podozriví z dôvodu, že mali byť zaznamenaní na kamerovom zázname, ktorý bol obhajobou namietaný, ako do garáže vošli a vyšli, teda nájdené zbrane mali doniesť alebo o nich vedieť. Obvinení sú toho názoru, že toto trestné konanie smerovalo k tomu, aby obvinená T. B. uviedla, že vie, čo malo byť v tej garáži, vie, že tam mali byť zaistené látky, ale o zbraniach nevie. Obhajoba tento výsluch namietala, vyšetrovateľ jej udelil trikrát pokutu 500,- eur, čo bolo následne prokurátorom zrušené, pretože vyšetrovateľ nemal právo klásť obvinenej T. B. otázky v súvislosti s trestnou činnosťou, pre ktorú bola v tom čase trestne stíhaná. Vyšetrovateľ pritom nevypočul obvineného H. B., pretože údajne nebol na zázname z kamier a nebolo preukázané to, že by do tohto skladu prišiel a pohyboval sa v ňom. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na to, že ak nebol dôvod na jeho výsluch v súvislosti s nájdenými zbraňami, ako môže byť spájaný so zaistenými látkami nájdenými v sklade, ak v ňom nikdy nebol.

Obvinení zopakovali, že obžaloba v priebehu konania nepreukázala, že zaistené látky mali byť zabezpečené v rokoch 2016 a 2017 a v zmysle zásady in dubio pro reo bolo potrebné predpokladať, že zaistené látky boli zabezpečené ešte pred rokom 2016.

Opätovne taktiež poukázali na výpoveď znalkyne PharmDr. W. Y. na hlavnom pojednávaní konanom 11. marca 2020, ktorá vo vzťahu ku ketamínu zo zaistených liečiv uviedla, že v nich síce bola zistená prítomnosť ketamínu, avšak nevedela sa vyjadriť k súčasnej účinnosti tejto látky, uvedené by bolo možné zistiť len v Rakúsku, pričom pripustila, že v prípade lieku, ktorý obsahuje ketamín po exspirácii, môže dôjsť k zmene celkovej účinnosti ketamínu v tom, že by v prípade požitia mohol mať iný účinok na organizmus. V priebehu prípravného konania preto obvinení navrhovali, aby vyšetrovateľ zabezpečil doplnenie znaleckého posudku za účelom zodpovedania otázok o tom, kedy mali byť zaistené látky vyrobené, dokedy mohli byť spotrebované, či účinná látka má vplyv na exspiráciu skúmaných liečiv, či po exspirácii strácajú svoje účinky a či sú po uplynutí exspiračnej doby ešte vo svojej podstate použiteľné. Vyšetrovateľ však tento návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol s poukazom na to, že uvedené skutočnosti nie sú dôležité pre trestné konanie.

Obvinený H. B. v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku doplnil svoje výhrady vo vzťahu k stanoveniu hodnoty zaistených látok, pričom opätovne poukázal na zápisnicu o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov, na neprítomnosť vlastníka počas priebehu tejto prehliadky, na nedostatočnú identifikáciu nezúčastnenej osoby, na odmietnutie vypočutia tohto svedka, na nezákonné znalecké posudky KEÚ PZ z 2. januára 2018 spolu s doplnením, pričom poukázal na to, že znalci nevykonali kvantitatívne stanovenie účinnej látky v zaistených preparátoch, čím znemožniliodpoveď na otázku 1 znaleckého posudku a otázku 8 znaleckého posudku. Pri svojich všeobecných úvahách nevzali do úvahy ani dobu exspirácie, ktorá významne ovplyvňuje účinky farmaceutických preparátov. Znalci v týchto záveroch uvádzali preukázateľne nepravdivé tvrdenia, napríklad vo vzťahu k stope č. 8, v rámci ktorej bola zistená prítomnosť „metándienónu“ tak, ako to deklaruje výrobca na obale, pričom obal preparátu bol označený „Testo Mix 2-250“. Tvrdenia znalcov sú podľa obvineného preukázateľne nepravdivé a priamom rozpore s ich odpoveďou v doplnení znaleckého posudku z 18. júla 2018, v rámci ktorého na str. 8 k otázke č. 7 uviedli, že kvantitatívne stanovenie látok s anabolickým účinkom alebo hormonálnym účinkom KEÚ PZ nevykonáva. Stotožnenie obsahu produktov s označením na obaloch pritom malo priamy vplyv na následné stanovenie hodnoty zaistených dôkazov. Na záveroch znaleckého posudku a jeho doplnenia zotrval na hlavnom pojednávaní znalec mjr. Ing. N. W., pričom konajúce súdy závery tohto znaleckého posudku a jeho doplnenia akceptovali. Znalecký posudok podľa názoru obvineného nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 381/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, konkrétne § 17 ods. 6, v zmysle ktorého: „Znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočnosti na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh...“ Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Keďže nebolo skúmané, či zaistené produkty účinkujú požadovaným spôsobom, nebolo ich podľa obvineného možné oceniť iba podľa označenia na obale, pretože v takom prípade by bolo možné vydávať aj destilovanú vodu so stopami steroidov za preparáty s anabolickým a iným hormonálnym účinkom na účely trestného stíhania podľa § 176 Trestného zákona.

Nezákonný postup vidí obvinený aj v stanovení cien zaistených produktov, spočívajúci v tom, že na hlavnom pojednávaní boli zo zväzku 7 vyšetrovacieho spisu prečítané „Výtlačky z internetu“, podľa ktorých boli stanovené ceny zaistených produktov. Hoci uvedenú skutočnosť obvinený v podanom odvolaní namietal, krajský súd k tomu na str. 22 napadnutého rozsudku uviedol, že jeho námietky „považoval za podané s cieľom od základu spochybniť ten ktorý dôkazný prostriedok a z neho plynúci usvedčujúci dôkaz.“ Pri stanovení výšky škody je pritom súd viazaný postupom v zmysle § 126 Trestného zákona. V prípade, ak nebolo možné určiť cenu obvyklými spôsobmi (predajná cena v mieste útoku alebo cena obdobnej alebo podobnej veci) mal súd podľa obvineného postupovať v zmysle § 126 ods. 3 Trestného zákona. Ceny z webových stránok na internete nespĺňajú zákonom predpísané požiadavky, na základe čoho považuje obvinený takýto dôkaz za nezákonný a nepoužiteľný na účely trestného konania.

Obvinený taktiež poukázal na to, že podľa adresy výrobcu továreň na liek MALAY TIGER neexistuje, keďže na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom, teda uvedený liek sa vyrába ilegálne vo viacerých európskych štátoch, ale v žiadnom prípade nie v Malajzii. Nie je teda zrejmé, ktorý falšovateľ lieky vyrobil, v ktorom štáte a čo presne obsahujú, pričom skutočnosť, že uvedené lieky sú podľa internetu falošné, obvinený uvádzal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní 24. júna 2019, ako aj v podanom odvolaní. Navyše, lieky, ktoré boli po exspirácii, boli uskladnené v garáži, v ktorej je pravdepodobne cez leto obrovské teplo, teda neboli odborne uskladnené, čo mohlo skôr likvidovať účinnú látku. Ceny, na základe ktorých bol obvinený právoplatne uznaný za vinného, neodrážajú ceny na čiernom trhu, pričom neboli ani nájdené ceny najpriaznivejšie pre páchateľa.

V závere dovolania obvinení s poukazom na § 168 Trestného poriadku uviedli, že konajúce súdy sa v odôvodnení svojich rozhodnutí nedostatočne zaoberali argumentmi obhajoby, ako aj ostatnými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, na ktoré obhajoba poukazovala, v čom vidia naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Trestného poriadku.

Na základe uvedeného navrhli, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon. Ďalej navrhli, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dovolaniu obvinených sa vyjadril krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“) písomným podaním z 22. októbra 2021, v ktorom uviedol, že s dovolacími námietkami obvinených sa nestotožňuje, napadnuté rozhodnutia konajúcich súdov považuje za zákonné a správne, k obvinenými namietanej nezákonnosti vykonania prehliadky garáže č. XXXX v obci P. T. uviedol, že uvedené už bolo predmetom prieskumu konajúcich súdov, pričom je právom, nie povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti byť prítomný počas tohto úkonu. Za irelevantné považuje aj námietky obvinených, že v priebehu konania nebolo preukázané, kedy sa zaistené látky dostali do garáže, pretože z hľadiska trestnej zodpovednosti je rozhodujúce, že protizákonné je už samotné prechovávanie omamných látok, resp. nepovolených liekov. K obvinenými namietanému nesprávnemu stanoveniu hodnoty zaistených látok, ako aj nezákonnosti znaleckých posudkov prokurátor poukázal na výpoveď Mgr. X. V., pričom sa nestotožnil ani s tvrdením o nesprávnom stanovení hodnoty všetkých anabolických látok, ktorých ceny boli určené na základe údajov získaných z internetu, pretože aj tento postup bol zákonný, dôvodný a relevantný, pričom vychádzal z kritérií určovania výšky škody v zmysle § 126 ods. 1 Trestného zákona. Námietky ohľadom nezohľadnenia doby expirácie považuje prokurátor za scestné, pretože uvedené nemá žiaden vplyv na obsah účinnej látky v produktoch a nelegalizuje ich držanie po uplynutí expiračnej doby.

Vo vzťahu k obvinenými namietanej nezákonnosti vykonaných dôkazov prokurátor poukázal na to, že jednotlivé dôkazy boli prvostupňovým súdom vykonané zákonným spôsobom, pričom v prípade vzniku rozporov tieto prvostupňový súd odstránil v súlade s § 264 Trestného poriadku, a to vrátane dovolateľmi namietaných svedeckých výpovedí J. W., Mgr. G. H. a G. Y. B., na základe čoho bolo akceptovanie týchto dôkazov odvolacím súdom zákonné a správne.

S poukazom na uvedené navrhol prokurátor dovolania obvinených H. B., T. B. a Z. W. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

Obvinený Z. X. podal dovolanie prostredníctvom pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu JUDr. Tibora Timára písomným podaním z 24. marca 2021 z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku. V podanom dovolaní poukázal na to, že vymedzenie skutku spôsobom, akým to urobil odvolací súd, je v rozpore s § 322 ods. 3 Trestného poriadku, pretože z odvolania prokurátora je nepochybné, že tento podal odvolanie iba vo vzťahu k výroku 2) rozsudku prvostupňového súdu, a to k nesprávnemu hodnoteniu dôkazov prvostupňovým súdom vo vzťahu k určeniu hodnoty omamnej látky a rozsahu skutku. Prokurátor pritom navrhoval kvalifikovať skutok v bode 2) rozsudku prvostupňového súdu aj podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona. Odvolanie však nepodal proti výroku 1/C rozsudku prvostupňového súdu a napriek tomu odvolací súd zrušil rozsudok aj v časti výroku 1/C, vo vzťahu ku ktorému nesmerovalo odvolanie prokurátora, v neprospech obvineného.

Výrok napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je podľa obvineného nesprávny aj vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku, konkrétne v tom, že obvinený mal skutok spáchať ako člen organizovanej skupiny, avšak skutková veta neobsahuje žiadne vymedzenie protiprávnej alebo inej jeho činnosti ako člena organizovanej skupiny, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o skutok spáchaný v organizovanej skupine. V skutkovej vete je iba na začiatku uvedené „ako člen organizovanej skupiny“, čo však podľa obvineného nepostačuje na právnu kvalifikáciu jeho konania ako člena organizovanej skupiny. Uvedené vymedzenie považuje obvinený za nedostatočné a spôsobujúce, že skutková veta rozsudku nekorešponduje s právnou kvalifikáciou konania. V rozsudku prvostupňového súdu pritom bolo aspoň čiastočne skutkovo vymedzené spáchanie skutku aj organizovanou skupinou, avšak táto časť rozsudku bola vo vzťahu k obvinenému Z. X. zrušená.

Nesprávnu právnu kvalifikáciu konania vidí obvinený aj v tom, že kúpu, predaj a poskytnutie lieku Kamagra s obsahom účinnej látky sildenafil odvolací súd kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona, čo podľa obvineného nepochybne napĺňa dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, keďže jenepochybné, že tento skutok nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Obvinený taktiež poukázal na to, že krajský súd zamietol jeho odvolanie (spolu s odvolaniami zvyšných spoluobvinených) ako nedôvodné, a to napriek tomu, že na základe jeho odvolania v celom rozsahu upravil časť skutkovej vety tak, ako to obvinený v odvolaní uvádzal. Išlo o časť skutkovej vety týkajúcej sa prehliadky osobného motorového vozidla AUDI A6, EČV: R.-XXX Q. a nájdených a zaistených 7 ks lieku Kamagra, pričom odvolací súd uvedenú časť skutkovej vety úplne vypustil z tejto časti skutku, pričom z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je možné zistiť, prečo tak odvolací súd postupoval. Obvinený pritom v odôvodnení odvolania namietal nezákonnosť prehliadky tohto motorového vozidla a vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku sa domnieva, že odvolací súd sa s touto jeho argumentáciou stotožnil. Keďže však odvolanie obvineného zamietol, uvedené výroky napadnutého rozsudku považuje obvinený za rozporné. Skutok, ktorý bol v rozsudku prvostupňového súdu označený ako 1/C pritom krajský súd neposúdil podľa § 170a ods. 1 Trestného zákona ako prvostupňový súd, ale podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona, teda nepochybne ho nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na odvolanie obvineného je však podľa jeho názoru možné, že krajský súd sa stotožnil s jeho odvolaním v časti, v ktorej uvádza, že skutok nie je trestným činom. V takom prípade ho však mal spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku a nie zamietnuť jeho odvolanie v celom rozsahu.

V ďalšej časti dovolania obvinený poukázal na porušenie obžalovacej zásady podľa § 2 ods. 15, § 237 ods. 1 Trestného poriadku, spočívajúcej v tom, že v skutkovej vete krajský súd uviedol „odsúdený si prostredníctvom H. B. pravidelne a na základe predchádzajúcej dohody a po určení jeho úlohy zadovažoval prostriedky na výroku pervitínu, ktorého účinnou látkou je metamfetamín a výrobu zabezpečoval.“ Prvostupňový súd pritom túto časť obžaloby vypustil a odôvodnil to tým, že vykonaným dokazovaním nebolo toto konanie preukázané. Prokurátor pritom vo vzťahu k tomuto záveru nepodal odvolanie, keďže toto smerovalo len k nesprávnemu hodnoteniu dôkazov vo vzťahu ku skutku v bode 2). Krajský súd pritom v rozpore s § 322 ods. 3 Trestného poriadku zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa aj v tejto časti. Navyše odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok tak, že porušil obžalovaciu zásadu, keďže do výroku uviedol skutkové vymedzenie, ktoré nie je v zhode ani s obžalobou, v ktorej bolo uvedené, že obvinený si mal zabezpečovať rôzne prekurzory na výrobu metamfetamínu od H. B., avšak v rozsudku odvolacieho súdu je uvedené že „odsúdený si prostredníctvom H. B. pravidelne a na základe predchádzajúcej dohody a po určení jeho úlohy zadovažoval prostriedky na výrobu pervitínu, ktorého účinnou látkou je metamfetamín a výrobu zabezpečoval...“ Podľa obvineného je pritom zrejmé, že ide o dva odlišné skutkové závery a skutkové vymedzenia, keďže odvolací súd svojvoľne nahradil prekurzor, hoci prekurzor nie je akýkoľvek prostriedok na výrobu pervitínu. Odvolací súd taktiež zamenil pervitín za metamfetamín a do skutkovej vety uviedol predchádzajúcu dohodu a pravidelnosť, čo nebolo ani uvedené v obžalobe. Rovnako tak do skutkovej vety doplnil slovné spojenie „a po určení jeho úlohy“, ktoré nebolo v obžalobe, pričom nie je ani zrejmé z akého kontextu má táto časť vyplývať. Vo vzťahu k uvedenému postupu odvolacieho súdu pritom v odôvodnení rozhodnutia chýba patričná odpoveď.

Obvinený ďalej poukázal na to, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v časti týkajúcej sa uznania jeho viny poukazoval na výsluchy svedkov U., S. a P. z prípravného konania, hoci títo svedkovia boli vypočutí na hlavnom pojednávaní a ich výsluchy z prípravného konania neboli v súdnom konaní vykonané ako dôkazy v zmysle § 263 a nasl. Trestného poriadku. Poukázal pritom najmä na výsluch svedka H. U., ktorý v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k hodnote omamných látok, ktoré mal kúpiť od obvineného Z. X. tvrdil podstatne iné skutočnosti ako v prípravnom konaní, pričom súčasne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo uvádzal diametrálne inú sumu hodnoty drog v prípravnom konaní ako v súdnom konaní. Napriek uvedenej skutočnosti odvolací súd pristúpil k hodnoteniu výsluchu tohto svedka z prípravného konania, pričom práve tento dôkaz mal za následok, že skutok, zo spáchania ktorého ho odvolací súd uznal za vinného, bol odvolacím súdom právne kvalifikovaný aj podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona. Na otázky o tom, ako často, koľkokrát a kedy svedok kúpil pervitín od obvineného a iných ním uvádzaných osôb, svedok na hlavnom pojednávanínevedel odpovedať a nevedel určiť ani rozsah predaja a nákupu drog, obdobie ani frekvenciu. Nevedel uviesť ani odhadom, koľkokrát mu mal drogu predať obvinený. Výpoveď tohto svedka pritom nemala monologickú časť, pretože svedok nevedel rozvito skladať vety a sám sa k veci vyjadriť, obsah jeho výpovede spočíval výlučne v otázkach prokurátora a obhajcu. Uvedené je podľa obvineného v rozpore s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, v rámci ktorej mal rozsiahlu samostatnú časť a používal rozvité vety a súvetia. V prípravnom konaní navyše svedok uvádzal presné čísla rozsahu nákupu drog a frekvenciu nákupu, pričom v konaní pred súdom uviedol, že si to nepamätá a nepamätal si to ani v prípravnom konaní, ale policajti od neho chceli silou mocou nejaké čísla, tak im povedal číslo, ktoré chceli V rámci výpovede tohto svedka v konaní pred súdom pritom bolo zistené, že svedok neovláda slovenský jazyk a na otázku obhajoby, ako je možné, že v prípravnom konaní v rámci svojej výpovede nemal tlmočníka, svedok vysvetlil tak, že tlmočníka mal a nevie uviesť, prečo nie je v zápisnici uvedený. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na to, že tlmočníkom v prípravnom konaní bola tá istá osoba ako na hlavnom pojednávaní, pričom samotný tlmočník pred súdom potvrdil, že na výsluchu svedka v prípravnom konaní nebol prítomný.

Rovnako tak aj hodnotenie výpovedí svedkov S. a A. z prípravného konania v časti, v ktorej vypovedajú títo k hodnote drog, nie je podľa obvineného v súlade so zásadami trestného procesu, avšak v tejto časti je porušenie procesných postupov odvolacím súdom už aj v rozsahu správnosti a úplnosti zisteného skutku, a preto s touto časťou nesprávneho postupu odvolacieho súdu sa obvinený obráti na generálneho prokurátora a ministra spravodlivosti v rámci podnetu na podanie mimoriadneho opravného prostriedku.

Rozsah skutku odvolací súd ustálil na hodnote pervitínu najmenej 41 200,- eur (pričom z toho 30 000,- eur má vyplývať z nezákonného výsluchu svedka U.). V zmysle ustálenej súdnej praxe však má súd vykonať dokazovanie k najnižšej možnej hodnote omamnej látky v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste. Odvolací súd teda nevzal do úvahy, že hodnotu pervitínu je možné ustáliť aj správou Národnej protidrogovej jednotky PPZ. Orgány činné v trestnom konaní si síce vyžiadali správu o hodnote niektorých účinných látok v liečivách, ktorá bola ako listinný dôkaz aj prečítaná v súdnom konaní a bola k nej vypočutá svedkyňa V., avšak správu k hodnote pervitínu si nevyžiadali. Odvolací súd mal pritom pristúpiť k vykonaniu takéhoto dôkazu, keďže súd má v konaní zisťovať najnižšiu hodnotu drogy. Pri stanovení rozsahu činu je pritom potrebné postupovať v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona a vychádzať z minimálnej výšky ceny, za ktorú bolo možné omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor predať na čiernom trhu v období spáchania trestného činu a v mieste, kde bol trestný čin spáchaný, pričom je potrebné zohľadniť špecifiká čierneho trhu a prax koncových konzumentov návykových látok v zmysle § 126 ods. 1 veta prvá Trestného zákona. Správne určenie rozsahu trestného činu je pritom podľa obvineného nevyhnutnou podmienkou pre správnosť právnej kvalifikácie skutku.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. l písm. g) Trestného poriadku odôvodnil obvinený aj tým, že rozsudky oboch súdoch neobsahujú riadne odôvodnenie, ktoré považuje za súčasť práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, ktoré sú základnými elementárnymi súčasťami práva na obhajobu.

Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúcim rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v jeho neprospech. Ďalej navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutia, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podané dovolanie obvinený Z. X. doplnil prostredníctvom obhajcu aj písomným podaním zo 4. mája 2021, v ktorom uviedol, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je naplnený aj tým, že skutkové vymedzenia napadnutého rozsudku sú v rozpore s právnou kvalifikáciou, skutok je nesprávne právne kvalifikovaný za súčasného nesprávneho použitia hmotnoprávneho ustanovenia,výroky porušujú procesné zásady a záruky spravodlivého a zákonného trestného procesu, najmä § 322 ods. 3 Trestného poriadku a § 163 ods. 3 Trestného poriadku, čo spôsobuje, že výroky sú nezákonné, pričom tieto porušenia zakladajú ním uvádzané dovolacie dôvody. Zároveň doplnil, že v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je dovolací súd zisteným skutkovým stavom viazaný, avšak len za predpokladu, že skutková veta obsahuje vyjadrenie všetkých skutkových okolností, ktoré vyžaduje použitá právna kvalifikácia skutku. Ak tomu tak nie je, dovolací súd podľa obvineného musí skúmať aj správnosť a zákonnosť ustálenia skutkového stavu, čo vyplýva z práva na spravodlivý proces. Nezákonný postup odvolacieho súdu sa pritom premietol do skutkovej vety výrokovej časti rozsudku, pričom znenie skutkovej vety nezodpovedá právnej vete a jej právnej kvalifikácii. Odvolací súd týmto konaním podľa obvineného porušil príslušné ustanovenia Trestného poriadku v jeho neprospech, čím došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

K dovolaniu obvineného Z. X. sa vyjadril prokurátor písomným podaním zo 7. júla 2021, v ktorom uviedol, že s dovolacími námietkami obvineného sa nestotožňuje, výrok týkajúci sa skutku uvedeného v bode 1/C napadnutého rozsudku krajského súdu je potrebné interpretovať v celom kontexte skutku v bode 1/ rozsudku prvostupňového súdu, pričom z takto formulovanej skutkovej vety vyplýva, že jednotliví obvinení, vrátane obvineného Z. X., sa predmetnej trestnej činnosti mali dopúšťať nielen vo väčšom rozsahu, ale aj organizovanou skupinou, po dlhší čas a na viacerých osobách. Podľa prokurátora je zrejmé, že odvolací súd modifikovaním skutkovej vety rozsudku prvostupňového súdu nepristúpil k zmene právnej kvalifikácie skutku pod bodom 1/C, ale zlúčil pôvodné dva body výroku rozsudku prvostupňového súdu do jedného, pričom takéto zlúčenie podľa prokurátora nie je možné považovať za zrušenie vo vzťahu k jednému z týchto skutkov. Čiastočným modifikovaním skutku pritom podľa prokurátora bola zachovaná totožnosť skutku a aj samotná formulácia skutkovej vety zodpovedá právnej kvalifikácii obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona.

Vo vzťahu k obvineným namietanému založeniu rozsudku na nezákonných dôkazoch prokurátor uviedol, že jednotlivé dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom, pričom v prípade vzniknutých rozporov ich prvostupňový súd v súlade s § 264 Trestného poriadku odstránil.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že je pravdou, že rozhodnutie odvolacieho súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku a nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, avšak týmito pochybeniami došlo k porušeniu zákona v prospech obvineného, na základe čoho bol aj spracovaný podnet na podanie dovolania generálnym prokurátorom v neprospech obvineného Z. X..

S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného Z. X. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodné odmietol.

Spis spolu s podanými dovolaniami bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 26. októbra 2021.

Po predložení veci obvinený H. B. doplnil podané dovolanie aj vlastným písomným podaním z 10. januára 2022, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 19. januára 2022, v ktorom uviedol, že nesprávne právne posúdenie skutku podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku v predmetnej veci spočíva aj v nesprávnom subsumovaní skutku pod § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona, pretože zo skutkovej vety rozsudku, ktorým bol uznaný za vinného, nevyplýva koncentrácia fentermínu a ketamínu nachádzajúca sa v zadržaných liečivách, pričom k tomu doplnil, že tieto liečivá sa na trhu objavujú v rôznej koncentrácii od 1% do 90% účinnej látky. Rovnako tak poukázal na to, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie týkajúce sa originality zadržaných liečiv a skúmanie ich pôvodu, resp. toho, či nie sú falošné. Uvedené podľa jeho názoru spôsobuje nemožnosť určenia rozsahu trestného činu, čo je nevyhnutnou podmienkou pre správnosť právnej kvalifikácie skutku. Zopakoval, že priurčovaní ceny sa nevychádzalo z cien v období spáchania trestného činu, ale až z cien za 1. kvartál 2018, nezohľadnila sa miestna špecifikácia trhu a nezisťovala sa ani prax koncových konzumentov, pretože na Slovensku neexistujú užívatelia fentermínu a ketamínu, ktorí by ich užívali ako omamné a psychotropné látky.

V ďalšej časti poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím bol uznaný za vinného aj podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku, teda dovozu, vývozu, distribúcie a predaja omamných látok, hoci nebol vykonaný žiaden dôkaz, že by v posudzovanom období došlo k dovozu, preprave, kúpe, predaju alebo zadováženiu omamných alebo psychotropných látok identifikovaných v skutkovej vete rozsudku, čím došlo k nesprávnemu posúdeniu zisteného skutku. Skutkovú vetu považuje obvinený taktiež za nekompletnú, nepreskúmateľnú a zmätočnú vo vzťahu k zaisteným produktom v garáži v obci P. T., čo podľa jeho názoru nie je v súlade s § 163 ods. 3 Trestného poriadku. Nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia vidí obvinený aj v nesprávnom uložení trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona, pretože do skončenia vyšetrovania nebol poučený podľa § 121 ods. 3 Trestného poriadku o podmienkach uloženia trestu prepadnutia majetku, pričom podľa § 121 ods. 3 Trestného poriadku bol poučený až v štádiu konania, v ktorom už nemohol realizovať svoje práva, čím došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu, čo podľa jeho názoru zároveň vylučuje možnosť uložiť mu trest prepadnutia majetku. Konajúce súdy podľa jeho názoru pochybili aj v tom, že pri ukladaní trestu prepadnutia majetku vo výrokovej časti nepoužili aj § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona. Poukázal v tejto súvislosti aj na § 423, § 424 ods. 1, § 426 ods. 1, § 427 Trestného poriadku a doplnil k tomu, že súd podľa jeho názoru pochybil aj v tom, že po vyhlásení odvolaním napadnutého rozsudku nerozhodol o zaistení jeho majetku, hoci mu to zákon výslovne ukladá.

S poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech v ustanoveniach, o ktoré sa opierajú dôvody dovolania, podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a prikázal mu vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

Obvinený H. B. dovolanie doplnil aj prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Foltána písomným podaním z 8. júla 2022, v ktorom uviedol, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je podľa jeho názoru naplnený aj nesprávnym právnym posúdením skutku podľa § 172 Trestného zákona, s poukazom na to, že Ketamidor 10 ml, Ketariem 25 ml a Narketan 50 ml sú liečivá aplikované na zvieratá s cieľom obnoviť, napraviť alebo zmeniť fyziologické funkcie vykonávaním farmakologického, imunologického alebo metabolického účinku, teda ide o veterinárne lieky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2002 v znení doplnení. Obvinený je toho názoru, že z týchto veterinárnych liekov nemožno ľahko dostupnými ani hospodárnymi prostriedkami extrahovať účinnú látku ketamín, preto nemôžu byť považované za omamnú látku. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 273/2004 o prekurzoroch drog. Uvedené podľa jeho názoru platí aj na Adipex Retard 100 tbl., pretože extrakcia účinnej látky fentermín je dostupnými alebo hospodárnymi prostriedkami úplne vylúčená.

S poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a prikázal mu vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

Napokon, vlastným písomným podaním zo 7. februára 2023 obvinený H. B. doplnil dovolanie aj poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. júna 2019, sp. zn. 6 Tdo 22/2019, v ktorom je podľa jeho názoru riešená obdobná problematika ako v predmetnej trestnej veci.

III. Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania azistil, že dovolania boli podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], oprávnenými osobami [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňajú obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinení pred podaním dovolaní využili svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolania je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Zároveň je potrebné poukázať na to, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Do rámca tohto dovolacieho dôvodu možno zaradiť dovolaciu námietku obvinených H. B., T. B. a Z. W. týkajúcu sa nevykonania nimi navrhovaného výsluchu nezúčastnenej osoby L. L..

K tomu je potrebné v prvom rade poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Tdo 45/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7, roč. 2011, v zmysle ktorého „Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.“

Zároveň v zmysle uznesenia najvyššieho súdu zo 14. januára 2014, sp. zn. 2 Tdo 1/2014, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 116, roč. 2014 „Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním len všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdom (§ 34 Trestného poriadku), ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným alebo prostredníctvom obhajcu (§ 34 ods. 1, § 44 ods. 2 Trestného poriadku). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sakaždým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku).“

Výsluch nezúčastnenej osoby L. L. navrhol obhajca obvinených H. B., T. B. a Z. W. JUDr. Ján Foltán na hlavnom pojednávaní konanom 6. novembra 2019 (č. l. 1031 spisu). Návrh na doplnenie dokazovania výsluchom tohto svedka zopakoval na hlavnom pojednávaní konanom 27. apríla 2020 (č. l. 1536 - 1537 spisu), pričom na tomto hlavnom pojednávaní prvostupňový súd o návrhu rozhodol tak, že spolu s ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania ho odmietol podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku ako nadbytočný vzhľadom k ostatným dôkazom a týkajúci sa okolností nepodstatných pre rozhodnutie, resp. okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr vykonanými dôkazmi (č. l. 1538 spisu). Odmietnutie vykonania tohto dôkazu odôvodnil prvostupňový súd aj na str. 88 rozsudku nasledovne: „Súd odmietol vykonať dôkaz - výsluch svedka L. L., ktorý bol navrhovaný obhajobou za účelom preverenia zákonnosti prehliadky iných priestorov a pozemkov zo dňa 5. decembra 2017 /sklad/. Tento dôkazný prostriedok považoval súd za nadbytočný a nemal pochybnosti o jeho zákonnosti. Zápisnica o predmetnej prehliadke mala všetky zákonné náležitosti, obžalovaní nemali pripomienky pri čítaní tohto dôkazu. Námietky obhajoby týkajúce sa prítomnosti vlastníka po celý čas trvania samotného úkonu a následného podpísania zápisnice vlastníkom trojgaráže Y. K.I. nezakladajú pre súd pochybnosti o zákonnosti tohto dôkazu, nakoľko nie je povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti byť prítomný po celý čas pri výkone prehliadky jeho nehnuteľnosti. Ani samotný vlastník, svedok Y. K. nenamietal zákonnosť prehliadky.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že s návrhom obvinených na doplnenie dokazovania sa prvostupňový súd zaoberal a rozhodol o ňom na hlavnom pojednávaní 27. apríla 2020 tak, že tento návrh odmietol, pričom odmietnutie vykonania tohto návrhu na doplnenie dokazovania vo svojom rozsudku dostatočným spôsobom odôvodnil. Uvedeným postupom preto nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Obvinený Z. X. naplnenie tohto dovolacieho dôvodu odôvodnil aj porušením zákazu reformatio in peius, keď krajský súd rozhodol nad rámec prokurátorom podaného odvolania v neprospech obvineného. K tomu je potrebné uviesť, že obvinený bol rozsudkom prvostupňového súdu uznaný za vinného v bode 1/C zo zločinu neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona a v bode 2) z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona. Prokurátor podal odvolanie v neprospech obvineného Z. X. vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 2) rozsudku prvostupňového súdu a navrhoval právnu kvalifikáciu jeho konania podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), i), j) Trestného zákona. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o vine v bodoch 1/C a 2 týkajúcich sa obvineného Z. X. a sám ho uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona.

Z právnej kvalifikácie konania obvineného krajským súdom i z odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti (str. 23 - 29 rozsudku) je pritom zrejmé, že krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obvineného aj podľa § 172 ods. 3 písm. c) Trestného zákona a hoci v druhom odseku skutkovej vety krajský súd uznal obvineného za vinného aj z kúpy, predaja a poskytnutia lieku Kamagra s obsahom účinnej látky sildenafil, uvedené konanie na rozdiel od rozsudku prvostupňového súdu nenašlo odraz v právnej kvalifikácii konania obvineného. Krajský súd teda obvineného uznal za vinného len zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona a právne kvalifikovať jeho konanie vyjadrené v druhej odrážke skutkovej vety ako zločin neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona (ktorú právnu kvalifikáciu ani skutkové zistenia prokurátor svojím odvolaním nenapádal) už opomenul.

Uvedeným postupom preto krajský súd porušil zákon, ale v prospech, nie v neprospech obvineného Z. X.. keďže hoci vo vzťahu k tomuto obvinenému zrušil napadnutý rozsudok aj v časti, ktorú prokurátor v jeho neprospech nenapadol, túto časť po opätovnom vyhlásení opomenul právne kvalifikovať. Inými slovami, hoci zo skutkovej vety napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva naplnenie znakov skutkovej podstaty dvoch trestných činov, krajský súd právne kvalifikoval len jeden z nich. Keďže dovolanie bolo podané len v prospech obvineného, pričom uvedené pochybenie by zakladalo naplnenie dovolacieho dôvodu v neprospech obvineného, dovolací súd s poukazom na § 385 ods. 2 Trestného poriadku nemohol pri dovolaní podanom v prospech obvineného postupovať v jeho neprospech.

Možno preto uzavrieť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v predmetnej veci naplnený nebol.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinení namietali nezákonnosť prehliadky garáže vo P. T. z dôvodu neprítomnosti vlastníka počas priebehu prehliadky, podpísania zápisnice o prehliadke týchto priestorov a pozemkov vlastníkom na ďalší deň, ako aj nedostatočnú identifikáciu nezúčastnenej osoby L. L..

K tomu sa žiada uviesť nasledovné:

Podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

Podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.

Podľa § 105 ods. 2 Trestného poriadku k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

Podľa § 30 ods. 1 Trestného poriadku na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená osoba. Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená.

Podľa § 30 ods. 2 Trestného poriadku nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.

Podľa § 105 ods. 6 Trestného poriadku osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, ihneď, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní prehliadky aleboodpadnutí prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti, písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.

Zo zápisnice o výkone prehliadky iných priestorov a pozemkov z 5. decembra 2017 (č. l. 427 - 444, zv. 4 vyšetrovacieho spisu) vyplýva, že k prehliadke trojgaráže so súpisným číslom XXXX, umiestnenej na parcele č. XXX/X, LV č. XXXX, okres J. U., obec P. T. bolo prikročené o 5.40 hod. na základe príkazu vyšetrovateľa NPZJ NAKA PPZ z 23. novembra 2017, č.p. PPZ-NKA-PZJ2-V-909/2017, pričom po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku osoba, u ktorej má byť prehliadka vykonaná, Y. K. uviedol, že v prehľadávaných garážach sa nenachádzajú žiadne veci, o ktorých by vedel, že pochádzajú z drogovej trestnej činnosti, ďalej uviedol, že je vlastníkom všetkých troch garáží, pričom garáž č. 1 zapožičal neznámej osobe, garáž č. 2 zapožičal taktiež neznámej osobe a garáž č. 3 užíva on. Od garáží č. 1 a 2 nemá kľúče, od garáže č. 3 má kľúče, ktorými garáž otvoril. K výkonu prehliadky bola podľa § 105 ods. 2 Trestného poriadku pribratá nezúčastnená osoba L. L.X., č. OP Q. XXX XXX. Objekt trojgaráže bol majiteľom Y. K. sprístupnený tak, že garáž č. 3 otvoril kľúčom, garáž č. 1 bola otvorená vypáčením za účasti majiteľa, pretože kľúče od tejto garáže nemal a garáž č. 2 nebola z dôvodu nepotrebnosti otvorená a nebolo do nej vstupované. Po spísaní stôp odňatých z garáže č. 1 je v závere zápisnice uvedené, že prehliadka bola skončená 6. decembra 2017 o 00.45 hod., pričom Y. K. na konci prehliadky nebol prítomný. Zároveň je v zápisnici uvedené, že Y. K. prevzal rovnopis zápisnice o prehliadke iných priestorov alebo pozemkov ako potvrdenie o odňatí vecí.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní postupovali pri výkone prehliadky iných priestorov a pozemkov v súlade so zákonom, keď vlastníkovi uvedeného priestoru - garáže Y. K. po adresovaní predchádzajúcej výzvy podľa§ 104 ods. 1 Trestného poriadku umožnili účasť na výkone tejto prehliadky. Ako je to uvedené v § 105 ods. 1 Trestného poriadku, ide pritom o možnosť, nie o povinnosť vlastníka zúčastniť sa výkonu tejto prehliadky. Preto v prípade, ak sa vlastník garáže Y. K. po začatí prehliadky garáže rozhodol odísť a ďalej sa jej nezúčastniť, išlo o jeho zákonné právo. Orgány činné v trestnom konaní pritom žiadne z ustanovení Trestného poriadku neoprávňovalo k donúteniu vlastníka zúčastniť sa celého výkonu predmetnej prehliadky.

K obvinenými namietanému podpísaniu všetkých strán zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov vlastníkom garáže Y. K., hoci po začatí výkonu prehliadky sa na nej už nezúčastnil, sa žiada uviesť, že z ustanovení Trestného poriadku nevyplýva povinnosť osoby, u ktorej bola prehliadka vykonávaná, podpisovať každú stranu zápisnice o výkone tejto prehliadky. Preto ak sa vlastník garáže Y. K. na ďalší deň, teda v lehote podľa § 105 ods. 6 Trestného poriadku dostavil za vyšetrovateľom za účelom prevzatia rovnopisu zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov a vyšetrovateľ mu dal nadbytočne podpísať každú stranu tejto zápisnice, nie len časť, v ktorej potvrdzuje, že prevzal rovnopis zápisnice ako potvrdenie o odňatí veci, uvedené nemá žiaden vplyv na zákonnosť vykonania prehliadky iných priestorov a pozemkov. Pokiaľ totiž obvinení s podpisom každej strany zápisnice spájajú uzrozumenie vlastníka garáže s množstvom a druhmi vydaných vecí, žiada sa pripomenúť, že podľa zápisnice o prehliadke iných priestorov a pozemkov veci nájdené počas výkonu prehliadky iných priestorov a pozemkov neboli vlastníkom vydané, ale odňaté, pričom vlastník garáže prevzal rovnopis zápisnice o prehliadke ako potvrdenie o odňatí týchto vecí.

V súvislosti s námietkami obvinených, podľa ktorých nie je zrejmé, kedy bol vlastníkovi garáže doručený príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov, je potrebné poukázať na to, že z doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 445 spisu vyplýva, že príkaz PPZ-NKA-PZJ2-V-909/2017 bol Y. K. doručený 5. decembra 2017. Nakoľko prehliadka iných priestorov a pozemkov bola ukončená 6. decembra 2017 o 00.45 hod., je zrejmé, že predmetný príkaz mu nemohol byť doručený po skončení prehliadky, ale musel mu byť doručený pred začatím jej výkonu (aj s poukazom na to, že ako to sám vlastník nehnuteľnosti uviedol, po začatí výkonu prehliadky odišiel a ďalej sa jej nezúčastňoval).

K obvinenými namietanému nedostatočnému identifikovaniu nezúčastnenej osoby L. L. sa žiada uviesť, že § 105 ani § 30 Trestného poriadku neupravujú rozsah údajov, ktorými má byť nezúčastnená osoba identifikovaná. Najvyššiemu súdu však nie je zrejmé, v čom má spočívať jej nedostatočná identifikácia vprípade, ak je nezúčastnená osoba identifikovaná okrem mena a priezviska aj číslom občianskeho preukazu. Občiansky preukaz je totiž dokladom totožnosti, ktorý dostatočne konkrétne identifikuje určitú osobu bez možnosti jej zámeny s inou osobou (nie je totiž možné, aby mali dve osoby rovnaké číslo občianskeho preukazu). Len samotná skutočnosť, že v zápisnici o prehliadke nie je uvedený dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska alebo ďalšie skutočnosti, ktorých uvádzania sa obvinení v podaných dovolaniach domáhajú, na určitosti označenia nezúčastnenej osoby nič nemenia, navyše za situácie, keď povinnosť uvádzania týchto osobných údajov nezúčastnenej osoby zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva (rovnako tak ani obvinení žiadne takéto ustanovenie ukladajúce orgánom činným v trestnom konaní povinnosť uvádzať v zápisnici aj nimi vymenované osobné údaje nezúčastnenej osoby v podanom dovolaní neuvádzajú).

Možno preto uzavrieť, že obvinenými uvádzané námietky týkajúce sa nezákonnosti výkonu prehliadky iných priestorov a pozemkov nie sú dôvodné.

Nedôvodná je i dovolacia námietka obvinených týkajúca sa spochybnenia zákonnosti vydaného príkazu na vyhotovovanie obrazových záznamov na objekt garáží s poukazom na to, že príkaz sa vzťahoval iba na jednu parcelu, nie na celý objekt garáží, pretože ako je zrejmé z príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov, predmetná garáž je umiestnená na parcele č. XXX/X a na parcele č. XXX/X sa nachádzajú len k tomu prislúchajúce priestory. Príkaz na vyhotovovanie obrazových záznamov bol pritom vydaný práve vo vzťahu k parcele č. 109/2, teda parcele, na ktorej sa predmetná garáž nachádzala. Z uvedeného je preto zrejmé, že vyhotovené obrazové záznamy boli v predmetnej veci zákonným dôkazom.

K obvinenými namietanej nezákonnosti ďalšieho dôkazu - obrazového záznamu z kamerového systému snímajúcej objekt firmy a súvisiace priestory možno konštatovať, že tento kamerový záznam bol do konania dobrovoľne vydaný konateľkou firmy podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v konaní nebola zistená žiadna taká skutočnosť, ktorá by preukazovala nezákonnosť tohto dôkazu.

Napokon, k obvineným Z. X. namietanému prihliadaniu súdu na výpovede svedkov U., S. a P. z prípravného konania, hoci títo svedkovia boli vypočutí na hlavnom pojednávaní a ich výpovede z prípravného konania neboli vykonané ako dôkazy podľa § 263 a nasl. Trestného poriadku, sa žiada poukázať na to, že pozornosti obvineného zrejme uniklo, že za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach týchto svedkov boli na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítané aj časti ich výpovedí z prípravného konania. Časti výpovedí týchto svedkov z prípravného konania tak boli oboznámené aj na hlavnom pojednávaní. To, akým spôsobom konajúce súdy následne hodnotili výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní aj v súvislosti s odstraňovanými rozpormi s výpoveďami z prípravného konania, by už pritom bolo hodnotením správnosti a úplnosti zisteného skutku, ktorý však dovolací súd s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku nemôže skúmať a meniť.

Možno preto uzavrieť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku v predmetnej veci naplnený nebol.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Touto formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007,uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.).

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2014).

Obvinení H. B., T. B. a Z. W. v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietali nesprávne právne posúdenie skutku s poukazom na nesprávne určenie hodnoty jednotlivých zaistených látok, neskúmania množstva účinnej látky, spôsobu skladovania a dátumu exspirácie. Taktiež poukazovali na výpovede viacerých svedkov, ktorí podľa nich vypovedali len k časovému horizontu pred rokom 2016, ktorého sa obžaloba netýkala a pred ktorým ich konanie nebolo trestným činom, na nepreukázanie toho, kedy boli zaistené látky dovezené na územie Slovenskej republiky a kedy boli umiestnené do skladu vo P. T., na nepreukázanie ich vedomosti o tom, čo sa nachádzalo v garáži vo P. T., ako aj na neprítomnosť obvineného H. B. na území Slovenska v danom období, čo malo vylučovať jeho možnosť riadiť skupinu. Obvinený H. B. v rámci tohto dovolacieho dôvodu taktiež namietal nepreukázanie dovozu, prepravy, kúpy, predaja v posudzovanom období a nemožnosť extrakcie účinných látok z liekov Ketamidor 10 ml, Ketariem 25 ml, Narketan 50 ml a Adipex Retard 100 tbl ľahko dostupnými alebo hospodárnymi prostriedkami. K tomu sa žiada uviesť, že uvedené námietky sa netýkajú právnej kvalifikácie konania obvinených, ale vzťahujú sa k posudzovaniu správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu veci a k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Obvinení totiž svoje dovolacie námietky smerujú k spochybňovaniu správnosti znaleckého posudku KEÚ PZ, ako aj ďalších dôkazov, z ktorých súd vychádzal pri určení hodnoty jednotlivých v rozsudku opísaných látok, resp. na základe ktorých ustálil v rozsudku ustálený skutkový stav. Ide teda v tomto smere o námietky skutkové, t. j. námietky týkajúce sa preskúmavania správnosti a úplnosti zisteného skutku, ktorý však dovolací súd s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku v rámci dovolania podaného obvinenými nemôže skúmať ani meniť. Skutok, tak ako bol zistený a ustálený v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu, dovolací súd v zmysle tohto ustanovenia nemôže v predmetnom dovolacom konaní preskúmavať, a to ani v zmysle posudzovania správnosti a úplnosti skutkových zistení, ani v zmysle správnosti a úplnosti hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkovými námietkami by sa dovolací súd mohol zaoberať len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý môže v dovolaní uplatniť iba minister spravodlivosti, aj to len v prípade, ak napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Obvinený H. B. v podanom dovolaní i v jeho doplneniach namietal aj neuvedenie obsahu účinnej látky v skutkovej vete rozsudku, čo podľa jeho názoru spôsobuje nemožnosť správnej právnej kvalifikácie jeho konania. K tomu sa žiada uviesť, že v predmetnej veci neboli zaistené „podomácky“ vyrobené látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, omamné a psychotropné látky alebo nepovolené lieky, ale boli zaistené produkty obsahujúce anabolické látky, omamné a psychotropné látky a nepovolené lieky s konkrétnymi komerčnými názvami, v baleniach s krabičkami, pričom na väčšine z nich je množstvo účinnej látky vyjadrené už priamo v názve tohto produktu (napr. Provironum 25 mg, Kamagra 100 mg, Vikalis VX 20 mg a pod.). Nakoľko je zrejmé, že v tomto prípade išlo o komerčné produkty, ktorých dovoz a predaj je buď na území Slovenskej republiky zakázaný alebo je naň potrebné príslušné povolenie, ktorým obvinení nedisponovali, nebolo potrebné v skutkovej vete rozsudku osobitne ku každému z týchto produktov uvádzať aj množstvo účinnej látky, keďže toto je zrejmé či už zo samotného názvu produktu alebo z jeho obalu, resp. príbalového letáku k nemu. Označenie týchto produktov spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach súdov nižších stupňov, teda uvedením ich komerčného názvu, balenia a obsahu balenia (teda množstva produktu nachádzajúcom sa v jednom balení) je pritomdostatočný aj vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obvinených. Obvinený H. B. v doplnení dovolania namietal aj nesprávne použitie § 58 ods. 3 Trestného zákona. Nesprávne použitie tohto hmotnoprávneho ustanovenia však odôvodnil nepoučením podľa § 121 ods. 3 Trestného poriadku, teda procesnoprávnym ustanovením, hoci dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku možno úspešne uplatniť iba v prípade nesprávneho použitia hmotnoprávneho, nie procesnoprávneho ustanovenia.

Trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona bol pritom obvinenému uložený obligatórne z dôvodu jeho uznania za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona, ktorý je v § 58 ods. 3 Trestného zákona výslovne uvedený, čo napokon obvinený v podanom dovolaní žiadnym spôsobom nespochybnil.

K obvineným H. B. namietanému nepoužitiu § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona vo výroku rozsudku pri ukladaní trestu prepadnutia majetku sa žiada uviesť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku možno iba použiť v prípade nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia, nie jeho nesprávneho nepoužitia.

Pokiaľ obvinený Z. X. v podanom dovolaní namietal nedostatočné vyjadrenie organizovanej skupiny v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajského súdu, najvyšší súd k tomu uvádza, že nie je pravdivým tvrdenie obvineného, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku je vo vzťahu k jeho účasti v organizovanej skupine uvedené len „ako člen organizovanej skupiny“, naopak, v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú popísaní členovia organizovanej skupiny, v rámci ktorej obvinený pôsobil, časové obdobie, v rámci ktorého trestnú činnosť v organizovanej skupine páchal, ako aj konkrétne špecifikované to, že si prostredníctvom obvineného H. B. pravidelne a na základe predchádzajúcej dohody a po určení jeho úlohy zadovažoval prostriedky na výrobu pervitínu, výrobu pervitínu zabezpečoval prostredníctvom doposiaľ nezistenej osoby, pričom následne ho predával v obci W., ako aj na ďalších miestach a so ziskom sa delil s obvineným B., pričom v uvedenom období pervitín opakovane predal minimálne v rozsudku špecifikovaným osobám. Nemožno preto konštatovať, že uvedený popis je nepostačujúci na právnu kvalifikáciu konania obvineného Z.Á. X. aj ako člena organizovanej skupiny. K obvineným X. namietanému porušeniu obžalovacej zásady s poukazom na to, že odvolací súd upravil skutkovú vetu pod bodom 2) oproti jej zneniu v rozsudku prvostupňového súdu, sa žiada poukázať na to, že podľa judikatúry k zachovaniu totožnosti skutku postačuje totožnosť konania alebo totožnosť následku, resp. čiastočná totožnosť konania alebo čiastočná totožnosť následku (napr. R 52/1979, R 64/1973, R 9/1997). Totožnosti skutku sa nedotknú ani také zmeny, keď niektoré skutočnosti, ktoré tvoria konanie a následok popísaný v obžalobe odpadnú, prípadne pristúpia. Z uvedeného je zrejmé, že totožnosť skutku bola v predmetnej veci zachovaná, pričom na zachovanie totožnosti nemá vplyv ani zmena formulácie alebo doplnenie či vypustenie určitých skutočností. Ani samotný obvinený v podanom dovolaní napokon neuvádza žiadnu takú skutočnosť v súvislosti s úpravou skutkovej vety rozsudku, ktorá by podľa jeho názoru mala vplyv na totožnosť skutku. Ním uvádzané dovolacie námietky sa obsahovo skôr vzťahujú k posudzovaniu správnosti a úplnosti zisteného skutku uvedeného v napadnutom rozsudku krajského súdu, ktorý však dovolací súd s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku v rámci dovolania podaného obvineným nemôže skúmať ani meniť.

K obvineným X. namietanej nesprávnej právnej kvalifikácii jeho konania uvedeného v druhej odrážke skutkovej vety rozsudku krajského súdu ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona najvyšší súd poukazuje na to, že ako to už v podstate uviedol v rámci obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odvolací súd túto časť skutku nekvalifikoval obvineným tvrdeným spôsobom, ale hoci z jeho opisu vyplývajú všetky znaky skutkovej podstaty zločinu neoprávneného zaobchádzania s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170a ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestnéhozákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i), písm. j) Trestného zákona, krajský súd túto časť skutku vôbec právne nekvalifikoval, čím porušil zákon, ale v prospech obvineného Z. X.. Na uvedené pochybenie pritom dovolací súd v rámci dovolania podaného v prospech obvineného v zmysle § 385 ods. 2 Trestného poriadku nemôže reflektovať - v opačnom prípade by sa dopustil porušenia zákazu reformatio in peius.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku v predmetnej veci naplnený nebol.

Napokon, k obvineným Z. X. namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozsudkov konajúcich súdov sa žiada poukázať na to, že podľa § 371 ods. 7 Trestného poriadku dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolania obvinených H. B., T. B., Z. W. a Z. X. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.