2Tdo/84/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu, v trestnej veci proti obvinenému C. L., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1 T 256/2010, na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2015 v Bratislave o dovolaní obvineného C. L. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 29. novembra 2012, sp. zn. 6 Tos 211/2012, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného C. L. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24. novembra 2010, sp. zn. 1 T 25/2010, bol obvinený C. L. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody obvineného podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň uložil obvinenému povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.111,96 Eur do rúk poškodenej O. L., trvale bytom K., P. J. K. č. XXX/X.

Právoplatným uznesením Okresného súdu Galanta z 19. septembra 2012, sp. zn. 1 T 256/2010, bolo rozhodnuté, že obvinený C. L., ktorý bol predmetným rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 24. novembra 2010, sp. zn. 1 T 256/2010, uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., sa v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov vykoná.

Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený C. L. dňa 7. novembra 2012 sťažnosť, ktorú Krajský súd v Trnave rozhodnutím z 29. novembra 2012, sp. zn. 6 Tos 211/2012 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu Okresného súdu Galanta podal obvinený C. L. prostredníctvom svojho obhajcu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie.

Vo svojom dovolaní obvinený uviedol, že má za to, že sa v skúšobnej dobe v trvaní dvoch rokov osvedčil, lebo spáchaním obzvlášť závažného zločinu výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr zák. s odkazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák., nemohlo podľa názoru obvineného dôjsť k neosvedčeniu sa v skúšobnej dobe, nakoľko v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Galanta z 24. novembra 2010, sp. zn. 1 T 256/2010, ktorým bol obvinenému uložený práve trest odňatia slobody v trvaní dva roky, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, nebolo explicitne vyjadrené, že obvinený sa okrem opätovného zanedbania povinnej výživy nemôže dopustiť iného protiprávneho konania. Obvinený poukazuje na absenciu akejkoľvek inej povinnosti vyplývajúcej mu z predmetného rozsudku, že by okrem podmienky zaplatiť výživné mal splniť ešte nejakú inú podmienku, aby sa v skúšobnej dobe osvedčil.

Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. napadnuté rozhodnutia zrušil a následne podľa § 388 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu a prikázal mu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že dovolanie nebolo podané osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.)

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 371 ods. 2 Tr. por., dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa § 371 ods. 2 Tr. por., minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko dovolanie nepodal minister spravodlivosti, ale obvinený, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.