UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného N. D. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. septembra 2015, sp. zn. 3To/66/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného N. D. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
I. Konanie predchádzajúce dovolaniu
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 6. júla 2015, sp. zn. 1T/63/2015, bol obvinený N. D. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
obžalovaný N. D. dňa 5. novembra 2014 okolo 18.00 hodiny sa telefonicky dohodol s S. C. na predaji fenantylovej náplaste 75 „µg“ za sumu 50 eur, S. C. spoločne s A. E. za týmto účelom vycestovali z Partizánskeho na osobnom motorovom vozidle značky FIAT Punto, evidenčné číslo vozidla S. do Prievidze, po príchode pred obchodný dom KAUFLAND v Prievidzi k nim prisadol do osobného auta aj obžalovaný N. D., spoločne sa na osobnom aute presunuli k Domu smútku v Prievidzi, kde obžalovaný N. D. z auta vystúpil a stretol sa s neznámou osobou, s ktorou bol aj obžalovaný S. D., táto neznáma osoba odovzdala obžalovanému N. D. fenantylovú náplasť 75 „µg“, ktorú chcel okolo 19.30 hodiny odovzdať S. C. a A. E., avšak keď obžalovaný zbadal prichádzajúcich policajtov, fenantylovú náplasť odhodil na zem, ktorú policajti zaistili a jej skúmaním bolo zistené, že táto náplasť s nápisom „fenantyl 75 „µg“ o rozmeroch 4,5 x 5 centimetrov obsahuje 12,375 mg fenantylu, čo teoreticky predstavuje 14 - 41obvykle jednorazových dávok, pričom fenantyl je v zmysle zákona č. 139/1998 Zb. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny omamných látok, ďalej obžalovaný N. D. dňa 5. novembra 2014 okolo 21.30 hodiny po predvedení na Okresné riaditeľstvo PZ, Odbor kriminálnej polície Prievidza, počas osobnej prehliadky policajtom dobrovoľne vydal 3 kusy tabliet šedej farby poťahovaných okrúhleho tvaru s nápisom na každej tablete „100 mg“, ktoré mal pri sebe v igelitovom sáčku a ktoré zakúpil v Prievidzi od osoby A. N., pričom ich skúmaním bola zistená celková hmotnosť 0,46 gramov s prítomnosťou morfínu, ktoré množstvo predstavuje 3 jednorazové dávky, pričom morfín je podľa zákona č. 139/1998 Zb. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny omamných látok, pričom v priebehu roka 2014 obžalovaný N. D. najmenej jedenkrát predal fenantylovú náplasť za sumu 20 eur A. E., minimálne desaťkrát predal v tom istom období fenantylovú náplasť za sumu najmenej 50 eur za kus S. C. a v tom istom období predal Z. U. tablety MST obsahujúce morfín za sumu 5 eur za kus a fenantylové náplaste za sumu 5 - 7 eur za pásik široký 1 centimeter a dlhý 3 centimetre.
Prvostupňový súd obvinenému uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, 3 písm. b), ods. 4 Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon testu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc o odvolaní prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obvineného N. D. proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom z 23. septembra 2015, sp. zn. 3To/66/2015, podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok u obvinených N. D. a S. D. vo výrokoch o uložených trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému N. D. uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon testu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného N. D. ako nedôvodné zamietol.
II. D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemu
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený N. D. dovolanie najskôr vlastným písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 8. júna 2017 a následne aj prostredníctvom obhajcu dňa 12. septembra 2017 z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i), písm. h) Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a že mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Obhajca obvineného v podanom dovolaní uviedol, že obvineného navštívil v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, kde ho poučil o ustanoveniach ôsmej hlavy Trestného poriadku, s poukazom na § 368 - 392 Tr. por. Podľa obvineného dôvodom dovolania je nesprávna právna kvalifikácia skutku podľa § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. (závažnejší spôsob konania, a to spáchanie trestného činu na viacerých osobách). V tejto súvislosti obvinený spochybnil výpovede svedkov E., U. a C., ako aj obvineného D. a z nedôveryhodnosti ich výpovedí vyvodil záver o nesplnení podmienok na použitiekvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák., keďže nebolo preukázané, že páchal trestnú činnosť na viacerých osobách. Na základe uvedeného obvinený požiadal, aby najvyšší súd ako súd dovolací preskúmal jeho dovolanie spolu s predloženým spisom 1T 63/2015 a následne vo veci rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa podaním zo dňa 17. októbra 2017 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s dovolacími dôvodmi uvádzanými obvineným, keďže tieto sú svojim obsahom totožné s jeho námietkami uvedenými v podanom odvolaní a s týmito sa už podrobne vysporiadal Krajský súd v Trenčíne v rámci odvolacieho konania, pričom ich v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné a nespôsobilé vyvolať zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam okresného súdu. Okresný súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti svedeckých výpovedí svedkov E., U. a C., uvedené dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o vine obvineného dostatočne odôvodnil. Odvolací súd dospel po preskúmaní veci k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd s tým, že vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku obvineného spočívajúcu v tvrdení, že svojho konania sa nedopustil na viacerých osobách a z tohto dôvodu nemôže byť jeho konanie právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák.
Vo vzťahu k uloženému trestu prokurátor uviedol, že tento odráža skutočnosť, že u obvineného prevažovali okolnosti vyznievajúce v jeho neprospech. Obvinený bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v predmetnom konaní, sa dopustil závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách. Dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. je 10 rokov. Vzhľadom na právny záver o vine obvineného mu odvolací súd ukladal trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby ustanovenej podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., po úprave dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v § 172 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí 11 rokov 8 mesiacov - 15 rokov. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že obvinenému bol uložený najnižší možný trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby a preto v tomto prípade nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. Na základe uvedených skutočností, pri viazanosti skutkovým stavom vyplývajúcim z napadnutých rozhodnutí, prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol dovolanie obvineného, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
K vyjadreniu prokurátora zaslal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dňa 10. novembra 2017 stanovisko. V zaslanom stanovisku obhajca obvineného uviedol, že pre objektívne posúdenie názoru obvineného si vyžiadal zvukové záznamy z hlavných pojednávaní a po ich vypočutí dňa 11. septembra 2017 navštívil obvineného a oboznámil ho so svojim názorom na predmetnú vec, pričom z návštevy a porady s obvineným vyhotovil záznam, ktorého fotokópiu pripojil k podanému stanovisku (v zázname je uvedené, že obvinený napriek poučeniu obhajcu o tom, že podanie dovolania v zmysle jeho návrhu by bolo zrejme nedôvodné, nakoľko odvolací súd sa jeho návrhmi už zaoberal a odmietol ich v rámci svojho rozsudku a poučeniu v zmysle § 556 ods. 1 Tr. por. zotrval na podanom dovolaní). Keďže obvinený aj napriek poučeniu obhajcu podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku výslovne zotrval na podanom dovolaní z uvedených dôvodov, jeho obhajca dňa 12. septembra podal v jeho mene dovolanie.
III. Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.
Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i), písm. h) Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por.) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať.
Pokiaľ obvinený v podanom dovolaní namieta, že súdy prvého a druhého stupňa nesprávne posúdili jeho konanie, keď ho právne kvalifikovali ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák., teda na viacerých osobách, v tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru v tejto oblasti, najmä na uznesenie najvyššieho súdu z 8. júla 2014, sp. zn. 2 Tdo 35/2014, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 15/2015, v zmysle ktorého: „Pri trestnom čine podľa § 172 Tr. zák. je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) tohto ustanovenia (napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby, na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto sa potom odvíja posúdenie znaku „na chránenej osobe“ v zmysle § 139 ods. 1 a § 172 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a „na viacerých osobách“ v zmysle § 138 ods. 1 písm. j) Tr. zák. a § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák.“ Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že konanie obvineného súdy prvého a druhého stupňa správne právne kvalifikovali ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák., a preto nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Námietky obvineného týkajúce sa spochybňovania výpovedí jednotlivých svedkov, sú námietkami vzťahujúcimi sa k preskúmavaniu správnosti a úplnosti zisteného skutku, ktorý však dovolací súd v konaní o dovolaní nemôže skúmať ani meniť, a z tohto dôvodu sa nimi ani nemôže (na podklade dovolania podaného obvineným) zaoberať.
Dovolacie námietky obvineného vzťahujúce sa k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr.por., vychádzajú z predpokladu naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., teda z nesprávnej právnej kvalifikácie zisteného skutku ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. V tejto súvislosti je potrebné ozrejmiť vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. Kým prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom, druhý je špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste, okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste, môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k výroku o treste (stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, sp. zn. Tpj 46/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5, roč. 2011).
V posudzovanom prípade bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov, teda na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (trestná sadzba v rozpätí 11 rokov a 8 mesiacov - 15 rokov, upravená podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., pri prevahe priťažujúcich okolností), pri použití správnej právnej kvalifikácie zisteného skutku (v zmysle vyššie uvedeného). Z tohto dôvodu ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. v posudzovanej veci naplnený nebol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. i), písm. h) Tr. por., preto dovolanie obvineného N. D. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.