ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Mačuru, v trestnej veci obvineného G. Š. pre prečin kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku 16. decembra 2025 v Bratislave, o dovolaniach ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky a obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 3To/15/2024, takto
rozhodol:
I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 3To/15/2024 a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku,
porušený zákon
v ustanoveniach § 309 ods. 1 Trestného poriadku a § 316 ods. 1 Trestného poriadku
v neprospech obvineného G. Š..
II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 3To/15/2024 v časti, v ktorej bolo podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté odvolanie obvineného a zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Odôvodnenie
I.
Konanie predchádzajúce dovolaniu
Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I. (ďalej tiež „mestský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) zo 16. októbra 2023, sp. zn. B4-2T/23/2022 bol G. Š. (ďalej tiež „obvinený“) uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ z prečinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona, a v bode 3/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
v bode 1) v presne nezistenom čase v mesiaci august 2019 ponúkal na internete možnosť zarobiť si masážami v Bratislave, na túto ponuku práce reagovala poškodená G. V. Š., bytom E. XXX/X, okres U. Q., ktorá sa následne od obžalovaného dozvedela, že v skutočnosti pôjde o poskytovanie erotických služieb, s čím poškodená súhlasila, pretože si potrebovala zarobiť peniaze, na to obvinený vytvoril poškodenej na portáli pokec.sk profil za účelom komunikácie s klientmi, ktorý majú záujem o sexuálne služby, pričom oficiálne sa v zverejnenom profily uvádzalo poskytovanie masáží, a následne v období od augusta 2019 do novembra 2019 v byte obžalovaného č. XX na štvrtom poschodí na T. XXXX/XX, R., po vzájomnej dohode s obvineným a so súhlasom obžalovaného, poškodená poskytovala záujemcom sexuálne služby (podľa priania záujemcu klasický sex, orálny sex, análny sex) za sumu približne 60 až 70 Eur za hodinu sexu, a za každého zákazníka dostala poškodená 20,- Eur od obvineného a zvyšné peniaze si nechal obžalovaný,
v bode 2) od presne nezisteného času najskôr od 24.mája 2021 do mesiaca jún 2021, a následne dňa 15.októbra 2021, a následne dňa 16.októbra 2021 v čase od 10:00 hod. do 12:30 hod., v byte obvineného č. XX na štvrtom poschodí na T. XXXX/XX, R., poškodená po vzájomnej dohode s obžalovaným a so súhlasom obžalovaného poskytovala záujemcom sexuálne služby (podľa priania záujemcu klasický sex, orálny sex, análny sex), pričom obžalovaný vytvoril poškodenej na portáli pokec.sk dňa 15.októbra 2021 profil „M.- E.-G.“ za účelom komunikácie s klientmi, ktorý majú záujem o sexuálne služby, pričom oficiálne sa v zverejnenom profily uvádzalo poskytovanie masáží, a záujemcovia platili za sexuálne služby približne 60 až 70 Eur za hodinu sexu, z čoho dostala poškodená 20,- Eur od obžalovaného a zvyšné peniaze si nechal obžalovaný,
v bode 3/ dňa 10.júna 2021 v čase o 14:35 hod. v Bratislave po Karloveskej ulici od OD Lidl k čerpacej stanici Shell viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, modrej farby, EČV: D.-XXXEV, a to napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, pod č. ORP-P-243/BAIV-ODI1-2020 zo dňa 29. septembra 2020, právoplatný dňa 09.novembra 2020 mu bol okrem iného uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 48 mesiacov, a tiež napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, pod sp. zn. 0T 133/2020 zo dňa 25.novembra 2020, právoplatný dňa 25.novembra 2020, mu bol okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu štyri roky.
Za skutok uvedený v bode 1/ mu bol súdom prvého stupňa uložený: Podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods.1, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody mu súd podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV z 25. novembra 2020, sp. zn. 0T/133/2020, právoplatného 25. novembra 2020.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 (štyri ) roky.
Za skutky v bode 2/ a v bode 3/ mu bol súdom prvého stupňa uložený:
Podľa § 367 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h), Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon trestu súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 2 (dva) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci a to:
- notebook značky Asus so vsunutým USB kľúčom v počte jeden kus
- notebook značky Toshiba v počte jeden kus
- 47 (štyridsaťsedem) kusov SIM kariet
- tlačítkový mobilný telefón značky Nokia, typ RM-713, dva kusy SIM kariet a nabíjačka v počte jeden kus
- tlačítkový mobilný telefón značky Nokia, typ RM-970, jeden kus SIM karta
- mobilný telefón značky Sony, čiernej farby v počte jeden kus
- mobilný telefón značky Sony, modrej farby v počte jeden kus.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona súd rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaniach obvineného a prokurátora prvým výrokom uznesenia podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného G. Š. zamietol. Druhým výrokom uznesenia zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV podľa § 319 Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie v podstatných okolnostiach zdôvodnil tak, že: „.....Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný prostredníctvom obhajcu aj prokurátor uviedli, že si ponechávajú lehotu na podanie opravného prostriedku. Prokurátor podal 18. októbra 2023 odvolanie proti výroku o treste za skutky v bodoch 2) a 3) a proti výroku o ochrannom opatrení. Dňa 28. decembra 2023 podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že obžalovaný nepodal odvolanie v zákonnej lehote, ktorej plynutie začalo vyhlásením rozsudku dňa 16. októbra 2023, kedy posledným dňom na včasné podanie odvolania bol deň 31. októbra 2024. Odvolanie bolo podané až dňa 28. decembra 2023, teda oneskorene, preto ho odvolací súd podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol bez meritórneho preskúmania odvolacích námietok. Odvolanie prokurátora bolo podané včas, a preto odvolací súd revidoval len výrok o treste za skutky pod bodmi 2) a 3) so zreteľom na to, že v písomných dôvodoch odvolania prokurátor vzal späť odvolanie smerujúce proti výroku o ochrannom opatrení.....Odvolací súd sa stotožnil s výrokom o treste za skutky v bodoch 2) a 3) napadnutého rozsudku a úvahy, ktoré súd prvého stupňa viedli k určeniu sankcie, považuje za správne. Naopak, nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora. Ani odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné brať do úvahy odsúdenie Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 0T/133/2020 do úvahy, hoci časovo predchádzalo skutkom v bodoch 2) a 3), a to z dôvodu, že toto odsúdenie je súčasťou výroku o súhrnnom treste za skutok v bode 1). Ide teda o určitú špecifickú povahu tohto odsúdenia z procesného hľadiska, ktorá napĺňa atribút odsúdenia uvedený v § 37 písm. m) Trestného zákona, kedy nie je nevyhnutne nutné prihliadať na predchádzajúce odsúdenia. Pokiaľ prokurátor považuje za nevyhnutné zohľadniť prevahu počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona pri všetkých druhoch ukladaných trestov, resp. nielen pri treste odňatia slobody, ale aj pri treste zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá opierajúc sa o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/18/2020 zo dňa 24. marca 2021, odvolací súd konštatuje, že najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vykladal situáciu, kedy bol obžalovanému ukladaný samostatný peňažný trest, a usúdil, že zvyšovanie spodnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona sa týka aj trestnej sadzby uvedenej vo všeobecnej časti trestného zákona. V prejednávanej veci nejde o totožnú situáciu, obžalovanému boli ukladaný trest zákazu činnosti popri treste odňatia slobody, pričom prevaha počtu priťažujúcich okolností bola zohľadnená v neprospech obžalovaného vo výroku o treste odňatia slobody, ktorý je súčasne aj úhrnným trestom. Trest zákazučinnosti však úhrnným trestom nie je, pretože vecne nadväzuje iba na skutok v bode 3) napadnutého rozsudku, a teda je ukladaný len za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Nie je teda žiadny vecný dôvod na to, aby bola okolnosť, že spáchal viac trestných činov, ktorá vyvolala prevahu počtu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, v jeho neprospech zohľadnená 2 razy. Takáto úvaha logicky korešponduje napr. so spôsobom ukladania súhrnného trestu, kedy pri uložení súhrnného trestu odňatia slobody je potrebné zohľadniť prevahu počtu priťažujúcich či poľahčujúcich okolností, avšak ak súd do výroku o treste podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, in fine, preberá aj iný druh trestu uložený skorším rozsudkom, nie je možné pri tomto treste meniť kritériá, podľa ktorých bol trest pôvodným rozsudkom ukladaný. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky prokurátora sú neopodstatnené, a že napadnutý výrok o treste je v súlade so zákonom. Preto odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.“
II. Dovolania
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež aj „dovolateľ“) v prospech obvineného, a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku. V písomných dôvodoch podaného dovolania namietal porušenie ustanovení § 316 ods. 1 a § 309 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného. Konštatoval, že z trestného spisu Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B4-2T/23/2022 vyplýva, že súd uznesením prerušil hlavné pojednávanie 12. septembra 2023 o 16:12 hod. do 13. septembra 2023 do 13:30 hod. (č. 1. 829). Súd pokračoval v prerušenom hlavnom pojednávaní 13. septembra 2023, na ktorom bol prítomný aj G. Š., ktorý pokračoval vo svojej záverečnej reči. Samosudkyňa vyhlásila uznesenie podľa § 171 ods. 4 Trestného poriadku s tým, že rozsudok bude vyhlásený 16. októbra 2023 o 13:30 hod. (č. 1. 830). G. Š. prostredníctvom emailu ospravedlnil svoju neúčasť na tomto hlavnom pojednávaní, a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol, aby ho zastupoval obhajca Mgr. Ivan Kadlečík (č. 1. 831). V spise bol 29. novembra 2023 daný pokyn kancelárii na doručenie rozsudku G. Š., obhajcovi, Okresnej prokuratúre Bratislava IV (č. 1. 872). V spise sa nenachádzajú doručenky o prevzatí rozsudku G. Š. a Okresnou prokuratúrou Bratislava IV.
Dopytom na Mestskom súde Bratislava I a z doručeného podacieho hárku Slovenskej pošty vyplýva, že rozsudok adresovaný G. Š. mu bol doručený 21. decembra 2023. Následne 28. decembra 2023 podal obvinený prostredníctvom obhajcu odvolanie proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. B4- 2T/23/2022 (č. l. 887) a 8. januára 2024 obvinený G. Š. svoje odvolanie doplnil (č. 1. 916). Z vyššie uvedeného vyplýva, že obvinený podal odvolanie v zákonnej lehote. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/15/2024 bol podľa dovolateľa porušený zákon v ustanovení § 316 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného G. Š.B., čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky:
- vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 3To/15/2024 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 316 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného G. Š.,
- zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 3To/15/2024, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Obvinený odôvodnil dovolanie tým, že odvolací súd zamietol jeho odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody (§ 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že odvolací súd zamietol odvolanie z dôvodu, že malo byť podľa názoru odvolacieho súdu podané oneskorene. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu je však v tomto výroku nezákonné.
Poukázal na ustanovenie § 309 ods. 1 Trestného poriadku. Rozsudok mu bol oznámený v zmysle § 309 ods. 1 Trestného poriadku až doručením 21. decembra 2023, kedy si prevzal na pošte jeho písomnévyhotovenie. Nasledujúcim dňom začala plynúť lehota na podanie odvolania, ktoré podal prostredníctvom ustanoveného obhajcu 28. decembra 2023, t. j. v zákonnej lehote na podanie odvolania (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). To isté platí aj o následne podanom doplnení odvolania odoslanom na poštovú prepravu 4. januára 2024. Na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, nebol prítomný, ako výslovne vyplýva zo zápisnice. Popísanú chybu zistil a konštatoval aj odvolací súd, ktorý listom zo 17. apríla 2024 podal ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky podnet na podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku. Navrhol preto, aby dovolací súd z dôvodov uvedených vyššie podľa ustanovení § 386 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 3To/15/2024, a aby výrok tohto uznesenia, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie zrušil a prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci opätovne konal a rozhodol. Súčasne požiadal dovolací súd o odklad výkonu napadnutého uznesenia podľa § 380 ods. 4 Trestného poriadku až do rozhodnutia dovolacieho súdu o tomto dovolaní, z dôvodov vyššie popísaného zjavného pochybenia odvolacieho súdu.
Generálny prokurátor dovolanie odôvodnil rovnako ako predchádzajúci dovolatelia tým, že zo zápisnice z hlavného pojednávania mestského súdu vyplýva, že 12. septembra 2023 samosudkyňa podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásila uznesením dokazovanie v tejto trestnej veci za skončené a udelila slovo na záverečné reči. Hlavné pojednávanie bolo prerušené do 13. septembra 2023, na ktorom obvinený ukončil svoju záverečnú reč a bolo mu udelené právo na posledné slovo. Samosudkyňa následne uznesením podľa § 171 ods. 4 Trestného poriadku odročila hlavné pojednávanie s tým, že rozsudok bude vyhlásený 16. októbra 2023 o 13.30 hod. Vychádzajúc zo zápisnice z hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok mestského súdu je zrejmé, že obvinený na tomto pojednávaní nebol prítomný, prítomný bol iba jeho obhajca. Po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku si prokurátor aj obhajca obvineného ponechali zákonnú lehotu na podanie odvolania. Vzhľadom na to, že obvinený nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku, zákonná lehota 15 dní na podanie odvolania v zmysle § 309 ods. 1 Trestného poriadku mu plynula od momentu doručenia predmetného rozsudku. Z trestného spisu je zrejmé, že rovnopis rozsudku bol doručovaný obvinenému aj jeho obhajcovi Mgr. Ivanovi Kadlečíkovi. Mgr. Ivan Kadlečík rozsudok prevzal 13. decembra 2023. V trestnom spise absentuje návratka doručenky preukazujúca doručenie rovnopisu rozsudku obvinenému. Z informácie o sledovaní zásielky je zrejmé, že zásielka (obsahujúca rozsudok) bola obvinenému vydaná 21. decembra 2023. S poukazom na vyššie uvedené bolo odvolanie obvineného podané v zákonnej lehote, teda včas. Preto nie je možné považovať konštatovanie krajského súdu o oneskorenom podaní odvolania obvineným za správne, keď lehota na podanie odvolania vzhľadom na jeho neprítomnosť na hlavnom pojednávaní pri vyhlásení odsudzujúceho rozsudku začala obvinenému plynúť až doručením napadnutého rozsudku, a nie jeho vyhlásením.
Na postup krajského súdu podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ktorým zamietol odvolanie obvineného ako podané oneskorene preto neboli splnené zákonné podmienky, čím je daný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku.
S poukazom na uvedené skutočnosti generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky:
- podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 3To/15/2024 bol porušený zákon v ustanoveniach § 316 ods. 1, § 309 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obvineného G. Š. a to v časti, ktorou podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol ním podané odvolanie,
- podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. 3To/15/2024, a to v časti, ktorou podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol odvolanie obvineného, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku uložil Krajskému súdu v Bratislave, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
III.
Konanie o dovolaniach
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd”) ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku] pred vydaním rozhodnutia o dovolaniach posúdil splnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolania boli podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobami oprávnenými na ich podanie [§ 369 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej, že dovolania spĺňajú obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku).
Najvyšší súd ďalej zistil, že dovolania vo vzťahu k (rovnakým) namietaným okolnostiam spočívajúcim v zamietnutí odvolania obvineného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako oneskorene podaného bez toho, aby na takýto postup boli splnené zákonné podmienky, sú opodstatnené.
V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod číslom 57/2007].
Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ uplatňovať sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie, ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie“. (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 67/2018, 4 Tdo 17/2019, 4 Tdo 23/2019, 5 Tdo 85/2017, 5 Tdo 7/2020).
Podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
Zistenie dovolacieho súdu, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku bol naplnený má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia vydaného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, a vrátenie veci odvolaciemu súdu. Tým vzniká stav neskončeného trestného stíhania. (Primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 9/2011).
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku] videli dovolatelia (zhodne) v postupe krajského súdu, ktorý zamietol odvolanie obvineného uznesením podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že krajský súd nesprávne vyhodnotil odvolanie ako oneskorene podané. Z predloženého spisu vyplynulo, že obvinený G. Š. preukázateľne nebol prítomnýna hlavnom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku a tento mu bol doručený až 21. decembra 2023. Následne 28. decembra 2023, teda v zákonnej lehote podal obvinený prostredníctvom obhajcu odvolanie proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B4-2T/23/2022 (č. l. 887).
Vzhľadom na to, že odvolací súd zamietol odvolanie obvineného podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku ako podané oneskorene, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, porušil tým ustanovenia § 309 ods. 1 Trestného poriadku a § 316 ods. 1 Trestného poriadku, v dôsledku čoho bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku.
Preto najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil v časti, v ktorej bolo podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté odvolanie obvineného, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Vec krajskému súdu vrátil a prikázal mu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Týmto rozhodnutím dovolacieho súdu sa prejednávaná trestná vec dostala do štádia odvolacieho konania, v rámci ktorého bude krajský súd povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného vo vyššie naznačenom rozsahu.
Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku, ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nepokračoval s úkonmi po právoplatnom skončení veci, a teda obvinenému nenariadil výkon trestu odňatia slobody, najvyšší súd nerozhodoval o väzbe obvineného.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.



