2Tdo/75/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného C. A. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona o dovolaní obvineného C. A. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Foltána proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 20. mája 2019, sp. zn. 0T/32/2019, na neverejnom zasadnutí konanom 12. januára 2021, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. A. sa odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 20. mája 2019, sp. zn. 0T/32/2019, bol obvinený C. A. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, a to na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona bol za to odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu okresný súd uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený C. A. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) a písm. d) Trestného poriadku.

Na odôvodnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený pripomenul, že prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta naňho podal obžalobu 2. februára 2019. Súd obžalobu prejednal v rámci super rýchleho konania postupom podľa § 348 Trestného poriadku. Trestný rozkaz mu bol doručený 3. februára 2019. Proti tomuto trestnému rozkazu podal do zápisnice o zadržaní 2. marca 2019 odpor.Následne súd vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktorom v dôsledku prednesu obžaloby prokurátorom došlo k zrušeniu trestného rozkazu. Dňa 20. mája 2019 vykonal súd hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti pri splnení podmienok podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, majúc za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez jeho prítomnosti, keďže žaloba (pozn. súdu: správne obžaloba) mu bola riadne doručená 3. februára 2019 a predvolanie fikciou doručenia podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku dňa 15. marca 2019, v prípravnom konaní mal pred orgánom činným v trestnom konaní na výsluchu 1. februára 2019 možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, dňa 1. februára 2019 bol upozornený na možnosť preštudovať spis a na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti bol upozornený v predvolaní na hlavné pojednávanie. V nadväznosti na uvedené obvinený považoval za nevyhnutné uviesť, že na adrese svojho trvalého pobytu (T. L. XXX) sa nezdržiaval počas celého trestného konania, keďže už dlhšiu dobu býval na adrese E.. I. XXXX/XXA, G.. Z toho podľa neho vyplýva, že nebol riadne poučený ani informovaný o tom, kedy bude hlavné pojednávanie, keďže predvolanie mu nebolo doručené. Rovnako poukázal na to, že keďže mu nebol doručený ani rozsudok Okresného súdu Galanta z 20. mája 2019, sp. zn. 0T/32/2019, nemal možnosť podať proti rozsudku odvolanie v lehote 15 dní od doručenia. Okresnému súdu tiež vyčítal, že sa v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku v nedostatočnej miere zaoberal okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Týmito okolnosťami mali byť tie isté skutočnosti, na ktorých založil aj podané dovolanie. V dôsledku toho došlo podľa obvineného k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom. V tejto súvislosti zdôraznil, že súdy, ak majú dať spravodlivému procesu zadosť, sú povinné svoje konečné rozhodnutie dostatočným spôsobom, jasne, určito a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu k vyrieknutému výroku. Trval na tom, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu nemožno považovať za dostatočné. Záverom vyslovil presvedčenie, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mal byť tou poslednou možnosťou riešenia boja s kriminalitou. Argumentoval tým, že jeho realizácia je pre spoločnosť značne nákladná a zároveň predstavuje veľký zásah do života jednotlivca ako aj jeho najbližšej rodiny. Poznamenal, že ak zo strany odsúdeného dôjde k neplneniu niektorej alternatívnej sankcie, súd môže pristúpiť k premene podmienečného trestu na trest nepodmienečný. Na základe uvedených skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že Okresný súd Galanta svojím rozsudkom z 20. mája 2019, sp. zn. 0T/32/2019, porušil zákon a podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta v celom rozsahu a Okresnému súdu Galanta prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a opätovne rozhodol.

V súlade s ustanovením § 376 Trestného poriadku prvostupňový súd dovolanie obvineného C. A. doručil na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Galanta.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len "prokurátorka") vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného C. A. po stručnej rekapitulácii priebehu doterajšieho konania a obsahu podaného dovolania, vychádzajúc zo znenia § 372 ods. 1 Trestného poriadku a § 382 písm. d) Trestného poriadku, upriamila pozornosť na skutočnosť, že obvinený C. A. nevyužil zákonné právo podať proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 20. mája 2019, sp. zn. 0T/32/2019, riadny opravný prostriedok, a preto nie sú splnené podmienky podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Vo vzťahu k argumentom obvineného, že nebol riadne upovedomený o termíne hlavného pojednávania a nebol mu doručený ani rozsudok okresného súdu, považovala za potrebné uviesť, že obvinený jednak pri výsluchu v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní dňa 1. februára 2019, ako aj pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie dňa 3. februára 2019 (kedy mu bola doručená aj obžaloba) označil práve miesto svojho trvalého pobytu za adresu, na ktorú sa mu majú doručovať písomnosti. Zároveň bol pri výsluchu v procesnom postavení obvineného riadne poučený o povinnosti bez meškania oznámiť zmenu adresy, respektíve spôsobu doručovania, ako aj o následkoch spojených s nesplnením tejto povinnosti. Vzhľadom na uvedené prokurátorka konštatovala, že postoj obvineného C. A., keď tento nepochybne mal vedomosť o prebiehajúcom trestnom konaní, zásielky doručované mu na ním uvedenú adresu nepreberal a bezodkladne neoznámil adresu, na ktorej sa bude zdržiavať, nasvedčuje tomu, že sa trestnému konaniu vyhýbal.

Z uvedených dôvodov prokurátorka navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietnuť pre nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o podanom dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného poriadku a § 566 ods. 3 Trestného poriadku], bolo, spĺňajúc podmienky uvedené v § 373 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku, podané osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Súčasne však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, keďže obvinený pred podaním dovolania nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1.

Z dikcie ustanovenia § 372 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku vyplýva, že jednou z podmienok pre podanie dovolania, ktorú musia oprávnené osoby (okrem ministra spravodlivosti) splniť, je využitie ich zákonného práva na podanie riadneho opravného prostriedku (s výnimkami uvedenými v druhej a tretej vete tohto ustanovenia). Nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľnou vadou dovolania, t.j. vadou, ktorú by nebolo možné napraviť ani po výzve podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku a ktorá má preto za následok odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku.

Ako najvyšší súd zistil z predloženého spisového materiálu, obvinený C. A. v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/32/2019 nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho nebola v posudzovanej veci splnená podmienka na podanie dovolania uvedená v § 372 ods. 1, veta prvá Trestného poriadku.

Z uvedeného dôvodu dovolaciemu súdu neostalo iné, než dovolanie obvineného C. A. na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci postupom podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietnuť.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.