UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného B. T., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. marca 2017, sp. zn. 6Tos/29/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie obvineného B. T. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11. januára 2017, sp. zn. 15PP/59/2016, bol podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietnutý návrh obvineného B. T. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 4. mája 2015, č. k. 1T/110/2014-100, právoplatným dňa 4. mája 2015. Krajský súd v Trnave uznesením z 9. marca 2017, sp. zn. 6Tos/29/2017, sťažnosť obvineného proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podal obvinený B. T. dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. V podanom dovolaní uviedol, že podľa odôvodnenia odvolacieho súdu nesplnil materiálne podmienky na podmienečné prepustenie, keďže už v minulosti bol viackrát súdne trestaný, za čo mu boli uložené tak podmienečné, ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. V tejto súvislosti upozornil na fakt, že doteraz, okrem aktuálneho výkonu trestu odňatia slobody, nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Domnieva sa, že splnil všetky podmienky (tak formálne, ako aj materiálne) na podmienečné prepustenie. Ako vyplýva z hodnotiacej správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo 14. decembra 2016, aj riaditeľ ústavu ho odporúča podmienečne prepustiť s dohľadom. Prvostupňový, ako aj druhostupňový súd podľa obvineného nesprávne vyhodnotili splnenie materiálnych podmienok pre jeho podmienečné prepustenie, keď jednak nebrali do úvahy uvedenú hodnotiacu správu a jednak mali nesprávne za preukázané, že obvinený sa už predtým nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, pričom tomu tak nebolo.
Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby najvyšší súd rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. marca 2017, sp. zn. 6Tos/29/2017, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon a aby uvedené uznesenie krajského súdu zrušil a prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa podaním zo dňa 27. októbra 2017 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že dovolanie obvineného smeruje proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o výkone zvyšku trestu odňatia slobody po podmienečnom prepustení (správne malo byť o zamietnutí návrhu na podmienečné prepustenie obvineného z výkonu trestu odňatia slobody). Uvedené rozhodnutie však nie je rozhodnutím meritórnym (nekončí sa ním trestné stíhanie ako celok) a z tohto dôvodu obvinený nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania voči tomuto rozhodnutiu. Na základe uvedeného prokurátorka navrhla dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietnuť bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b) Tr. por., pretože dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené stanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V zmysle § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por. a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že obvinený (resp. osoby oprávnené podať v jeho prospech opravný prostriedok za podmienok uvedených v ustanovení § 369 ods. 5 Tr. por.), ako aj generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektmi na podanie dovolania v zmysle § 369 ods. 2 Tr. por. len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Ide o rozhodnutia vo veci samej, teda meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať uznesenie o zamietnutí žiadosti obvineného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ani uznesenie o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu. Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečneodložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že iba minister spravodlivosti je oprávnenou osobou na podanie dovolania v prípade porušenia ustanovenia Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody (pričom dovolanie podá v zmysle § 369 ods. 1 Tr. por. len na podnet osoby, ktorej Trestný poriadok nepriznáva právo na podanie dovolania, okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.). Obvinený takéto oprávnenie v prípade uznesenia o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemá. Možno preto jednoznačne konštatovať, že dovolanie bolo v danom prípade podané neoprávnenou osobou.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného B. T. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.