2Tdo/7/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného G. T. pre zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 1. februára 2022 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. februára 2020, sp. zn. 3Tos/15/2020, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. T. sa odmieta.

Odôvodnenie

I. Konanie predchádzajúce dovolaniu

Uznesením Okresného súdu Zvolen (ďalej aj „prvostupňový súd“) zo 16. októbra 2019, sp. zn. 3Nt/13/2018, bola podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietnutá žiadosť obvineného G. T. o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 4T/118/2017 zo dňa 27. apríla 2018, v spojení s písomným návrhom obhajcu z 12. októbra 2018, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. februára 2020, sp. zn. 3Tos/15/2020, sťažnosť obvineného proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal obvinený G. T. dovolanie prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanovenej obhajkyne Mgr. Natálie Miľanovej písomným podaním z 2. augusta 2020, osobne podaným 3. augusta 2020, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku.

V odôvodnení dovolania poukázal obvinený na to, že už v návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj v ďalších podaniach adresovaných prvostupňovému súdu uviedol nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, pri ktorých mal odôvodnene za to, že samy osebe alebo v spojení s dôkazmi už skôr známymi odôvodnia iné rozhodnutie o vine v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp. zn. 4T/118/2017. Obvinený navrhoval zabezpečenie celého zberného spisu PPZ NAKA NPZJ Bratislava pod č. PPZ-NKA- PZJ11-242/2016 k nahliadnutiu a vyhotoveniu požadovaných fotokópií z tohto zberného spisu, najmä listín pod č. PPZ-NKA-PZJ11-242-12/2016 z 2. decembra 2016 a č. PPZ-NKA-PZJ11-242-17/2016 zo 7. decembra 2016, z dôvodu preukázania nezákonne vykonávanej operatívno-pátracej činnosti, vypočutie svedkov Y. O. a I. H. z dôvodu preukázania vyššie uvedených skutočností, oboznámenie listinného dôkazu, a to žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo 7. novembra 2016, č. PPZ-NKA-PZJ11-242- 14/2016 z dôvodu preukázania nezákonného postupu príslušníkov Policajného zboru, ako aj colníkov, ktorí uskutočnili zastavenie motorových vozidiel, bez príkazu vykonali prehliadku týchto vozidiel, pričom nevykonali služobný zákrok podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore a nezákonne obmedzili osobnú slobodu obvineného, vypočutie svedka mjr. Mgr. R. R., ktorému bola vyššie uvedená žiadosť doručovaná, oboznámenie úradného záznamu z 28. júla 2017, č. p. SKIS-IS-OISS-85-002/2017-OPČ a v nadväznosti na to vypočutie svedka npor. Y. Š., oboznámenie listinného dôkazu, a to odpovede OR PZ Zvolen z 31. augusta 2018, č. ORPZ-ZV-OPP-264-001/2018 z dôvodu preukázania nezákonného postupu colníkov a následného neuvádzania pravdivých skutočností počas trestného konania, vypočutie svedka P. S., ktorý obvineného požiadal o uskladnenie a sprostredkovanie tovaru, ktorý sa neskôr ukázal ako pochádzajúci z trestnej činnosti, oboznámenie zápisníc z výsluchov svedkov Mgr. T. P., X. L. U. a H. Ď., zabezpečenie celého zberného spisu KR PZ Banská Bystrica, evidovaného pod č. KRPZ- BB-OKP3-287/2016, č. KRPZ-BB-OKP3-287/2017 a č. KRPZ-BB-OKP3-947,948-001/2019 z dôvodu preukázania nezákonného vykonávania operatívno-pátracej činnosti v predprípravnom konaní, zabezpečenie záznamu z aplikačného programu programového vybavenia, v ktorom je zapísaný služobný príkaz č. 683-1095191-1 z dôvodu preukázania nezákonného postupu colníkov a následného neuvádzania pravdivých skutočností počas trestného konania obvineného, vypočutie svedkyne, moderátorky KRIMI Správ TV JOJ, ktorá bola pri zadržaní obvineného na mieste zadržania za účelom zistenia, od koho mala avízo a kedy ho dostala, vypočutie svedka kpt. Mgr. O. Č. z dôvodu preukázania nezákonnej vykonávanej operatívno-pátracej činnosti, a zabezpečenie celého spisu KR PZ OKP Banská Bystrica č. KRP-131/1-VYS-BB-2016 z dôvodu preukázania nezákonne vykonávanej operatívno-pátracej činnosti.

Prvostupňový súd však nevykonal žiaden z obvineným navrhnutých dôkazov a na verejnom zasadnutí konanom 16. októbra 2019 uznesením zamietol všetky návrhy, ako aj žiadosť obvineného o povolenie obnovy konania. V uznesení, ktorým prvostupňový súd zamietol žiadosť o povolenie obnovy konania, ako ani v konaní, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, sa prvostupňový súd podľa obvineného náležitým spôsobom nevysporiadal s obsahom návrhu na povolenie obnovy konania ani s ďalšími dôkazmi a argumentmi, ktoré obvinený písomne zaslal, resp. predniesol spolu so svojim obhajcom na verejnom zasadnutí dňa 26. júla 2019 a 16. októbra 2019. Uznesenie prvostupňového súdu sa podľa obvineného opiera výlučne o závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zo 6. augusta 2019, sp. zn. 2 Tdo 81/2018, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie obvineného podané proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. apríla 2018, sp. zn. 4To/154/2017. V nadväznosti na uvedené obvinený konštatoval, že ak prvostupňový súd vo svojom uznesení zo 16. októbra 2019 uviedol, že je na mieste otázka, či dôvody uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania nie sú skôr charakteru dovolacieho ako obnovovacieho, podľa obvineného by bolo vhodné, aby súd túto otázku aj zodpovedal.

Obvinený taktiež zdôraznil, že aj krajský súd v napadnutom uznesení konštatoval, že námietkam ohľadom nezákonnosti vykonávanej operatívno-pátracej činnosti sa venoval najvyšší súd v dovolacom konaní, pričom vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, prečo ich nepovažoval za dôvodné. Podľa obvineného sa však najvyšší súd zaoberal preskúmaním operatívno-pátracej činnosti, ktorá bola evidovaná iba v spise PPZ-NKA-PZJ11-242/2016, nie v spisoch č. KRPZ-BB-OKP3-287/2016, č. KRPZ-BB-OKP3-287/2017, č. KRPZ-BB-OKP3-947, 948-001/2019 a KRP-131/1-VYS-BB-2016.

Obvinený taktiež poukázal na to, že prvostupňovému súdu ani odvolaciemu súdu nebol v pôvodnom konaní spis č. PPZ-NKA-PZJ11-242/2016 v celosti predložený, boli z neho vydané len niektoré listiny, čo znamená, že obvinený ani jeho obhajca nemali možnosť sa s ním v celosti oboznámiť, v dôsledku čoho ani nemohla byť poriadne preverená namietaná nezákonnosť operatívno-pátracej činnosti a celého predprípravného konania. Nie je preto podľa obvineného pravdou, že z predmetného spisu boli prvostupňovému súdu vydané všetky listiny, ktoré sa týkajú jeho veci a že ostatné listiny nachádzajúce sa v ňom sú administratívneho charakteru. Obvinený v tejto súvislosti taktiež poukázal na to, že o skutočnosti, že existuje viacero zväzkov evidovaných viacerými útvarmi Policajného zboru, sa dozvedel až v priebehu obnovy konania, resp. po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. apríla 2018, sp. zn. 4To/154/2017. Navyše, najvyšší súd podľa obvineného preskúmal iba spis útvaru NAKA, nie KR PZ BB.

Oboznámiť sa so spisovým materiálom je podľa obvineného nepochybne jeho základným právom v trestnom konaní, pričom jemu, resp. jeho obhajcovi by malo byť umožnené preskúmať a zvážiť, či aj niektoré z iných listín spisu PPZ-NKA-PZJ11-242/2016, ktoré neboli obsahom spisu vedenom na prvostupňovom i odvolacom súde, sú relevantné pre účely trestného konania.

S poukazom na uvedené obvinený uviedol, že napadnutým uznesením krajského súdu i jemu predchádzajúcim uznesením prvostupňového súdu, bol porušený zákon, ako aj ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, pričom prvostupňový, ako aj odvolací súd prejednávanú vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k názoru, že dôkazy predložené, resp. navrhnuté v tomto konaní, smerujúce k opätovnému prehodnoteniu skutočností dokazovaných v pôvodnom konaní, nie sú takej dôkaznej sily a hodnoty, a to ani v ich súhrne, aby v spojení s dôkazmi už skôr vykonanými vzhľadom na ich komplexnosť, rozsah, silu a z toho vyplývajúcu celkovú dôkaznú hodnotu, mohli mať za následok zmenu pôvodného rozhodnutia.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej len „prokurátor“) písomným podaním z 20. augusta 2020, v ktorom odcitoval ustanovenie § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a doplnil, že ako vyplýva z týchto ustanovení, dovolanie možno podať len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam, pričom je toho názoru, že dovolaním napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu nie sú rozhodnutiami, proti ktorým by bolo možné podať dovolanie. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietol, pretože dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 25. januára 2022.

III. Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie nebolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku).

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz,

b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Konanie o dovolaní v zmysle ôsmej hlavy Trestného poriadku je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré možno podať iba proti tzv. meritórnym rozhodnutiam, teda rozhodnutiam vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie končí. V posudzovanom prípade podal obvinený G. T. dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o jeho žiadosti o povolenie obnovy konania. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ani z iných ustanovení Trestného poriadku však nevyplýva prípustnosť podania dovolania proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti obvineného o povolenie obnovy konania, ani proti uzneseniu o zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu.

Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Keďže dovolanie obvineného bolo podané proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému jeho podanie nie je prípustné, najvyššiemu súdu neostávalo iné, než jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuť.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.