2Tdo/69/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti obvinenému V. B., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 1 T 291/2012, na neverejnom zasadnutí 20. januára 2015 v Bratislave o dovolaní obvineného V. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27. marca 2013, sp. zn. 3 To 24/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. B. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 11. februára 2013, sp. zn. 1 T 291/2012, bol obvinený V. B. uznaný za vinného v bode 1/ z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ v období od 04. februára 2012 do 23. júla 2012 opakovane, presne nezistený počet krát navštevoval byt na ulici S.R. XXX/XX v L., kde bývala jeho manželka - poškodená D. B., ktorú taktiež čakával v Novákoch na Autobusovej stanici, resp. na ulici Chemikov, keď cestovala do práce a z práce, chodieval za ňou do jej zamestnania do predajne JUST PLAY v Prievidzi na ulici Nábrežnej, volal a písal SMS správy na jej mobilný telefón, pričom pri stretnutiach s poškodenou, ako aj v telefonátoch od tejto požadoval, aby stiahla návrh na určenie výživného, návrh na rozvod a trestné oznámenia, ktoré na neho podala, inak ju odvezú v sanitke, skončí hrobárovi na lopate, zle skončí, že ju zabije a pripraví o robotu, počas uvedeného obdobia sa počas návštev v byte na ulici S.R. XXX/XX v L. správal agresívne, s nožom v ruke sa vyhrážal, že všetko porozbíja, pričom dňa 06. februára 2012 v čase okolo 21.30 hodiny po tom, čo mu poškodená uviedla, že nič sťahovať nebude, túto chytil v kuchyni pod krk a takto ju vliekol do obývačky na zem, kde ju škrtil, čím jej nespôsobil žiadne zranenia, 2) dňa 05. apríla 2012 v čase od 11.30 hodiny až do 11.40 hodiny v Novákoch od ulice Šimonovianskej až po odstavnú plochu pred areálom bývalej obaľovačky v katastrálnom území Nováky neustále prenasledoval a postupne počas jazdy minimálne jedenkrát zozadu narazil osobným motorovým vozidlom značky RENAULT 19 technické evidenčné číslo J.-XXX C., ktoré riadil do motorovéhovozidla značky HUYNDAI Matrix technické evidenčné číslo J.-XXX L., ktoré riadila jeho manželka - poškodená D. B., trvale bytom L., S.R. XXX/XX a spolujazdkyňou bola jeho dcéra - poškodená K. B., bytom detto, kde D. B. v dôsledku tohto a v obave o svoj život poškodená odbočila z hlavnej cesty na odstavnú plochu pred vchodovú bránu do areálu bývalej obaľovačky, vedľa cesty 1/50 za Brezinou v smere na Nitrianske Sučany, pričom obžalovaný zastavil svoje vozidlo vedľa vozidla poškodenej a cez otvorené okno kričal na poškodené „aj tak skončíte na cintoríne a aj tak nemáte svedka“.

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený V. B. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením z 27. marca 2013, sp. zn. 3 To 24/2013, ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/, ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ uvedený dovolací dôvod obmedzil na skutok v bode 1/ napadnutého rozsudku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Podľa názoru obvineného tam uvedený skutok mal byť pri správnom použití zákona právne posúdený ako miernejší prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, Tr. zák. Uvedený postup bol odôvodnený tým, že vykonaným dokazovaním nebola jednoznačným spôsobom preukázaná tá skutočnosť, že by sa poškodenej D. B. v čase od 4. februára 2012 do 23. júla 2012 úmyselne vyhrážal v tej súvislosti, aby vzala späť návrh na rozvod manželstva a návrh na určenie výživného. Na hlavnom pojednávaní to bola výlučne poškodená, ktorá uvádzala, že sa jej mal neustále vyhrážať, že skončí hrobárovi na lopate, že ju odvezú v sanitke, že ju zabije a že ju pripraví o zamestnanie, ak tieto návrhy nevezme späť, avšak takáto spojitosť medzi slovnými vyjadreniami obvineného s tým, aby poškodená niečo konkrétne konala jednoznačne nevyplynula ani zo svedeckej výpovede svedkyne K. B. ako aj svedkyne R. B., ktoré ako dcéry najlepšie poznali situáciu medzi ním a poškodenou.

Z uvedených dôvodov obvinený V. B. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 27. marca 2013, sp. zn. 3 To 24/2013, bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v neprospech obvineného, aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil, zároveň aby zrušil aj rozsudok Okresného súdu Prievidza z 11. februára 2013, sp. zn. 1 T 291/2012, vo výroku o treste a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Prievidza, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza v podanom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že zistený skutok v bode 1/ prvostupňového rozsudku, ktorý nemôže dovolací súd skúmať ani meniť bol právne posúdený v súlade so zákonom, a preto pre nepreukázanie uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. navrhol dovolanie obvineného V. B. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), potom ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por., s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2, tohto ustanovenia a v zákonnej lehote podľa § 370 ods. 1 Tr. por. Zároveň ale dovolací súd zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Tento dovolací dôvod predpokladá výlučne chyby právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciu iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať napr. rozhodovania o treste, či ochrannom opatrení.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ale vylučuje námietky skutkové (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou), teda nie je prípustné namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne a tiež hodnotenie dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda slúži výlučne k náprave hmotnoprávnych chýb.

Dovolací súd pripomína, že obsah konkrétne uplatnených námietok a tvrdení musí vecne (obsahovo) zodpovedať použitému dovolaciemu dôvodu. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na určitý dovolací dôvod, ale uplatnené argumenty stoja mimo rámca tohto dôvodu, ide o dovolanie, ktoré treba zamietnuť na neverejnom zasadnutí.

V posudzovanom prípade obvinený V. B. sa domáha miernejšieho právneho posúdenia skutku v bode 1/ rozsudku okresného súdu nie z dôvodu, že by zistené konanie nenapĺňalo objektívnu stránku zločinu vydierania podľa § 189 Tr. zák. ale preto, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané jeho konanie tak, ako je to vyjadrené v skutkových zisteniach v bode 1/ prvostupňového rozsudku, ktoré neboli žiadnym spôsobom modifikované odvolacím súdom.

Obvinený celkom zreteľne prejavil nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov a skutkovými zisteniami v tom smere, že poškodenú D. B., svoju manželku násilím a hrozbami násilia nútil k stiahnutiu návrhov na rozvod manželstva a určenie výživného a trestným oznámením, ktoré skutkové zistenia nepochybne napĺňajú objektívnu stránku zločinu vydierania a zároveň vylučujú možnosť právneho posúdenia jeho konania ako prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. z dôvodu, že ostatne uvedenú skutkovú podstatu nepostihuje konanie páchateľa donucujúce iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo konal, opomenul alebo strpel.

Skutkové zistenia v bode 1/ prvostupňového rozsudku, ktoré nie je v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd oprávnený skúmať ani meniť zodpovedajú zákonným znakom zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky pre nesplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu dovolanie obvineného V. B. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok