UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného X. X. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. novembra 2019 v Bratislave, o dovolaní obvineného X. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. decembra 2018, sp. zn. 6To/95/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. X. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
I. Konanie predchádzajúce dovolaniu
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 25. októbra 2018, sp. zn. 2T/72/2018, bol obvinený X. X. uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v dobe od 12.00 hod. dňa 13. marca 2018 do 08.30 hod. dňa 14. marca 2018 v obci M. O. B., okres Košice - okolie, na ul. F. sa vlámal do skladu zvrškového materiálu ŽSR a to tak, že odstránil visiaci zámok na vstupnej bráne oploteného pozemku skladu a taktiež odstránil visiaci zámok na vstupnej bráne na samotnom sklade, ktorý sa skladá z plechového uzavretého hangáru a tak sa dostal do priestorov skladu, kde odcudzil elektrocentrálu FCS srl, model GRV 4400 P, výrobné číslo XXXXXX, ktorá bola súčasťou zariadenia na podbíjanie podvalov, čím spôsobil odcudzením elektrocentrály škodu Železniciam Slovenskej republiky, Klemensová 8, Bratislava vo výške 1.060,- eur a odstránením visiacich zámkov škodu vo výške 10,- eur.
Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), 38 ods. 2, § 49 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona prvostupňový súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obvinenému uložil ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenej organizácii Železnice Slovenskej republiky a.s., so sídlom Klemensová 8, Bratislava, IČO: 31364501, spôsobenú škodu vo výške 10,- eur.
Krajský súd v Košiciach rozhodujúc o odvolaní obvineného X. X. proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu uznesením z 13. decembra 2018, sp. zn. 6To/95/2018, odvolanie obvineného X. X. podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.
II. D o v o l a n i e a vyjadrenie k nemu
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal obvinený X. X. dovolanie prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Zsolta Suvera písomným podaním zo 7. augusta 2019, doručeným prvostupňovému súdu 12. augusta 2019, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku.
Podané dovolanie odôvodnil tým, že krajský súd jeho odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku bez meritórneho prerokovania zamietol, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody. Ako to vyplýva aj z napadnutého uznesenia, rozsudok prvostupňového súdu bol obvinenému oznámený jeho vyhlásením na hlavnom pojednávaní dňa 25. októbra 2018. Obvineným bolo odvolanie prvýkrát podané 19. novembra 2018 a následne 6. decembra 2018. Obvinený je toho názoru, že krajský súd lehotu na podanie odvolania určil nesprávne, na základe čoho jeho odvolanie zamietol bez meritórneho prejednania veci ako oneskorene podané, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti obvinený navrhol, aby dovolací súd po preskúmaní veci, po zistení, že bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku, vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K dovolaniu obvineného sa podaním z 30. septembra 2019 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice-okolie (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že z dovolania síce vyplývajú dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku, ale z jeho obsahu je zrejmé, že ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku, teda že odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody. Podľa prokurátorky je predpoklad, že obhajca obvineného vychádzal z trestnoprocesnej úpravy účinnej do roku 2011.
Vo vzťahu k obsahu dovolania prokurátorka uviedla, že je tu predpoklad, že obvinený rátal 15 pracovných dní od oznámenia rozsudku okresného súdu na hlavnom pojednávaní dňa 25. novembra 2018, avšak zákonná lehota podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku je 15 dní, čo je zrejmé aj z poučenia uvedeného v rozsudku prvostupňového súdu.
Prokurátorka je toho názoru, že v predmetnej veci nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. l) Trestného zákona (zrejme mala na mysli Trestného poriadku, pozn.), keďže krajský súd postupoval zákonne a z tohto dôvodu navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí v zmysle § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvodydovolania.
Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 24. októbra 2019.
III. Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku).
Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Zároveň je potrebné poukázať na to, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012).
Ako na to správne poukázala prokurátorka v podanom vyjadrení k dovolaniu, obvinený síce ako dôvod dovolania označil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku, avšak postupujúc podľa vyššie citovaného rozhodnutia je zrejmé, že z obsahového hľadiska dovolacie námietky uvedené v podanom dovolaní spadajú pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku.
Podľa § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
Dôvodom podania dovolania z tohto dôvodu je nesprávny postup odvolacieho súdu pri aplikovaní § 316 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinený X. X. tento nesprávny postup vidí v tom, že krajský súd nesprávne určil lehotu na podanie odvolania, na základe čoho ním podané odvolanie zamietol bez meritórneho prejednania veci.
K tomu je potrebné uviesť nasledovné:
Podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je aždoručenie rozsudku.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Z predloženého spisového materiálu v predmetnej veci je zrejmé, že obvinený bol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 25. októbra 2018, na ktorom bol vyhlásený rozsudok prvostupňového súdu. Po vysvetlení významu rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku obvinený uviedol, že sa nevyjadruje a ponecháva si lehotu na odvolanie, ktorá mu plynie odo dňa vyhlásenia v trvaní 15 dní (č.l. 140 spisu). Posledným dňom na podanie odvolania v predmetnej veci bol 9. november 2018.
Dňa 23. novembra 2018 bolo z Okresnej prokuratúry Košice-okolie prvostupňovému súdu postúpené odvolanie obvineného X. X. (č.l. 148-149 spisu), pričom toto odvolanie, adresované pôvodne Okresnej prokuratúre Košice-okolie, podal obvinený na poštovú prepravu 19. novembra 2018 (č.l. 149 spisu), t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania.
V predmetnej veci by teda nebola splnená ani podmienka § 63 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku, v zmysle ktorej „Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť.“ Dňom podania odvolania obvineným je s poukazom na vyššie citované ustanovenie až deň doručenia odvolania príslušnému orgánu, v tomto prípade Okresnému súdu Košice-okolie, t.j. 23. november 2018.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že obvinený podal odvolanie opätovne podaním zo 6. decembra 2018 (č.l. 155 spisu), adresovaným priamo prvostupňovému súdu, keďže aj toto už bolo, s poukazom na vyššie uvedené, podané oneskorene.
Správny bol preto postup krajského súdu, keď odvolanie obvineného bez meritórneho preskúmania veci podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol. Obvinený pritom v podanom dovolaní neuviedol, v čom konkrétne bol podľa jeho názoru postup krajského súdu v predmetnej veci nesprávny, ani to, akým spôsobom mala byť lehota na podanie odvolania v predmetnej veci určená a kedy mala uplynúť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je naplnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného X. X. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.