2Tdo/67/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného L. Y. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3T/56/2014, na neverejnom zasadnutí dňa 8. novembra 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 18. septembra 2014, sp. zn. 3To/114/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného L. Y. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo 4. augusta 2014, č. k. 3T/56/2014-517 bol L. Y. (ďalej len,,obvinený“) uznaný vinným zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 31. januára 2014 v presne nezistenom čase asi od 10.00 hod. do asi 11.00 hod. v Žiline - Závodí v rekreačnej chate bez súpisného čísla, postavenej na parc. č. 5765/4 v lokalite Hradisko, v obývacej miestnosti chaty začal bezdôvodne nadávať R. M., že je kurva, piča, sotil ju na gauč a udrel ju otvorenou dlaňou ruky do tváre a päsťou ju udrel do oblasti ľavého líca pod oko, následne jej zviazal k sebe nohy elektrickým káblom a ruky jej zviazal plastovými sťahovacími páskami, stále jej nadával, následne jej násilím chytil hlavu a násilím jej do úst nalial nezistený alkohol v množstve asi pol deci, na jej žiadosti, aby ju pustil nereagoval, a keď mu povedala, že musí ísť k deťom a plakala, zaviazal jej ústa šálom, opätovne ju udrel otvorenou dlaňou ruky do tváre, takto zviazanú ju držal v chate asi jednu hodinu a rozviazal jej ruky a nohy až po tom, ako ho ubezpečila, že to nepôjde oznámiť na políciu, následne jej zobral kabelku s osobnými dokladmi a vecami a tieto jej vrátil až po tom, ako ju odviezol autom do miesta jej bydliska do Kysuckého Nového Mesta, čím jej spôsobil škrabanec v strednej časti pod pravým obočím asi 1 cm dlhý, povrchový škrabanec nad vonkajším očným kútikom vľavo, pomliaždenie v oblasti ľavej očnice s krvným výronom siahajúcim pod ľavú očnicu na líce plošného tvaru s opuchom, tržnú ranu na koži hornej pery vľavo vertikálne prebiehajúcu asi 7 mm dlhú, škrabanec v oblasti dolnej hrany sánky vľavo dlhý asi 10 cm, pomliaždenie s krvným výronom na chrbte pravej ruky a v oblasti dolného konca predlaktia s dvoma rovnobežne prebiehajúcimi škrabancamia pomliaždenie na chrbte a dolnom konci predlaktia - chrbtovej strane s krvným výronom vľavo, ktoré zranenie si u R. M. vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie a jej pracovnú neschopnosť v trvaní 2 dni s dobou liečenia v trvaní 5 dní.

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. súd obvineného odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolanie obvineného, podané proti rozsudku Okresného súdu Žilina, Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2014, podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 18. septembra 2014, sp. zn. 3To/114/2014, podal obvinený dovolanie prostredníctvom svojho obhajcu, doručené Okresnému súdu Žilina dňa 2. septembra 2016.

Ako právne dôvody dovolania označil obvinený dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por.

V podanom dovolaní obvinený poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na hlavných pojednávaniach nebolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho opisuje obžaloba, práve naopak potvrdila sa obrana obvineného a to najmä v tom, že okrem tvrdenia poškodenej R. M. neexistuje žiaden iný priamy dôkaz.

Výpovede svedkov na strane poškodenej R. M. sú len svedectvom z počutia, títo svedkovia neboli priamo prítomní na mieste spáchania údajného trestného činu v konkrétnom čase.

Poškodená R. M. vo svojej výpovedi uvádzala, že sa mala po útoku obvineného utierať do bieleho uteráka. Pri obhliadke miesta činu sa žiaden takýto uterák na mieste činu nenachádzal, čo potvrdzuje aj fotodokumentácia. Aj z hľadiska celého deja ako ho uvádza poškodená R. M. s poukázaním na objektívny čas o odchode z Kysuckého Nového Mesta (viď telefonát o 10.10 hod.) a dobu trvania jazdy na miesto činu (20 min.), vykonania jednotlivých útokov ako ich popisuje poškodená R. M. je nereálne ba priam vylúčené, aby obvinený stihol všetky tie aktivity (zviazanie páskou, káblom a násilím naliať poškodenej do úst alkohol) stihnúť do príchodu svedka - majiteľa susednej chaty v zmysle jeho výpovede (10.30 až 10.45).

Obvinený poukázal na znalecký posudok vypracovaný MUDr. L. Z., ktorý sa vyjadril k mechanizmu zranení, že mal k dispozícii výpoveď poškodenej, ktorá podľa názoru obvineného nie je dôveryhodná. Čo sa týka horných a dolných končatín neboli spôsobené páskou a elektrickým káblom, ako to udáva poškodená R. M., ale mohli vzniknúť držaním v uvedených oblastiach. Obvinený rovnako spochybnil aj znalecký posudok vypracovaný PhDr. F. L. v tom, že poškodená nemá sklony ku klamstvu, čo bolo spochybnené výpoveďou svedkyne R. I..

Obvinený je názoru, že zranenia si poškodená R. M. spôsobila sama z pomsty, nakoľko jej obvinený oznámil rozchod. Poškodená mala záujem o chatu a auto a keď poškodenej obvinený oznámil, že prevod chaty nie je možný, nakoľko ju nevlastní, usúdila, že zo spolužitia s obvineným nebude mať majetkový prospech.

Na základe uvedeného obvinený požiadal dovolací súd, aby po preskúmaní spisového materiálu konania orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania, ako aj konania pred Okresným súdom Žilina a Krajským súdom v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 3T/56/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/114/2014 a zistení dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona, zrušil napadnuté rozhodnutia a chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a prikázal Okresnému súdu Žilina, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Zároveň požiadal obvinený, aby pri zistení dôvodov dovolania podľa §371 Tr. por. dovolací súd zrušil aj rozsudok o treste a obvineného prepustil na slobodu.

Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,Najvyšší súd“) procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1 a 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Obvinený svoje dovolanie založil na naplnení dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, však nevyplýva zo skutočností uvádzaných obvineným v dovolaní. Celé dovolanie obvineného je totiž založené na námietkach smerujúcich k hodnoteniu dôkazov konajúcimi súdmi v zmysle pochybností o dokázaní spáchania činu obvineným. Naplnenie predmetného dovolacieho dôvodu si obvinený vyvodzuje len zo skutočnosti, že súd vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé zo samotnej dikcie zákonnej úpravy predmetného dovolacieho dôvodu. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať, preto samotné hodnotenie dôkazov je vylúčené z posudzovania dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Sumarizujúc uvedené Najvyšší súd konštatuje, že obvineným namietané skutočnosti nenaplnili ním označené dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.