UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. októbra 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti obvinenému S. V. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 127 ods. 5 Tr. zák. a iné, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 5. júna 2014, sp. zn. 5T 125/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 5. júna 2014, sp. zn. 5T/125/2012, bol obvinený S. V. uznaný za vinného v bode 1) rozsudku zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 127 ods. 5 Tr. zák., v bode 2) rozsudku zo zločinu znásilnenia podľa 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. f), § 127 ods. 6 Tr. por. na tom skutkovom základe, že
dňa 15. apríla 2012 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách na presne nezistenom mieste na poľnej ceste medzi obcou Egreš a mestom Trebišov, násilím donútil poškodenú ml. S. L., nar. X. Q. XXXX k súloži a to tak, že túto zvalil na zem, kľakol si medzi jej nohy a snažil sa jej stiahnuť nohavice, avšak keď sa poškodená začala brániť, tak ju najmenej 3-krát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a jeden krát do oblastí brucha, následne jej stiahol nohavice a vykonal na nej dokonaný pohlavný styk, pričom k zraneniu poškodenej podľa prvotnej lekárskej správy nedošlo, dňa 5. apríla 2013 okolo 13.00 hod. na poľnej ceste neďaleko letiska v katastri obce Zemplínska Teplica pristúpil k poškodenej H. G., nar. XX. S. XXXX, ktorá sa v tom čase vracala domov s nazbieraným drevom, pričom ju chytil za odev a sotil na zem a keď poškodená, ktorá je postihnutá hluchotou a čiastočne je aj nemá, začala vydávať zvuky nesúhlasu a volala o pomoc, vybral z vrecka nôž s bielou rúčkou a s dĺžkou ostria 10 cm, ktorý jej priložil pod krk, v dôsledku ktorej vyhrážky a obavy prestala poškodená kričať a následne jej stiahol tepláky i s nohavičkami a vykonal na nej dokonanú súlož a potom z miesta činu ušiel, pričom skutku sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3T/30/1980 z 15. októbra 1980 bol právoplatne odsúdený za trestný čin znásilnenia v štádiupokusu podľa § 8 ods. 1i k § 241 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ďalším rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/550/1989 z 26. októbra 1989 bol právoplatne odsúdený okrem iného aj za trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.3T/47/1990 z 22. novembra 1990 bol právoplatne odsúdený okrem iného aj za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a) a iné Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a napokon rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8T/287/1991 z 11. októbra 1991 bol právoplatne odsúdený aj pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, ktoré tresty aj vykonal.
Za to mu bol uložený podľa § 199 ods. 2, § 41 ods. 1, § 47 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho okresný súd pre výkon trestu odňatia slobody súd zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Proti rozsudku podal odvolanie len obvinený, a to proti výroku o vine aj treste.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 12. novembra 2014, sp. zn. 5 To/52/2014, na základe tohto odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Rozhodol meritórne sám a obvineného S. V. uznal za vinného v bode 1) rozsudku zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 5 Tr. zák. a v bode 2) rozsudku zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. a § 47 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. f), § 127 ods. 6 Tr. zák.
Za to ho krajský súd odsúdil podľa § 199 ods. 2, § 41 ods. 1, § 47 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 5. júna 2014, sp. zn. 5T/125/2012, dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i), písm. j) Tr. por., ktorým sa domáhal vyslovenia porušenia zákona v ustanovení § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., v neprospech obvineného S. V.. V odôvodnení dovolania uviedol, že uvedený rozsudok napáda na podnet predsedníčky senátu Krajského súdu v Košiciach JUDr. Zuzany Homzovej, ktorej senát v odvolacom konaní vedenom proti napadnutému rozsudku nemohol napraviť pochybenie okresného súdu - neuloženie ústavného sexuologického liečenia, hoci na jeho uloženie boli splnené zákonné podmienky, keďže prokurátor nepodal proti napadnutému rozsudku odvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne ale zistil, že podané dovolanie nie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a preto je potrebné odmietnuť ho na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. f/ Tr. por., lebo je zrejmé, že bolo podané proti neprávoplatnému rozhodnutiu, a tým nie sú splnené dôvody podľa § 371 ods. 3 Tr. por.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 371 ods. 1, písm. i), j) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, alebo bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 371 ods.3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúcemu zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
V prerokúvanom prípade minister napadol rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 5. júna 2014, sp. zn. 5T/125/2012, ktorý nenadobudol právoplatnosť vôbec, keďže bol zrušený v celom rozsahu odvolacím súdom. Právoplatnosť nadobudol až rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. novembra 2014, sp. zn. 5 To/52/2014, ktorý dovolaním napadnutý nebol. Rozsudok krajského súdu ani nebolo možné dovolaním napadnúť z dôvodu, že bol zákonný, pretože krajský súd (viazaný rozsahom prieskumu v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku) pre nedostatok odvolania prokurátora proti absencii výroku o ochrannom opatrení, s čím súvisí aj zákaz zmeny k horšiemu v zmysle § 322 ods. 3 veta druhá, § 327 ods. 2 Trestného poriadku (keďže odvolanie podal len obžalovaný), nemohol sám dotknutý výrok doplniť.
Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ako neprípustné - podané proti neprávoplatnému rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 5. júna 2014, sp. zn. 5T/125/2012, odmietol.
Nad rámec vyššie uvedeného, zabezpečiť uloženie ochranného liečenia možno už len na základe osobitného návrhu prokurátora (§ 299 ods. 1 Trestného poriadku), ktorý v nastalej situácii možno podať, aj keď mu predchádzala obžaloba (nejde teda o prípad zodpovedajúci ustanoveniu § 236 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.