UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Beáty Javorkovej, v trestnej veci obvineného C. D., pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 17. októbra 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného C. D. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 2. mája 2024, sp. zn. 1Tos/42/2024, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. D. sa odmieta.
Odôvodnenie
I. Konanie predchádzajúce dovolaniu
Okresný súd Žilina (ďalej aj „prvostupňový súd“) uznesením z 15. apríla 2024, sp. zn. 48T/30/2020, podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku rozhodol o nevylúčení predsedu senátu JUDr. Mareka Bartka a prísediacej Evy Tereštíkovej z prejednávania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 48T/30/2020.
Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) rozhodujúc o sťažnosti obvineného C. D. proti vyššie uvedenému uzneseniu prvostupňového súdu uznesením z 2. mája 2024, sp. zn. 1Tos/42/2024, sťažnosť obvineného C. D. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.
II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ako aj jemu predchádzajúcemu uzneseniu Okresného súdu Žilina, podal obvinený C. D. dovolanie vlastným písomným podaním z 2. septembra 2024, ku ktorému sa pripojila jeho obhajkyňa, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného poriadku.
Naplnenie týchto dovolacích dôvodov odôvodnil obvinený tým, že na predsedu senátu JUDr. Mareka Bartka a prísediacu Evu Tereštíkovú podal námietku zaujatosti, pretože rozhodovali o premene trestu spoluobvinenej C. E. za jeden zo skutkov, ktorý sa prejednáva i v predmetnej trestnej veci, čo obvinený považuje za neprípustné a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Európskeho súdu pre ľudské práva. Obvinený taktiež poukázal na zrušenie § 31 ods. 3 Trestného poriadku, na základe čoho podal ďalšie námietky zaujatosti, avšak namietaný sudca sa nevylúčil. Za zaujatý považuje obvinený aj krajský súd, pretože aby mu nemusel dať za pravdu, citoval v uznesení zrušený § 31 ods. 3 Trestného poriadku. Rovnako tak je obvinený toho názoru, že krajský súd vo svojom uznesení na str. 7 nesprávne hodnotil dôkaznú situáciu pri posudzovaní námietok zaujatosti vznášaných proti osobám zúčastneným na konaní. Predseda senátu prvostupňového súdu podľa názoru obvineného porušil v predmetnej veci niekoľko ustanovení Trestného poriadku, ako aj Ústavy Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo podľa obvineného taktiež svedčí o jeho zaujatosti.
Obvinený taktiež poukázal na to, že v inej veci podal aj ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 25. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 533/2022, odmietol s tým, že obvinený nevyužil všetky možnosti a nepodal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
S poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Žiline, ako i jemu predchádzajúcim uznesením Okresného súdu Žilina, bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj § 31 ods. 1 Trestného poriadku. Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu i prvostupňového súdu a nariadil prvostupňovému súdu, aby vo veci konal a na základe dôkazov a aktuálneho stavu veci vydal nové uznesenie. Napokon obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal predbežné opatrenie, ktorým predsedovi senátu prvostupňového súdu nariadi, aby v predmetnej veci nevytyčoval žiadne termíny a neviedol žiadne pojednávania až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „prokurátorka“) písomným podaním z 1. októbra 2024, v ktorom po citácii § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku uviedla, že nakoľko v predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti obvineného C. D. proti uzneseniu prvostupňového súdu o nevylúčení predsedu senátu a prísediacej z konania vo veci vedenej pod sp. zn. 48T/30/2020, ide o druh rozhodnutia, voči ktorému dovolanie nie je prípustné. Z tohto dôvodu prokurátorka navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuť.
Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 10. októbra 2024.
III. Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému jeho podanie nie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku).
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Konanie o dovolaní v zmysle ôsmej hlavy Trestného poriadku je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré možno podať iba proti tzv. meritórnym rozhodnutiam, teda rozhodnutiam vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie končí.
V posudzovanom prípade podal obvinený C. D. dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o nevylúčení predsedu senátu JUDr. Mareka Bartka a prísediacej Evy Tereštíkovej z prejednávania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 48T/30/2020, ako aj proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bola sťažnosť obvineného, podaná proti tomuto uzneseniu okresného súdu, zamietnutá. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ani z iných ustanovení Trestného poriadku však nevyplýva prípustnosť podania dovolania ani proti uzneseniu prvostupňového súdu o nevylúčení sudcu alebo prísediaceho, ani proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti obvineného proti tomuto uzneseniu okresného súdu.
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Keďže dovolanie obvineného bolo podané proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému jeho podanie nie je prípustné, najvyššiemu súdu neostávalo iné, než jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuť.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.