UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci obvinených V. S. a spol., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 8. októbra 2024 v Bratislave, o dovolaní obvinenej Q. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. marca 2023, sp. zn. 5To/91/2022, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvinenej Q. S. sa odmieta.
Odôvodnenie
I. Konanie predchádzajúce dovolaniu
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej aj „prvostupňový súd“) z 25. apríla 2022, sp. zn. 10T/49/2020, bola obvinená Q. S. spolu s ďalšími spoluobvinenými uznaná za vinnú zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 22. októbra 2018 v obci Kosihy nad Ipľom po predchádzajúcej vzájomnej dohode a pod zámienkou, že A. I. nar. XX. E. XXXX, o ktorej veku vedeli, zabezpečia vo Veľkom Krtíši jednoizbový nájomný byt s výškou mesačného nájmu 200,00 eur, kedy vopred vedeli, že takýto byt zabezpečiť nedokážu, od A. I. vylákali sumu 600,00 eur ako zábezpeku, zálohu za 3 mesačné nájmy vopred, následne jej žiadny nájomný byt nezabezpečili a peniaze doposiaľ nevrátili, rozdelili si ich rovným dielom a minuli pre vlastnú potrebu, čím poškodenej A. I., nar. XX. E. XXXX, bytom S. K. H. č. XX svojim konaním spôsobili škodu vo výške 600,00 eur.
Za to jej prvostupňový súd podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 10. augusta 2020, sp. zn. 3T/16/2020, pretože trest uložený týmto rozsudkom považoval za dostatočný.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd obvinenej uložil aj povinnosť spolu s ďalšími spoluobvinenými spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej A. I., nar. XX. E. XXXX, bytom S. K. H. XX, škodu vo výške 600,- eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní prokurátora proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu uznesením zo 7. marca 2023, sp. zn. 5To/91/2022, odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala obvinená Q. S. dovolanie prostredníctvom pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu JUDr. Tomáša Voleka písomným podaním z 24. júna 2024, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. h), písm. i) Trestného poriadku.
Podané dovolanie odôvodnila obvinená po citácii § 42 ods. 1, ods. 2, § 44 Trestného zákona a rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. apríla 2010, sp. zn. 1To/37/2010, tým, že podľa jej názoru prvostupňový súd nemal v predmetnej veci upustiť od potrestania podľa § 44 Trestného zákona vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/16/2020, ale mal postupovať podľa § 42 Trestného zákona zrušením výroku o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/1/2019, výroku o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/16/2020 a mal jej uložiť súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 Trestného zákona.
Tým, že prvostupňový ani odvolací súd v predmetnej veci nerozhodli v súlade s návrhom prokurátora a nezrušili výroky o treste rozsudkov Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/1/2019 a Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3T/16/2019 a neuložili súhrnný trest, podľa obvinenej spôsobili, že žiaden súd jej nikdy nezrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/1/2019, napriek tomu, že všetky predmetné trestné veci predstavujú zbiehajúcu sa trestnú činnosť spáchanú skôr, ako bol vyhlásený v poradí prvý odsudzujúci rozsudok za niektorý zo skutkov zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Obvinená taktiež poukázala na to, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo zrejmé, že príde k nariadeniu výkonu trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu Galanta vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/1/2019, teda upustenie od potrestania v predmetnej veci ju postavilo do horšej pozície, keďže týmto rozsudkom zostal nedotknutý výrok o súhrnnom treste uloženom Okresným súdom Veľký Krtíš vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/16/2020, čo umožňuje Okresnému súdu Galanta rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/1/2019.
S poukazom na uvedené je obvinená toho názoru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o upustení od potrestania je v jej neprospech a odvolanie prokurátora bolo podané paradoxne v jej prospech. Napriek zneniu § 369, § 371 a § 372 Trestného poriadku je preto toho názoru, že jej vzniká právo podať dovolanie, ktoré by nemalo byť odmietnuté podľa § 382 písm. b) alebo podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku. Na základe toho obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach § 386 ods. 1 Trestného poriadku, zrušil napadnutý rozsudok (zrejme mala na mysli uznesenie, pozn.) krajského súdu, ako aj jemu predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu a v zmysle § 386 ods. 2 a § 388 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil na opätovné prerokovanie príslušnému súdu.
K dovolaniu obvinenej sa vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš (ďalej len „prokurátor“) písomným podaním z 23. augusta 2024, v ktorom vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že zo spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že u obvinenej bolo právo na obhajobu zachované. Navyše, v priebehu konania na prvostupňovom súdeboli podľa prokurátora zákonným spôsobom vykonané všetky dôkazy potrebné pre prijatie zákonného rozhodnutia a všetky hlavné pojednávania boli zaznamenané aj s využitím technického zariadenia na zaznamenávanie zvuku a rovnako tak boli z týchto hlavných pojednávaní vyhotovené aj zápisnice. Neexistujú preto podľa prokurátora také pochybenia orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov, ktoré by mali za následok závažné porušenie práva na obhajobu.
Vo vzťahu k obvinenou uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že uložený trest považuje za zákonný, pričom bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon pripúšťa. Rovnako tak je napadnuté rozhodnutie podľa prokurátora založené na správnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu a na správnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. V predmetnej veci mal byť nepochybne uložený súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Súd však v predmetnej veci upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona, pretože považoval trest uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 10. augusta 2020, sp. zn. 3T/16/2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. apríla 2021, sp. zn. 4To/87/2020, za dostatočný. Je podľa prokurátora pravdou, že obvinená sa skutku dopustila pred tým, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Galanta z 8. októbra 2019, sp. zn. 2T/1/2019, avšak súd podľa jeho názoru postupoval správne, keď uvedený výrok o treste nezrušil a podmienečný trest ponechal v platnosti. Obvinenej navyše plynuli zároveň dva podmienečné tresty, a to vo veci vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3T/24/2019, ako aj vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/1/2019. Z uvedených dôvodov neobstojí podľa prokurátora dovolací dôvod založený na tom, že obvinenej bol uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby alebo že jej bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za daný trestný čin nepripúšťa.
Prokurátor ďalej poukázal na to, že obvinená v predmetnej veci nepodala odvolanie a po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu sa vzdala práva na podanie odvolania za seba, ako aj za osoby oprávnené podať odvolanie. Odvolanie v neprospech obvinenej podal iba prokurátor, pričom toto bolo napadnutým uznesením krajského súdu zamietnuté. Motívom podania dovolania je podľa prokurátora hrozba premeny podmienečného trestu odňatia slobody vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/1/2019.
S poukazom na znenie § 372 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor konštatoval, že obvinená nie je oprávnená na podanie dovolania, pretože proti rozhodnutiu prvostupňového súdu nepodala riadny opravný prostriedok. Na základe uvedeného prokurátor navrhol dovolanie obvinenej Q. S. podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku zamietnuť.
Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 7. októbra 2024.
III. Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. h), písm. i) Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože nebola splnená podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadnyopravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Z predloženého spisového materiálu, tak ako na to poukázal i prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu, vyplýva, že po vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní konanom 25. apríla 2022 všetci obvinení, vrátane obvinenej Q. S., do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedli, že sa vzdávajú práva podať odvolanie za seba aj za osoby oprávnené podať odvolanie (č. l. 232 spisu).
Obvinená teda nevyužila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok, tak ako to predpokladá § 372 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku. Zároveň, pokiaľ obvinená v podanom dovolaní uvádza možnosť podania dovolania s poukazom na § 372 ods. 1, vetu druhú Trestného poriadku, teda že v predmetnej veci podal odvolanie prokurátor a bolo rozhodnuté v neprospech obvinenej, ani toto jej tvrdenie nie je pravdivé. Prokurátor zahlásil odvolanie proti výroku o treste vo vzťahu k všetkým obvineným, medzi nimi aj obvinenej Q. S., priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 232 spisu), pričom v odôvodnení odvolania (č. l. 244 - 245 spisu) vo vzťahu k obvinenej uviedol, že sa nestotožňuje s upustením od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 10. augusta 2020, sp. zn. 3T/16/2020 (ktorým bol obvinenej Q. S. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace) a navrhol jej uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 10. augusta 2020 a rozsudku Okresného súdu Galanta z 8. októbra 2019, sp. zn. 2T/1/2019. Obvinená k tomu tak vo svojom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom obhajcu (č. l. 248a spisu), ako aj v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí krajského súdu (č. l. 261 spisu) uviedla, že momentálne uložený trest je pre ňu dostačujúci a požiadala, aby jej súd trest nenavyšoval a odvolanie prokurátora zamietol.
Z uvedeného je preto zrejmé, že odvolanie prokurátora bolo v predmetnej veci podané v neprospech obvinenej, avšak odvolací súd ho ako nedôvodné zamietol, teda rozhodol v prospech obvinenej. Aj v odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd výslovne uviedol: „Obžalovanej tak za spáchanú trestnú činnosť v predmetnej trestnej veci hrozil trest odňatia slobody vo výmere3 roky až 10 rokov, pričom rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/16/2020 zo dňa 10. augusta 2020 (vo vzťahu ku ktorému bolo taktiež možné ukladať súhrnný trest, nakoľko predmetný trestný čin bol v súbehu s prejednávaným trestným činom v tejto trestnej veci) jej bol za spáchanú trestnú činnosť uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 4 mesiace v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, čo predstavuje výmeru trestu na úrovni druhej polovice trestnej sadzby, ktorá obžalovanej hrozila v tejto trestnej veci. Aj krajský súd s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy považoval tento trest uložený obžalovanej v inej trestnej veci za dostatočný na jej nápravu a adekvátny pre účely naplnenia individuálnej prevencie trestu. Navyšovanie trestu z hľadiska ukladania súhrnného trestu a jeho uloženia vo výmere presahujúcej 5 rokov a 4 mesiace preto krajský súd nepovažoval za potrebný ani primeraný vzhľadom k záujmu na naplnení účelu trestu.“
S poukazom na uvedené možno konštatovať, že v predmetnej veci nebola splnená ani podmienka na podanie dovolania podľa § 372 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ani podmienka na podanie dovolania podľa § 372 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku.
Keďže v predmetnej veci nebola splnená podmienka na podanie dovolania, uvedená v § 372 ods. 1 Trestného poriadku, pričom ide o vadu neodstrániteľnú, ktorú by nebolo možné napraviť ani po výzve podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku, dovolací súd na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci, dovolanie obvinenej Q. S. podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.