2Tdo/62/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu, sudkyne JUDr. Beáty Javorkovej a sudcu JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného R. Š. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 6. októbra 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného R. Š. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 17. mája 2022, sp. zn. 3To/29/2022, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. Š. odmieta.

Odôvodnenie

I. Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu Senica (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 10. marca 2022, sp. zn. 2T/13/2022 bol obvinený R. Š. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že spoločne s ďalšou osobou si od presne nezisteného dňa, minimálne od 14. decembra 2020 až do 12. mája 2021 v Senici a na ďalších presne nezistených miestach v okresoch Trnava, Malacky a Bratislava od doposiaľ neustálených osôb spoločne neoprávnene zadovažovali psychotropnú látku - metamfetamín (pervitín) v presne nezistených množstvách, po zadovážení si ho vzájomne rozdeľovali a následne ho neoprávnene prechovávali za účelom jeho ďalšej distribúcie a postupne ho R. Š. spoločne s ďalšou osobou opakovane odpredávali najskôr v byte č. X na prízemí bytového domu č. XXX, vchod č. XX, na ulici V. v L. a následne v byte č. X na treťom poschodí bytového domu č. XXX, vchod XX, na ulici Q. v L. viacerým konečným spotrebiteľom, minimálne však R. T. a Y. R. a R. Š. pervitín predával tiež C. S. a ďalšia osoba pervitín Y. R. a C. S. v niekoľkých prípadoch poskytla aj bezodplatne, pričom pervitín R. Š. a ďalšia osoba predávali obvykle o cene 10 Eur za jednu dávku drogy spôsobilej poaplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a dňa 12. mája 2021 počas osobnej prehliadky vykonanej v L. na ul. Q., pred garážou č. XXX/X u R. Š. tento dobrovoľne, po predchádzajúcej výzve vydal dve papierové skladačky s kryštalickým materiálom označené ako stopa č. 3 a následne pri prehliadke bola u R. Š. nájdená ďalšia papierová skladačka s kryštalickým materiálom označená ako stopa č. 4, pričom znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava bolo zistené, že stopa č. 3 - jedna hnedá papierová skladačka obsahovala ružovkastý kryštalický materiál s hmotnosťou 42 mg, obsahujúci viac ako 10 mg účinnej látky metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke drogy a druhá hnedá papierová skladačka obsahovala ružovkastý kryštalický materiál s hmotnosťou 33 mg, obsahujúci viac ako 10 mg účinnej látky metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke drogy a stopa č. 4 - hnedá papierová skladačka obsahovala ružovkastý kryštalický materiál s hmotnosťou 53 mg, obsahujúci viac ako 10 mg účinnej látky metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá minimálne jednej bežnej jednotlivej dávke drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a obžalovaný R. Š. sa tohto konania dopustil po tom, čo bol rozsudkom Okresného súdu Senica zo 7. apríla 2014, sp. zn. 1T/29/2014-202, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a osem mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona mu okresný súd uložil i ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 2 roky.

Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 17. mája 2022, sp. zn. 3To/29/2022, podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložil obvinenému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere osem rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

II. Dovolanie

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave podal obvinený R. Š. 2. júna 2025 dovolanie vlastným písomným podaním z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, nakoľko mu bol uložený trest mimo zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Od roku 2022, kedy bol právoplatne odsúdený, došlo k novele Trestného zákona a pri trestnom čine podľa § 172 Trestného zákona sa zmenili trestné sadzby, a to v jeho prospech. Pôvodne mu súd ukladal trest v sadzbe 10 - 15 rokov a v súčasnosti je sadzba 7 - 15 rokov. Aj napriek tomu, že jeho vec je právoplatná, nie je nezvratná, a treba vychádzať zo zásady, že páchateľovi treba ukladať trest podľa zákona, ktorý je pre neho priaznivejší. V tejto súvislosti obvinený poukázal na podanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. C-544/23 na Súdny dvor Európskej únie.

K podanému dovolaniu pripojil obvinený aj žiadosť o ustanovenie obhajcu (č. l. 706 spisu). Na základeuvedenej žiadosti okresný súd vyzval obvineného (č. l. 710 spisu), aby predložil potvrdenie o majetkových a zárobkových pomeroch podľa § 373 Trestného poriadku v lehote 15 dní a zároveň ho upozornil na to, že ak v uvedenej lehote podanie nedoplní, prvostupňový súd podľa § 373 ods. 3 Trestného poriadku predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Predmetná výzva prvostupňového súdu bola doručená obvinenému 17. júna 2025.

Nakoľko obvinený na výzvu okresného súdu nereagoval, okresný súd predložil spis s podaným dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 19. septembra 2025, o čom zároveň upovedomil aj obvineného (č. l. 721 spisu).

III. Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), avšak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 373 Trestného poriadku, pretože dovolateľ nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu.

Podľa § 373 ods. 1 Trestného poriadku obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Podľa § 373 ods. 3 Trestného poriadku ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 36 ods. 1 Trestného poriadku obhajcom môže byť len advokát.

Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že obvinený R. Š. nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu, pričom na výzvu okresného súdu, ktorá mu bola v súlade s § 373 ods. 3 Trestného poriadku doručená 17. júna 2025 nereagoval, uvedený nedostatok neodstránil a ani nepreukázal, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby.

Podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku.

Keďže obvinený nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu a na výzvu prvostupňového súdu nereagoval v tom zmysle, že by si obhajcu zvolil, prípadne preukázal nedostatok prostriedkov na úhradu trov obhajoby, najvyšší súd jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku odmietol.

Najvyšší súd pritom v predmetnej veci nepostupoval podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku, keďže postup podľa tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak nie je podané dovolanie úplné, alebo má iné odstrániteľné chyby. Nedostatok spočívajúci v tom, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu je však odstrániteľný len v rámci konania na súde prvého stupňa, ktoré predchádza predloženiu veci dovolaciemu súdu. Vyplýva to zo znenia ustanovenia § 373 ods. 3 posledná veta Trestného poriadku, podľa ktorého ustanoviť obhajcu v prípadoch, v ktorých bolo dovolanie podané priamo obvineným, resp. niektorou osobou uvedenou v § 369 ods. 5 Trestného poriadku môže iba predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, a to len vtedy, ak obvinený preukáže, že nemádostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby (uznesenie najvyššieho súdu z 23. apríla 2018, sp. zn. 2 Tdo 20/2018, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 23, roč. 2020).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.