2Tdo/61/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. novembra 2014 v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika v trestnej veci obvineného X. B. pre obzvlášť závažný zločin podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 7T 30/2011, o dovolaní obvineného X. B. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To 20/2013, zo 16. mája 2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného X. B. sa odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 30/2011, z 29. novembra 2012, bol obvinený X. B. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 18. augusta 2010 v čase okolo 21.00 hod. v Košiciach na ulici Gorkého 6, v bare Aréna Pub, v úmysle usmrtiť, napadol poškodeného J. Y. tým spôsobom, že ho bodol nožom s čepeľou dlhou cca 11 cm do krku a spôsobil mu cca 12 cm hlbokú bodnoreznú ranu od strednej pravej prednej časti krku smerom do ľavej zadnej strany krku cez oblasť štítnej žľazy s poranením ciev štítnej žľazy a následne v útoku pokračoval tak, že sa snažil menovaného bodnúť do hornej časti trupu a spôsobil mu reznú ranu na pravom ramene, pričom v dokonaní činu mu zabránili prítomní svedkovia a k smrteľnému následku menovaného nedošlo v dôsledku, že mu bola rýchlo poskytnutá odborná lekárska pomoc a tiež z dôvodu, že útok náhodne minul veľké cievy krku. Za to bol obvinený X. B. odsúdený podľa § 145 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. por., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil trest prepadnutia veci, a to noža s čiernou umelohmotnou rukoväťou o dĺžke čepele 11 cm.

Na podklade odvolania obvineného X. B. Krajský súd v Košiciach rozsudkom, sp. zn. 7To 20/2013, zo 16. mája 2013 podľa § 321 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. na nezmenenom skutkovom základe uznal obvineného za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.

Za to obvineného odsúdil podľa § 145 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. por., § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil trest prepadnutia veci, a to noža s čiernou umelohmotnou rukoväťou o dĺžke čepele 11 cm.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To 20/2013, zo 16. mája 2013, podal obvinený X. B. prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V rámci uplatnených dovolacích dôvodov obvinený namietol, že v priebehu dokazovania v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní nedošlo k zabezpečeniu takého dôkazu, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval naplnenie subjektívnej stránky trestného činu vraždy, teda úmysel v zmysle § 15 Tr. zák. Podľa názoru dovolateľa nie je možné mechanicky, teda bez skúmania iných okolností (motívu páchateľa), konštatovať úmyselné zavinenie páchateľa. Dokazovanie úmyslu páchateľa spôsobiť svojím konaním smrť, je pre kvalifikovanie skutku, ako trestného činu vraždy, kľúčové.

Obvinený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd SR vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanovení § 15 Tr. zák. a § 145 ods. 1 Tr. zák. v neprospech odsúdeného X. B. a aby súčasne, s vyššie uvedeným výrokom, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7To/20/2013-428 zo dňa 16. mája 2013, ako súdu odvolacieho, zároveň všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutie nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený tiež navrhol, aby Najvyšší súd SR podľa § 380 ods. 4 Tr. por. prerušil výkon jeho trestu odňatia slobody až do času právoplatného skončenia dovolacieho konania.

K dovolaniu obvineného X. B. sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej už lenprokurátor), ktorý navrhol podané dovolanie ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.), pred vydaním rozhodnutia o dovolaní, skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na nesprávnosť skutkových zistení.

Správnosť skutkových zistení však nie je možné napadnúť prostredníctvom dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., nakoľko takýto dôvod tu nie je daný.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti rozhodnutia, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní podstatne užšie.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/, Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní, ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť, bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia (podradenosť), odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Dovolateľom uplatnené argumenty, poukazujúce na nesprávnosť právneho posúdenia subjektívnej stránky predmetného trestného činu, odvodené od vlastného hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov, predstavujú len namietanie skutkových zistení, ktoré sú v dovolacom konaní neprípustné v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Skutkové zistenia a v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania súdov prvého a druhého stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento súd nemôže na nich nič meniť.

Podstatou daného dovolania je snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil úmysel páchateľa a na základe iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom., než aké urobili prvostupňový a odvolací súd.

Dovolací súd bez právnej možnosti revízie skutkových zistení, vychádzajúc z nich, v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, podanom na základe ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., hodnotiac správnosť/nesprávnosť právnych záverov súdov nižších stupňov, dospel k záveru zákonnosti právneho posúdenia zisteného skutku súdmi nižších stupňov ako konanie, napĺňajúce znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu tak, ako to právne kvalifikovali súdy v pôvodnom konaní.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistené konanie obvineného, napadnutie poškodeného nožom s 11 cm čepeľou a opakované pokračujúce bodania poškodeného do pravej časti krku s 12 cm bodnorezným kanálom, do pravého ramena s 3 cm bodnorezným kanálom, pričom v ďalšom útoku mu už zabránil razantný zásah prítomných zákazníkov baru, pričom po ovalení stoličkou ho museli pritlačeného stoličkou na zemi odzbrojiť vykopnutím noža, nakoľko nôž stále zvieral v snahe vstať a útočiť, jednoznačne vyvracia tvrdenia obvineného v jeho dovolaní, že on úmysel usmrtiť poškodeného nemal.

Zákernosť prevedenia útoku obvineným je zrejmá predovšetkým zo spôsobu jeho vykonania, okrem iných spočívajúca aj v privolaní poškodeného, ktorý sa ešte k poškodenému naklonil, a tým odhalil krk, do ktorého obvinený okamžite vrazil celú čepeľ noža, veľkou intenzitou, bez možnosti obrany poškodeného, ktorá čepeľ našťastie nezasiahla veľké cievy.

Vzhľadom na vyššie uvedené, teda na spôsob, akým páchateľ útok vykonal, je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrejmé, že tu obvinený konal s jasným úmyslom poškodeného zavraždiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc zo záverov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia, nezistil dôvod vyhovieť dovolaniu obvineného X. B. s ním uvedených dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením, bez preskúmania veci, dovolanie odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.