UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. októbra 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. M. T., pre spolupáchateľstvo trestného činu vydierania podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. januára 2015, sp. zn. 2To/106/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. M. T. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/3/2000 z 22. októbra 2013 bol obvinený Ing. M. T. uznaný za vinného v bodoch 1, 2, 4, 5, 6 zo spolupáchateľstva k pokračovaciemu trestnému činu vydierania podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 11. augusta 1993 a v bode 7 z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 11. augusta 1993 a podľa § 185 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 11. augusta 1993.
Trestných činov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1. L. V. spoločne s X.D. v presne nezistený deň od 12. 01. 1993 do 16. 01. 1993 v Juniorhoteli CKM v Jasnej, okres Liptovský Mikuláš, vyhrážali sa Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. U., O. D-X/X, čašníkovi Juniorhotela Jasná, že keď príde do Liptovského Mikuláša, strelia mu pištoľou do kolena a budú ho spolu s riaditeľom Ing. L. Y. nútiť konať to, čo oni budú chcieť, pričom obidvaja zdôrazňovali, že im riaditeľ Juniorhotela v Jasnej bude musieť platiť dane za to, že mu ide dobre podnik; obvinený Ing. M. T. spolu s E. K. a I. V. dňa 19. 01. 1993 v salóne Casanova v Bratislave nútili Ing. L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., Y. XX, zaplatiť sumu 200.000,- Sk, ktorú mal odovzdať dňa 21. 01. 1993 v Liptovskom Mikuláši na presne neurčenom mieste, pod zámienkou odškodného pre obžalovaných L. V., X. I. a I. V. po 50.000,- Sk za ujmu, ktorú mali utrpieť dňa 16. 01. 1993 pri konflikte s občanmi z Bratislavy pri Juniorhoteli Jasná a v Liptovskom Mikuláši a ďalších 50.000,-Sk z tejto sumy ako náklady na akciu, ktorú zabezpečoval obvinený Ing. M. T., pričom sumu 200.000,- Skmal Ing. L. Y. odovzdať obvinenému Ing. M. T. a pri vynucovaní tejto sumy E. K. vyložil na stôl revolver, ktorý natiahol a obvinený Ing. M. T. sa mu pritom vyhrážal slovami, že neposlušným láme ruky a tí, ktorí odmietli s ním spolupracovať, boli zbití,
2. obvinení Ing. M. T., E. K., L. V. a C. V. dňa 13. 01. 1993 v popoludňajších hodinách v suteréne domu č. XX na P. ulici v G. U. napadli Ing. L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., X. č. XX, tak, že ho obvinený Ing. M. T. bil biliardovou palicou po hlave, rukách a po kolenách a pod hrozbou ďalšieho fyzického násilia ho nútili vydať kľúče od osobného motorového vozidla zn. BMW 525 I, ev. č. V. XX- XX, ktoré Ing. L. T. zakúpil v auguste 1992 za 420.000,- Sk a ktoré bolo prihlásené na manželku Ing. W. T., pričom E. K. pod hrozbou fyzického násilia musel povedať kód zabezpečenia vozidla; L. V. na príkaz obvineného Ing. M. T. sprevádzal Ing. L. T. do domu na P. ulici č. XX v G. U. a spoločne s C. V., ktorý sa v tom čase nachádzal v dome, v objekte domu ukazoval Ing. L. T. obviazaný malíček na ľavej ruke s tým, že si Ing. L. T. bude musieť odseknúť článok prsta, ak ich nebude poslúchať; C. V. počas dvoch dní 14. 01. a 15. 01. 1993 Ing. L. T. zadržiavaného v dome strážil a 15. 01. 1993 na príkaz obvineného Ing. M. T. a E. K. spoločne s L. V. previezli Ing. L. T. do Bratislavy, kde boli prítomní pri vyhlásení osobného motorového vozidla zn. BMW 525 I, ev. č. V. XX-XX, prihláseného na majiteľku Ing. W. T. z evidencie vozidiel a vozidlo bolo dňa 22. 01. 1993 zaevidované na nového majiteľa C. V. a vozidlu bolo pridelené nové evidenčné číslo G. XX-XX,
4. obvinení Ing. M. T., E. K., E. E. a C. V. v období od 18. 01. 1993 s prestávkami až do 21. 02. 1993 po dohode a rozdelení si úloh obmedzovali osobnú slobodu a hrozbou fyzického násilia a fyzickým násilím nútili F. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. U., K. XXX/X, aby pre nich obstaral sumu 200.000,- Sk a to tak, že vo vyššie uvedenom období v presne nezistený deň C. V. s L. V., nar. XX. XX. XXXX, pozvali F. N. do domu obvineného Ing. M. T. v G. U. na P. ulici č. XX, kde obvinený Ing. M. T. prikázal C. V., aby doniesol do miestnosti, v ktorej bol F. N., murársku nádobu, F. N. prikázali, aby sa postavil do nádoby, pričom obvinený Ing. M. T. mu povedal, že ho zalejú betónom, ak nebude plniť ich príkazy a ak im nevyplatí uvedenú sumu 200.000,- Sk, po tejto vyhrážke obvinený Ing. M. T. viackrát udrel F. N. biliardovým tágom po rôznych častiach tela v prítomnosti ostatných obžalovaných, bil ho dovtedy, kým F. N. nespadol na podlahu; po tomto fyzickom útoku obvinený Ing. M. T. povedal C. V., aby F. N. bil rukami, pričom fyzickým útokom obvinený Ing. M. T. a C. V. spôsobili F. N. povrchové pomliaždenie na rôznych častiach tela a neumožnili mu ísť na lekárske ošetrenie; obvinený Ing. M. T. nariadil C. V., aby zlomil F. N. ruku, čo C. V. neurobil, ale v prítomnosti ostatných obžalovaných musel F. N. C. V. ďakovať, že mu ruku nezlomil; po takomto zaobchádzaní so F. N. v ten istý deň ho odviezli autom do erotického salóna Casanova v Bratislave, kde ho E. E. najskôr zbil rukami po rôznych častiach tela, rozbil mu päsťou peru a následne ho zatvoril na desať minút do sauny a nedovolil mu vyzliecť si odev; bezprostredne po tomto konaní E. K. sa vyhrážal F. N., že ho opäť zbije, ak nezadováži požadovanú sumu, pričom v priebehu tohto konania sa obvinený Ing. M. T. pokúsil F. N. kopnúť do tváre a žiadal, aby pod dozorom občana L. V., nar. XX. XX. XXXX, zaobstaral peniaze; poškodený F. N., aby splnil požiadavku obžalovaných, za prítomnosti občana L. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorý nemal vedomosť, že ide o neoprávnené konanie obžalovaných vymáhať peniaze, na svoj živnostenský list objednal tovar v hodnote 44.000,- Sk a tovar odovzdal L. V., nar. XX. XX. XXXX,
5. obvinení Ing. M. T., C. V., E. E. a L. V. v presne nezistený deň v novembri 1992 po predchádzajúcej dohode a rozdelení si úloh na P. ulici č. XX v G. U. žiadali od E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., A. E. č. XX, sumu 150.000,- Sk, ktorú E. G. odmietol vyplatiť, lebo im nič nedlhoval a peniaze v tejto sume nemal k dispozícii, preto sa mu obvinený Ing. M. T. v prítomnosti C. V., E. E. a L. V., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážal, že mu zlomí ruku a že bude musieť vydať svoj živnostenský list a občiansky preukaz, na ktoré, v prípade nevyplatenia požadovanej sumy do dvoch dní, vyberú obžalovaní tovar; po týchto vyhrážkach obvinený Ing. M. T. v prítomnosti všetkých obžalovaných vyzval E. G., aby položil ruku na stôl, že mu palicou ruku zlomí, keď odmieta zaplatiť žiadanú sumu a palicou ho po ruke skutočne udrel bez spôsobenia vážnejšieho poranenia; poškodeného E. G. na pokyn obvineného Ing. M. T. odviezli do miesta jeho trvalého bydliska, kde im musel vydať živnostenský list a občiansky preukaz a opakovane mu pohrozili, že v prípade nevyplatenia požadovanej sumy vyberú na jeho doklady tovar; po takýchto vyhrážkach a fyzickom násilí si E. G. požičal 150.000,- Sk a peniaze vo vestibule hotelaSlovakia odovzdal C. V.,
6. obvinení Ing. M. T., L. V. a E. E. po dohode a rozdelení si úloh dňa 22. 12. 1992 vo večerných hodinách v erotickom salóne Casanova v Bratislave hrozbou násilia a fyzickým násilím nútili Ing. U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., X. č. X, aby im vyplatil sumu 1.000.000,- Sk v hotovosti takým spôsobom, že mu počas niekoľkých hodín nedovolili odísť z objektu, E. E. mu hrozil použitím fyzického násilia držiac v ruke dýku v blízkosti jeho tváre, potom na pokyn obvineného Ing. M. T. ho udrel lakťom do tváre a na ďalší pokyn obvineného Ing. M. T., E. E. a L. V. poškodeného Ing. U. X. v odeve zavreli do sauny pri teplote 96° C, nechali ho tam približne jednu hodinu, potom ho donútili vliezť do bazéna s vodou, kde musel zostať asi 15 minút, pričom takýto postup s ním zopakovali niekoľkokrát za sebou; po takomto konaní obvinený Ing. M. T. Ing. U. X. zviazal ruky za chrbtom, obvinený Ing. M. T. a E. E. a L. V. mu pchali do úst špinavé ponožky, obvinený Ing. M. T. mieril na poškodeného puškou a vyhrážal sa mu, že ak nezaplatí 1.000.000,- Sk, tak ho zastrelí, po ukončení tohto konania odviezli poškodeného Ing. U. X. autom do Liptovského Mikuláša, kde sa mu opäť obvinený Ing. M. T. vyhrážal strelnou zbraňou, aby dosiahol vyplatenie požadovanej sumy.
7. obvinený Ing. M. T. v presne nezistenom dni v období od roku 1992 do 26. 02. 1993 si zaobstaral a prechovával v dome na P. ulici č. XX v G. U. hromadne účinné zbrane a to 15 ks ručných granátov F1 s univerzálnymi zapaľovačmi, 1 guľomet vzor 26 SB, výr. č. 1246 so 70 nábojmi do guľometu 7,92 mm, ako aj 1 pištoľ zn. ČZ model 85, kal. 9 mm Luger, výr. č. B 5145, jednu jednorazovú vystreľovaciu tužku Long grif s 3 ks nábojov do nej, najmenej 78 ks nábojov zn. Mauser, vz. 7,91 mm, 16 ks nábojov vz. 6,35 mm, 4 ks brokových nábojov, pričom ani na jednu zo zbraní nemal povolenie.
Za to mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 11. augusta 1993 bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia veci 15 ks ručných granátov F 1 s univerzálnymi zapaľovačmi, 1 guľomet vzor 26 SB, výr. č. 1246 so 70 nábojmi do guľometu 7,92 mm, 1 pištoľ zn. ČZ model 85, kal. 9 mm Luger, výr. č. B 5145, jednu jednorazovú vystreľovaciu tužku Long grif s 3 ks nábojov do nej, najmenej 78 ks nábojov zn. Mauser, vz. 7,91 mm, 16 ks nábojov vz. 6,35 mm, 4 ks brokových nábojov.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený Ing. M. T. odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením z 28. januára 2015, sp. zn. 2To/106/2014 podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu dovolanie obvinený Ing. M. T., v ktorom uviedol, že boli naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. tým, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré mali byť vykonané v súlade so zásadami trestného konania a neboli vykonané dôkazy vyplývajúce z obvineným podaných trestných oznámení, napadnuté rozhodnutie bolo založené na neúplne vykonaných dôkazoch a pre nesprávne a neúplne vykonané dôkazy je nesprávne právne posúdený zistený skutok.
Uviedol, že pre dĺžku konania (17 rokov) došlo aj k porušeniu článku 6 ods. 1 a 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého mal právo na prerokovanie veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom. Podľa názoru obvineného Ing. M. T. obžaloba bola podaná nezákonne. Neboli vykonané dôkazy svedčiace v jeho prospech a dôkazy, na základe ktorých mali byť preverené ním podané trestné oznámenia.
Navrhol vysloviť uvedené porušenie zákona a naplnenie označených dovolacích dôvodov a zrušiť napadnuté uznesenie i jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/3/2000 z 22. októbra 2013.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši sa k dovolaniu vyjadril tak, že ho považoval zanedôvodné. Poukázal na vyčerpávajúce odôvodnenia okresného i krajského súdu uvedené v napadnutých rozhodnutiach, týkajúce sa hlavne vykonaných dôkazov a ich hodnotenia. Podľa názoru prokurátora oba súdy mali jednoznačne preukázanú vinu obvineného. Nedošlo k nevykonaniu alebo zmareniu dôkazov svedčiacich o nevine obvineného.
Na hlavnom pojednávaní 7. novembra 2011 (č. l. 3701-3707) bol opätovne realizovaný aj namietaný výsluch svedka F. N. a v súlade so zákonom prečítaná i jeho výpoveď z prípravného konania. Súdy správne a v súlade so zákonom vyhodnotili i svedecké výpovede poškodeného Ing. L. Y., ktorý zmenil výpoveď oproti prípravnému konaniu, avšak na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri výpovedi v prípravnom konaní, v ktorej obvineného usvedčoval, nebol ovplyvňovaný a vypovedal tak, ako sa veci stali.
Obvinený Ing. M. T. v podanom dovolaní opätovne prezentoval opakované dôvody svojej obhajoby použitej tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolaní, pričom s jeho námietkami skutkovými a právnymi sa súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, riadne vysporiadal. To, že sa obvinený Ing. M. T. nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť dovolací súd k záverom o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa a odvolacím súdom. Podľa názoru tak súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu bez ohľadu na vykonanie, či nevykonanie navrhovaných dôkazov obvineným Ing. M. T. v trestnom oznámení mali oba súdy dostatok dôkazov na to, aby rozhodli o vine obvineného Ing. M. T. a nedostali sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla „v pochybnostiach v prospech" (in dubio pro reo). Podľa názoru odvolacieho súdu, s ktorým sa prokurátor stotožnil, vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov prvostupňový súd dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu, a potom správne a zákonne postupoval, keď protiprávne konanie odsúdených X. I. a Ing. M. T., ktoré jednoznačne vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní, právne posúdil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutých rozhodnutí.
Keďže v dovolaniach neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov, na ktoré sa odvoláva obhajoba, navrhol prokurátor dovolanie obvineného Ing. M. T. zamietnuť ako nie dôvodné v zmysle § 392 ods. 1 Tr. por., ak nebude rozhodnuté podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por., aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v podstate všetky dovolacie dôvody okrem dĺžky konania, ktoré ale žiadny priamy dovolací dôvod nezakladá, smerujú k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, ktorý so zreteľom na odcitovanú časť § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., časť vety za bodkočiarkou nemôže dovolací súd ani skúmať ani meniť. Ak by tomu tak bolo, nebolo by dovolanie mimoriadnym, ale ďalším
- druhým opravným prostriedkom.
Vytýkané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. sú dovolacími dôvodmi aplikovateľnými, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Nie je zásadným porušením práva na obhajobu, ak súd nevykoná všetky dôkazy, ktoré sú navrhované, pokiaľ logicky odôvodní odmietnutie vykonania takýchto dôkazov v rámci procesu ich hodnotenia. O odmietnutí vykonania navrhnutých dôkazov bolo riadne a v súlade so zákonom rozhodnuté.
V prerokúvanom prípade najmä okresný súd, ktorého závery si osvojil aj krajský a napokon po preskúmaní i dovolací súd, uviedol, ktoré dôkazy a ako hodnotil a o ktoré dôkazy oprel svoje rozhodnutie o vine i treste.
Z týchto záverov vyplynulo, že okresný súd mal za nepochybne preukázané, že žalované skutky sa stali, sú trestnými činmi a spáchal ich obvinený, ako aj ďalšie zistenia nevyhnutné pre komplexný výrok o vine, treste a ochrannom opatrení, resp. náhrade škody.
Pokiaľ obvinený namietal nevykonanie dokazovania, ktoré malo vyplynúť z ním podaných trestných oznámení, dovolací súd uvádza, že sa jedná o samostatné trestné konania, ktorých priebeh a vykonanie neprislúchalo ovplyvniť ani okresnému, ani krajskému a taktiež ani dovolaciemu súdu, pretože dozor nad činnosťou polície pred začatím trestného stíhania vykonáva prokurátor.
Dovolací súd nezistil ani naplnenie dovolacieho dôvodu podľa písmena g/ § 371 ods. 1 Tr. por., pretože nie je naplnením tohto dovolacieho dôvodu ak dôkazy nie sú vykonané v rozsahu a podľa predstáv obvineného. Pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu musí ísť o situáciu, pri ktorej dôkazy vykonané boli ale nie v súlade so zákonom, nie o nevykonanie dôkazov. V konečnom dôsledku však ide zo strany obvineného o namietanie skutkového stavu prostredníctvom hodnotenia dôkazov podľa jeho náhľadu, nie o dôkazy, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na ktorých je založené rozhodnutie.
Napokon ani dovolací dôvod podľa písmena i/ - nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, nebol dovolacím súdom zistený, pretože skutky uvedené v napadnutých rozhodnutiach nie je možné podradiť pod iné skutkové podstaty než tie, pod ktoré ich podradil okresný i krajský súd - § 185 Tr. zák. a § 235 Tr. zák. - nedovolené ozbrojovanie, resp. vydieranie s príslušnými odsekmi a písmenami so zreteľom na to, aké zákonné znaky boli naplnené.
Predstava obvineného o inom hodnotení vykonaných dôkazov, vytýkanie neúplnosti dokazovania a preto i nesprávneho posúdenia skutku neobstojí.
Dokazovanie vykonáva súd, určuje nielen rozsah, ale i spôsob, ako sa vykoná. Ak v procese dokazovanie nedôjde k pochybeniu, a v prerokúvanom prípade dovolací súd pochybenie nezistil, nie je nevyhnutné, aby boli vyčerpané všetky dôkazné prostriedky, ktoré navrhli zúčastnené strany tohto procesu, oprávnené dôkazy navrhovať, pokiaľ pre rozhodnutie postačuje to množstvo dôkazov a ich kvalita, ktoré sa súd rozhodol vykonať. V prerokúvanom prípade bolo vykonaných dostatok dôkazov pre rozhodnutie o vine, treste i ďalších otázkach, ktoré bolo treba riešiť.
Dovolací súd preto nezistil naplnenie žiadneho z obvineným uvedených dovolacích dôvodov.
Pokiaľ išlo o neprimeranú dĺžku konania, tá bola spôsobená objektívnymi i subjektívnymi faktormi a pričinili sa o ňu i okresný súd, z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne do dôchodku, čím sa muselo celé dokazovanie zopakovať od začiatku, ale aj účastníkmi konania - najmä poškodenými, tým, že sa nezúčastňovali hlavných pojednávaní.
So zreteľom na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky i Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky k článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej iba Dohovor) dovolací súd konštatoval, že so zreteľom na dĺžku konania došlo i k uloženiu veľmi miernych trestov páchateľom rozsiahlej trestnej činnosti a tiež teda i obvinenému, ktorými bola veľkou mierou kompenzovaná neprimeraná dĺžka konania a preto nezistil porušenie uvedeného článku Dohovoru.
Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie obvineného Ing. M. T. ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.