UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2014 v Bratislave o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 24. marca 2014, sp. zn. 8 Tos 8/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Prešov uznesením zo 17. januára 2014, sp. zn. 41 Nt 13/2013, podľa § 474 Tr. por. rozhodol, že obvinený X. T., odsúdený rozsudkom Okresného súdu Revúca z 26. júla 2010, sp. zn. 2 T 130/2010, pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. por. a pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, nie je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený X. T. v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú Krajský súd v Prešove uznesením z 24. marca 2014, sp. zn. 8 Tos 8/2014, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Prešove dovolanie v prospech obvineného X. T. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por., ktorý predpokladá právoplatné rozhodnutie, vychádzajúce zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený alebo situáciu, keď boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Podľa názoru dovolateľa okresný ako aj krajský súd vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, pretože konštatovali, že obvinený X. T. nespĺňa podmienku amnestie prezidenta podľa čl. V písm. d/, písm. e/ hoci v skutočnosti tam uvedené podmienky spĺňal.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa§ 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Prešove z 24. marca 2014, sp. zn. 8 Tos 8/2014, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, § 2 ods. 12, § 194 ods. 1 a § 474 Tr. por. v neprospech obvineného X. T., aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušil, zároveň aby zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec v podstatnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov v podanom vyjadrení navrhol dovolaniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) skúmal najskôr splnenie zákonných podmienok stanovených pre podanie dovolania ministrom spravodlivosti a zistil, že chýba podnet osoby uvedenej v § 369 ods. 1 Tr. por., veta druhá, bez ktorého minister spravodlivosti nie je oprávnený na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku (§ 369 ods. 1 Tr. por., veta prvá, argument a contrario).
Podanie obvineného X. T. z 18. decembra 2013, doručené Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 20. decembra 2013 svojim obsahom predstavuje urgenciu vydania rozhodnutia o amnestii, resp. sťažnosť na nečinnosť príslušného súdu na konanie o tejto veci a nie podnet na podanie dovolania, ako sa toto podanie kvalifikuje v predkladacej správe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, doručenej 12. augusta 2014 Okresnému súdu Prešov (č.l. 38).
Podnet na podanie dovolania predstavuje nesúhlasnú reakciu na konkrétne rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom dovolania a teda logicky môže vzniknúť až po vydaní takého rozhodnutia a nie mu predchádzať. Obvinenému X. T. doposiaľ ako to konštatuje aj samotný dovolateľ nebolo doručené dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove z 24. marca 2014, a preto logicky nemohol naň reagovať podaním podnetu, na čo je inak oprávnený, pretože sám nemôže podať dovolanie z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por.
Vzhľadom na zistený nedostatok nemožno v posudzovanom prípade ministra spravodlivosti považovať za osobu oprávnenú na podanie dovolania, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podané bez podnetu podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.