N a j v y š š í s ú d  

2 Tdo 6/2010

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému L. S., pre

štvornásobný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/

Tr. zák. a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1

Tr. zák., o dovolaní obvineného L. S. proti uzneseniu   Krajského súdu v Trnave z 09. júna

2009, sp. zn. 3To/87/2008, takto

r o z h o d o l :

  Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného L. S. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, z 8. septembra 2008, sp. zn.

1T/41/2007, bol obvinený L. S. uznaný vinným zo spáchania štvornásobného prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom

základe, že  

1) dňa X. v čase o 12.05 hodine v obci H., okres D. viedol osobné motorové vozidlo značky

F., evidenčného čísla B. napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ

ODI v Dunajskej Strede pod číslom ORP-P-315/DI- 2005 zo dňa 18.5.2005 uložená

sankcia, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 mesiacov,

ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. júna 2005, ktorá sankcia začala

plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku,

2) dňa X. v čase o 16.35 hodine v obci G., okres D., viedol osobné motorové vozidlo značky F., evidenčného čísla B. napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ

ODI v Dunajskej Strede pod číslom ORP-P-315/DI- 2005 zo dňa 18. mája 2005 uložená

sankcia, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 mesiacov,

ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. júna 2005, ktorá sankcia začala

plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku,

3) dňa X. v čase o 18.20 hodine na H. v obci V., okres D., viedol osobné motorové vozidlo

značky F., evidenčného čísla B. napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného

riaditeľstva PZ ODI v Dunajskej Strede pod číslom ORP-P-315/DI-2005 zo dňa

18. mája 2005 uložená sankcia, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

na dobu 6 mesiacov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. júna 2005,

ktorá sankcia začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku,

4) dňa X. v čase o 17.55 hodine na Š. v obci G., okres D., viedol osobné motorové vozidlo

značky F., evidenčného čísla B. napriek tomu, že mu bola rozhodnutím Okresného

riaditeľstva PZ ODI v Dunajskej Strede pod číslom ORP-P-315/DI-2005 zo dňa 18. mája

2005 uložená sankcia, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 mesiacov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. júna 2005, ktorá

sankcia začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku,

5) v presne nezistenom čase na doposiaľ nezistenom mieste, doposiaľ nezisteným spôsobom

si bez povolenia zadovážil od doposiaľ nezistenej osoby 33 ks nábojov "Short call 22"

SB, 2 ks 9 mm nábojov "MFS" 9x19, 2 ks nábojov,,38 Special", l ks nábojov "Lupua 38

SPL", l ks náboj zn. 38 "Special", ktoré u seba držal a prechovával do dňa

X. do 18.00 hod., kedy v G., na ul. D., okr. D. na parcele č. X. v rodinnom dome

a v priestoroch k nemu patriacich, bola vykonaná domová prehliadka príslušníkmi PZ,

pri ktorej boli nájdené horeuvedené veci, pričom na základe znaleckého posudku KEU

PZ bolo zistené, že uvedené náboje v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 190/2003 Z.z.

o strelných zbraniach a strelive v platnom znení podliehajú povoľovaciemu konaniu

a evidenčnej povinnosti.

Za to mu bol uložený podľa § 294 ods. l Tr. zák. pri použití § 42 ods. l Tr. zák.

s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, pri súčasnom zrušení Trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava 2,

sp. zn. lT/53/2005, z 19. septembra 2006 vo výroku o treste.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. l, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obvinený L. S. odvolanie,

ktoré bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Trnave uznesením z 09. júna 2009, sp. zn. 3To/87/2008, podľa § 319

Tr. por. odvolanie obvineného L. S. ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojej

obhajkyne 29. decembra 2009 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody

uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ a písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý

predpokladá, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, druhý, že hlavné

pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a tretí, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený poukázal na to, že verejné zasadnutie sa konalo v jeho neprítomnosti hoci svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu

práceneschopnosti a verejného zasadnutia sa zúčastniť chcel. Podľa neho krajský súd nevyužil

predchádzajúce možnosti o uložení poriadkovej pokuty alebo inštitút predvedenia.

Ďalej obvinený vo svojom dovolaní uvádza, že doklad o tom, že rozhodnutie Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Trnave z 12. augusta 2005 prevzal, nepodpísal. V prípade

prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák.

je dovolateľ toho názoru, že súdy nesprávne právne posúdili zistený skutok, keďže 39 rôznych

nábojov, ktoré sa u neho našli pri domovej prehliadke, nemohol a ani nemal v úmysle použiť.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a Okresného súdu Dunajská Streda

a prikázal im vo veci znovu konať a rozhodnúť.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda,

ktorý uviedol, že dovolanie obvineného je nedôvodné a navrhol toto podľa § 392 ods. 1

Tr. por. zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie

Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho, ktorým bolo podľa § 319 Tr. por. odvolanie

obvineného L. S. zamietnuté ako nedôvodné. Proti takémuto rozhodnutiu

je dovolanie prípustné podľa § 368 ods. 1 Tr. por. Dovolanie bolo taktiež podané

prostredníctvom obhajkyne, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou

podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. i/ Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.

zistil, že dovolanie podané obvineným L. S. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/

Tr. por. odmietol.

Obvinený v rámci dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. por.,

tvrdí, že sa nemohol obhajovať v odvolacom konaní, keďže verejné zasadnutie sa konalo

v jeho neprítomnosti napriek tomu, že lekársku správu o hospitalizácii a potvrdenie

práceneschopnosti odoslal 08. júna 2009 doporučene odvolaciemu súdu.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., bude spravidla naplnený

pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní

procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod. Nie je možné sa preto stotožniť s názorom

obvineného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že odvolací súd vykonal verejné

zasadnutie v jeho neprítomnosti a výsledok trestného konania nakoniec vyznel v jeho

neprospech. Počas celého súdneho konania sa obvinený mohol vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a plne užívať svojich procesných práv zaručených

mu Trestným poriadkom.

Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.

odvolací súd nepochybil, keď vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného.

Z odôvodnenia jeho rozhodnutia jasne vyplýva, že obvinený bol upozornený v zmysle § 293

ods. 5 Tr. por., že v prípade, ak sa bezdôvodne nedostaví na verejné zasadnutie, toto bude

vykonané v jeho neprítomnosti, pričom obvinený sa na verejné zasadnutie nedostavil,

ani sa neospravedlnil. Dovolací súd zo spisového materiálu zistil, že obvinený prevzal

predvolanie na verejné zasadnutie 18. mája 2009, potvrdenie o dočasnej pracovnej

neschopnosti adresované krajskému súdu podal na poštu 08. júna 2009, ktoré bolo adresátovi

doručené 11. júna 2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podmienky na konanie verejného

zasadnutia v neprítomnosti obvineného boli splnené. Obvinenému bolo riadne a včas

predvolanie na verejné zasadnutie doručené a bol aj správne poučený o možnosti konania

vereného zasadnutia bez jeho prítomnosti, čo sám obvinený ani vo svojom dovolaní

nespochybňuje. Tvrdenia obvineného, že včas ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom

zasadnutí, nie sú pravdivé. Krajský súd v čase konania verejného zasadnutia nevedel o jeho

dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože obvinený len jeden deň pred jeho konaním, podal

potvrdenie zo Sociálnej poisťovni na poštovú prepravu, hoci bol práceneschopný

od 11. mája 2009 a mal dostatok času, aby svoju neúčasť ospravedlnil hodnoverným

spôsobom tak, ako to predpokladá § 293 ods. 8 Tr. por. Hodnoverným ospravedlnením

neprítomnosti je aj ospravedlnenie neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Také

ospravedlnenie však vyžaduje aj neodkladnosť jeho oznámenia potom, ako sa obvinený

o dôvode, ktorý mu bráni v účasti na verejnom zasadnutí, dozvedel. Tu však je potrebné

konštatovať, že obvinený v súlade s týmto ustanovením včas nepožiadal súd, aby sa verejné

zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti (takého podanie mohol urobiť hoci aj telefaxom

najneskôr v deň, keď na poštovú prepravu podal doklad o svojej práceneschopnosti).

Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený napáda aj skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa (vykonané dôkazy, hodnotenie jednotlivých dôkazov), čo však nie je

zákonný dovolací dôvod podľa § 371 Tr. por. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Tr. por. môže byť dovolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne

vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,

že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne

a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov

druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len

toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Námietky obvineného ktorými namieta, že súdy sa v podstate nevysporiadali

s dôkazmi v tom smere, že on neprevzal rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ Krajského

dopravného inšpektorátu, č.p.: KRP-145/DI-ODV-2005 z 12. augusta 2005 (ako odvolacieho

orgánu), keď doručenku svedčiacu o doručení predmetného rozhodnutia nepodpísal,

sú námietkami ktorými obvinený popiera správnosť a úplnosť zistenia skutku. Obsah

dovolania sa týka skutkových zistení, tzn. vykonaných alebo nevykonaných dôkazov,

hodnotenia jednotlivých dôkazov a dôkazných prostriedkov súdmi oboch stupňov. Avšak

s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je

možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Pokiaľ ide o dovolaciu námietku obvineného uplatňovanú počas celého trestného

konania ako svoje obhajobné tvrdenie, že neprevzal vyššie citované rozhodnutie, dovolací súd

poukazuje nielen na podpísanú doručenku, ktorá predpokladá, že sám toto rozhodnutie

prevzal, ale najmä na podanie obvineného z 01. septembra 2005 v konaní na Okresnom súde Dunajská Streda, sp. zn. 8C/173/2005, v ktorom sám tvrdí (č.l. 4), že „napriek jeho

vyhláseniam som dňa 19. augusta 2005 obdržal rozhodnutie Krajského DI PZ v Trnave........“.

V prípade právneho posúdenia zistených skutkov Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatuje, že skutky vymedzené v bodoch 1/-4/ rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

z 08. septembra 2008, sp. zn. 1T/41/2007, mali byť právne posúdené ako pokračovací trestný

čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v znení

účinnom do 01. januára 2006. Súdy nesprávne rozhodli, keď aplikovali v posudzovanom

prípade Trestný zákon účinný od 01. januára 2006. Nezaoberali sa otázkou, či použitie

nového Trestného zákona vcelku je pre obvineného priaznivejšie, nakoľko v čase medzi

spáchaním činu (r.2005) a vynesením rozsudku nadobudol účinnosť tzv. „nový“ Trestný

zákon (zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). Z odôvodnenia rozsudku

nie je ani zrejmé, prečo súdy použili ustanovenie nového Trestného zákona na skutky

spáchané za účinnosti starého Trestného zákona (140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov),

keď pre obvineného použitie tohto zákona priaznivejšie nie je a to z dôvodu, že starý Trestný

zákon popri treste odňatia slobody stanovuje alternatívne použitie aj peňažného trestu. Tento

dôvod však nemožno použiť v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,

pretože vyššie zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.  

Z hľadiska právneho posúdenia skutku v bode 5/ prvostupňového rozsudku je celkom

irelevantná dovolacia námietka obvineného, že náboje (strelivo) zaistené u neho pri domovej

prehliadke nemal v úmysle použiť, pretože prečin nedovolaného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. por. je okrem iného naplnený už samotnou držbou streliva

bez povolenia, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ mal aj úmysel použiť ho sám alebo ho

sprostredkovať inému za účelom použitia.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ a písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného

L. S. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.  

V Bratislave 11. mája 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková