2Tdo/59/2020

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného K. T. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. decembra 2020 v Bratislave, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. novembra 2019, sp. zn. 5To/136/2019, podľa § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Trestného poriadku takto

rozhodol:

I. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. novembra 2019, sp. zn. 5To/136/2019, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku

porušený zákon

v ustanoveniach § 212 ods. 1 písm. b), § 194 ods. 2 písm. a), § 245 ods. 3 písm. c) a § 138 písm. e) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, v znení zákona č. 214/2019 Z. z., v prospech obvineného K. T..

II. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. novembra 2019, sp. zn. 5To/136/2019, sa zrušuje.

III. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

IV. Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

I. Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 8. októbra 2019, sp. zn. 1T/60/2019, bol obvinený K. T. uznaný za vinného v bode 1) a 2) z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2) v súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a v bode 3) z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1) v presne nezistenom čase pred 06.30 hod. dňa 11. novembra 2018 v meste D. D. na ul. D. XX vykonal vlámanie do bytu nachádzajúcom sa na prízemí napravo od schodov, a to tak, že z vonkajšej strany bytovky vyliezol na múrik nachádzajúci sa pod oknom na WC a následne cez otvorené okno na WC vo výške 3,4 m nad chodníkom vošiel do WC a odtiaľ do bytu, kde v jednotlivých miestnostiach prehľadal a pootváral skrine a komody a následne z bytu cez kuchynské okno vyniesol na dvor pred bytovku zelenú plátennú termotašku s obsahom: papierová krabica s nápisom Eisbär, nabíjačka Samsung s obalom, predlžovací kábel na 5 zásuviek zn. MGE, WIFI router zn. TP link s adaptérom, puzdro na bicykel zn. Crivit, pletená čiapka šedej farby zn. Cashmere, 9W úsporná žiarovka v obale, 3 ks šiltoviek, elektrický kábel bielej farby bez koncoviek, zväzok kľúčov a opasok červenej farby, modrú cestovnú tašku s obsahom: detský kufor s legom, zabalený detský klavír, rôzne plastové hračky, papierová krabica s uterákom, detská stavebnica, detská kniha, termoska, zelený ruksak s obsahom: pánska športová vesta zn. Northland, pánske tepláky zn. Lotto, tepláková vesta zn. Lotto, tlakový hrniec, drevená krabica s bižutériou, kovová fľaša na vodu, 4 ks kozmetické tašky, obal s euromincami v hodnote 3,98 eur, plátenný obal zn. Excel s popruhmi, dámska kožená peňaženka, upevňovacia páska, fialový ruksak zn. Excel s obsahom: tričko zn. Lotto, tričko zn. Rose, triško zn. Atack, tričko zn. Tino, 2 ks tričko zn. Holmenkol, tričko zn. No problém, termotričko zn. Mäser, pánska košeľa zn. Renew, tričko zn. Babolat, pánska košeľa zn. Lider efes, pánska košeľa zn. H-damiano, uterák čiernej farby, ďalej plastovú tašku s poťahmi do auta, modrú tašku zn. Babolat s obsahom: 4 ks tričko zn. Holmenkol, 2 ks tričko zn. Nike, tričko zn. Tretom, tričko zn. Livergy, čierny uterák, cestovnú 2 tašku modrej farby s obsahom: rôzne kľúče, škatuľa so zbierkou odznakov, škatuľa s pamätnou mincou Privat banka, papierová taška Alo diamonds, kožený vizitkár, USB kľúč s obalom, stabilizátor napätia, pričom uvedené veci páchateľ nechal na dvore po tom, ako bol v čase o 06.30 hod. vyrušený susedom a následne z miesta ušiel, pričom okrem uvedených vecí ešte z bytu ukradol kameru zn. SONY Handycam video Hi8 spolu s taškou batériou a príslušenstvom, starší fotoaparát zn. Practica nezisteného typu, digitálny fotoaparát zn. Casio nezisteného typu s príslušenstvom, digitálny fotoaparát nezistenej značky s príslušenstvom, starší diaprojektor nezistenej značky, žehličku na vlasy nezistenej značky, 10 litrov 28- ročnej slivovice, ktorá bola v sklenenom demižóne, 4 ks strieborné československé mince a dlhý pánsky zimný kabát tmavomodrej farby, čím takto svojím konaním spôsobil majiteľovi bytu a uvedených vecí Ing. S. J., nar. XX. A. XXXX, bytom D. D., D. XX, škodu krádežou vo výške 1.126,75 eur,

2) dňa 14. októbra 2018 v čase o cca. 04.00 hod. v katastri obce Š. A., pomocou rebríka vyšiel k oknu na poschodí rekreačnej chaty s popisným číslom 242, toto rozbil kovovým klinom, ktorý našiel pri chate, následne cez toto okno vstúpil do priestorov chaty, odkiaľ odcudzil rýchlovarnú kanvicu nezistenej značky, DVD prehrávač zn. Panasonic, nerezový kotlík s podpieckou, 5 fliaš vína, 3 fľaše tvrdého alkoholu, taktiež poškodil krb, z ktorého vybral krbovú vložku 14kW, následne, aby mohol túto krbovú vložku vyniesť von z chaty, zobral zo skrine na náradie pílku na železo, z vonkajšej strany odpílil zámku mreže na vchodových dverách a vchodové dvere vykopol z vnútornej strany, čím takto svojím konaním spôsobil majiteľom chaty Ing. C. K., bytom D., T. XX/XX a K. K., bytom Š. A. XXX, škodu krádežou v celkovej výške 1.235,83 eur a škodu poškodením zariadenia chaty a murovanej časti krbu vo výške 782,35 eur,

3) v presne nezistenom čase v dobe od 21:00 hod dňa 13. februára 2019 do 03:00 hod dňa 14. februára 2019 v záhradkárskej oblasti S. XXXXX v obci K. okres D. D., vyšiel po schodoch ku chate patriacej Q. C. a dvere vedúce do pivnice chaty zvesil z pántov za pomoci krompáča, ktorý našiel pri chate,vošiel do priestorov pivnice odkiaľ ukradol elektrobicykel zn. HAIBIKE strieborno-čiernej farby obalený oranžovou páskou s elektromotorom zn. CITROEN, motorovú pílu zn. Hecht 545, búracie kladivo HILTY spolu s vrtákmi a diamantovými vykružovákmi, čím takto svojím konaním spôsobil Q. C., trvale bytom K. XXX/XX, D. D., škodu krádežou vo výške 2.483,57 eur.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5, ods. 8 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona okresný súd obvinenému uložil protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaní obvineného K. T. proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu rozsudkom z 20. novembra 2019, sp. zn. 5To/136/2019, podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uznal obvineného K. T. za vinného v bode 1) a 2) rozsudku z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a z poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a v bode 3) rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a z prečinu poškodzovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1) v presne nezistenom čase pred 06.30 hod. dňa 11. novembra 2018 v meste D. D. na ul. D. XX vykonal vlámanie do bytu nachádzajúcom sa na prízemí napravo od schodov, a to tak, že z vonkajšej strany bytovky vyliezol na múrik nachádzajúci sa pod oknom na WC a následne cez otvorené okno na WC vo výške 3,4 m nad chodníkom vošiel do WC a odtiaľ do bytu, kde v jednotlivých miestnostiach prehľadal a pootváral skrine a komody a následne z bytu cez kuchynské okno vyniesol na dvor pred bytovku zelenú plátennú termotašku s obsahom: papierová krabica s nápisom Eisbär, nabíjačka Samsung s obalom, predlžovací kábel na 5 zásuviek zn. MGE, WIFI router zn. TP link s adaptérom, puzdro na bicykel zn. Crivit, pletená čiapka šedej farby zn. Cashmere, 9W úsporná žiarovka v obale, 3 ks šiltoviek, elektrický kábel bielej farby bez koncoviek, zväzok kľúčov a opasok červenej farby, modrú cestovnú tašku s obsahom: detský kufor s legom, zabalený detský klavír, rôzne plastové hračky, papierová krabica s uterákom, detská stavebnica, detská kniha, termoska, zelený ruksak s obsahom: pánska športová vesta zn. Northland, pánske tepláky zn. Lotto, tepláková vesta zn. Lotto, tlakový hrniec, drevená krabica s bižutériou, kovová fľaša na vodu, 4 ks kozmetické tašky, obal s euromincami v hodnote 3,98 eur, plátenný obal zn. Excel s popruhmi, dámska kožená peňaženka, upevňovacia páska, fialový ruksak zn. Excel s obsahom: tričko zn. Lotto, tričko zn. Rose, triško zn. Atack, tričko zn. Tino, 2 ks tričko zn. Holmenkol, tričko zn. No problém, termotričko zn. Mäser, pánska košeľa zn. Renew, tričko zn. Babolat, pánska košeľa zn. Lider efes, pánska košeľa zn. H-damiano, uterák čiernej farby, ďalej plastovú tašku s poťahmi do auta, modrú tašku zn. Babolat s obsahom: 4 ks tričko zn. Holmenkol, 2 ks tričko zn. Nike, tričko zn. Tretom, tričko zn. Livergy, čierny uterák, cestovnú 2 tašku modrej farby s obsahom: rôzne kľúče, škatuľa so zbierkou odznakov, škatuľa s pamätnou mincou Privat banka, papierová taška Alo diamonds, kožený vizitkár, USB kľúč s obalom, stabilizátor napätia, pričom uvedené veci páchateľ nechal na dvore po tom, ako bol v čase o 06.30 hod. vyrušený susedom a následne z miesta ušiel, pričom okrem uvedených vecí ešte z bytu ukradol kameru zn. SONY Handycam video Hi8 spolu s taškou batériou a príslušenstvom, starší diaprojektor nezistenej značky, žehličku na vlasy nezistenej značky, 10 litrov 28-ročnej slivovice, ktorá bola v sklenenom demižóne, 4 ks strieborné československé mince a dlhý pánsky zimný kabát tmavomodrej farby, čím takto svojím konaním spôsobil majiteľovi bytu a uvedených vecí Ing. S. J., nar. XX. A. XXXX, bytom D. D., D. XX, škodukrádežou vo výške 1.126,75 eur,

2) dňa 14. októbra 2018 v čase o cca. 04.00 hod. v katastri obce Š. A., pomocou rebríka vyšiel k oknu na poschodí rekreačnej chaty s popisným číslom XXX, toto rozbil kovovým klinom, ktorý našiel pri chate, následne cez toto okno vstúpil do priestorov chaty, odkiaľ odcudzil rýchlovarnú kanvicu nezistenej značky, DVD prehrávač zn. Panasonic, nerezový kotlík s podpieckou, 5 fliaš vína, 3 fľaše tvrdého alkoholu, taktiež poškodil krb, z ktorého vybral krbovú vložku 14kW, následne, aby mohol túto krbovú vložku vyniesť von z chaty, zobral zo skrine na náradie pílku na železo, z vonkajšej strany odpílil zámku mreže na vchodových dverách a vchodové dvere vykopol z vnútornej strany, čím takto svojím konaním spôsobil majiteľom chaty Ing. C. K., bytom D., T. XX/XX a K. K., bytom Š. A. XXX, škodu krádežou v celkovej výške 1.235,83 eur a škodu poškodením zariadenia chaty a murovanej časti krbu vo výške 782,35 eur,

3) v presne nezistenom čase v dobe od 21:00 hod dňa 13. februára 2019 do 03:00 hod dňa 14. februára 2019 v záhradkárskej oblasti S. XXXXX v obci K. okres D. D., vyšiel po schodoch ku chate patriacej Q. C. a dvere vedúce do pivnice chaty zvesil z pántov za pomoci krompáča, ktorý našiel pri chate, vošiel do priestorov pivnice odkiaľ ukradol elektrobicykel zn. HAIBIKE strieborno-čiernej farby obalený oranžovou páskou s elektromotorom zn. CITROEN, motorovú pílu zn. Hecht 545, búracie kladivo HILTY spolu s vrtákmi a diamantovými vykružovákmi, čím takto svojím konaním spôsobil Q. C., trvale bytom K. XXX/XX, D. D., škodu krádežou vo výške 2.483,57 eur.

Za to mu krajský súd podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 v znení zákona č. 214/2019 Z. z. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona krajský súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona krajský súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) písomným podaním z 18. mája 2020, doručeným prvostupňovému súdu 1. júna 2020, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

V podanom dovolaní generálny prokurátor stručne zrekapituloval predchádzajúci priebeh konania, pričom uviedol, že podľa jeho názoru bol rozsudkom krajského súdu porušený zákon v prospech obvineného K. T..

Poukázal pritom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté 12. decembra 2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 116/2012, v ktorom bol okrem iného prijatý nasledovný právny záver:

„Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť bude podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne (alebo viacnásobne), je takéto použitie uvedenej okolnosti vylúčené, keďže odporuje zásade „ne bis in idem“, podmieňujúcej ako vylúčenie, tak aj spôsob kvalifikácie jednočinného súbehu trestných činov. Dotknutá okolnosť bude v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorápodmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia (najvyššia) trestná sadzba oproti inému konkurujúcemu ustanoveniu a v ňom ustanovenej trestnej sadzbe. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude jediným a teda aj určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie, resp. jej príslušnej časti.

Pravidlo prednosti prísnejšej trestnosti (pri rovnakej špecifikácii činu podľa jeho zákonných znakov sa použije aj pre výber kvalifikácie činu (skutku) pri možnom použití kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa príslušného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona oproti posúdeniu tohto skutku ako jednočinného súbehu trestných činov. Ide teda o situáciu, keď tá istá okolnosť bude okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty určitého trestného činu a zároveň bude zákonným znakom ako súčasť základnej skutkovej podstaty iného, alternatívne v jednočinnom súbehu kvalifikovaného trestného činu. Aj tu môže byť tá istá okolnosť kvalifikačne použitá len raz, ako to interpretačne vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák., ktoré primárne pokrýva vylúčenie duplicitnej kvalifikácie tej istej okolnosti v rámci len jednej skutkovej podstaty trestného činu (ako je to už vyššie uvedené). Preto ak napr. páchateľ použije násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobí takým činom smrť, bude sa jeho konanie kvalifikovať, ak spôsobí smrť z nedbanlivosti, ako obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. (a nie ako jednočinný súbeh zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.). Ak však páchateľ použije násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobí takým činom smrť úmyselne, posúdi sa jedno konanie ako jednočinný súbeh obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.“

Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní podľa generálneho prokurátora prihliadol na novelizáciu Trestného zákona zákonom č. 214/2019 Z. z. a súčasne rešpektoval právny názor najvyššieho súdu, prezentovaný v stanovisku č. 116/2012. Zohľadnil teda pomer špeciality aj zásadu ne bis in idem a podľa názoru generálneho prokurátora správne dospel k záveru, že okolnosť „vlámania“ nie je možné uplatniť pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a aplikoval ju len pri zločine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 1 Trestného zákona, ktorý vylučuje duplicitne kvalifikovať tú istú okolnosť v rámci jednej skutkovej podstaty trestného činu.

Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu nestotožnil a na totožnom skutkovom základe napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol. Svoj rozsudok odôvodnil nasledovne: „Odvolací súd vzhľadom k tomu, že podľa novely Trestného zákona je kvalifikačný znak vlámania zahrnutý do § 212 ods. 1 Trestného zákona, kde trestná sadzba predstavuje odňatie slobody až na dva roky. Pri správnom takomto kvalifikovaní pokračovacieho trestného činu krádeže a zbiehajúcich sa trestných činov krádeže s trestným činom aj pri bode 3) rozsudku, bráni kvalifikovaniu pri zbiehajúcich sa trestných činoch podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty založenej práve na tomto kvalifikačnom znaku, preto pri trestnom čine porušovania domovej slobody podľa § 194 mohlo ísť len o trestný čin podľa ods. 1 Trestného zákona a pri trestnom čine poškodzovania cudzej veci tiež len o ods. 1 § 245 Trestného zákona, kde trestná sadzba pri ods. 1 je v rozmedzí do jedného roka odňatia slobody a pri trestnom čine porušovania domovej slobody podľa ods. 1 zhodne ako pri trestnom čine krádeže až na dva roky.“

Generálny prokurátor je toho názoru, že právna kvalifikácia skutku obvineného K. T., tak ako je ustálená v rozsudku prvostupňového súdu, je správna a zohľadňuje platnú právnu úpravu v čase jeho rozhodovania, ako aj právne závery uvedené v stanovisku č. 116/2012.

Krajský súd podľa názoru generálneho prokurátora taktiež pochybil pri vyhlásení rozsudku, ako aj v jeho písomnom vyhotovení pri popise trestných činov, ktorých sa obvinený K. T. dopustil, keď napriek konštatovaniu, že obvinený K. T. sa v bode 1) a 2) rozsudku dopustil prisvojením si cudzej veci tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, neoprávneným vniknutím do obydlia iného a poškodením cudzej veci a spôsobením malej škody na cudzom majetku, krajský súd opomenul uviesť zákonné pomenovaniei právnu kvalifikáciu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

V predmetnej veci došlo v dôsledku porušenia zákona krajským súdom v prospech obvineného k zásadnému ovplyvneniu jeho postavenia, pretože trest mu bol ukladaný v podstatne miernejšej sadzbe ako bolo zákonná trestná sadzba.

Na základe uvedeného generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. novembra 2019, sp. zn. 5To/136/2019, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 321 ods. 1 písm. d), § 322 ods. 3 Trestného poriadku, a v ustanoveniach § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v znení zákona č. 214/2019 Z. z. účinného od 1. augusta 2019, § 194 ods. 2 písm. a) a § 245 ods. 3 písm. c) Trestného zákona v prospech obvineného K. T.. Zároveň navrhol, aby najvyšší súd podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. novembra 2019, sp. zn. 5To/136/2019, a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu generálneho prokurátora sa podaním z 21. augusta 2020 vyjadril obvinený K. T. prostredníctvom obhajcu JUDr. Zdenka Ďurčíka. Obvinený sa vo svojom vyjadrení stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. novembra 2019, sp. zn. 5To/136/2019, na základe ktorého bol zrušený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 8. októbra 2019, sp. zn. 1T/60/2019, a sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Všetky ďalšie odôvodňovania by podľa obvineného boli duplicitné k odvolaniu obvineného, ktoré v predmetnej trestnej veci podával a podrobne sa v ňom vyjadril aj k právnej kvalifikácii jednotlivých skutkov.

Na základe uvedeného obvinený navrhol dovolanie generálneho prokurátora podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

III. Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané generálnym prokurátorom ako oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), po tom ako obvinený podal odvolanie a odvolací súd rozhodol v jeho prospech (§ 372 ods. 1 veta tretia Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodov dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.

Zároveň dospel k záveru, že dovolaniu je potrebné na verejnom zasadnutí (§ 384 a nasl. Trestného poriadku) vyhovieť, pretože zistil naplnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom dovolací súd nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať ani meniť. Pri rozhodovaní, ktoré sa opiera o tento dôvod dovolania, preto dovolací súd hodnotí skutkový stav len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu potom posudzuje aj to, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného,bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47/2008).

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2014 - II.).

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku generálny prokurátor odôvodnil nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku krajským súdom, keďže krajský súd skutok právne kvalifikoval len podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona a § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Kľúčovou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnej veci riešiť, bol správny výklad stanoviska trestnoprávneho kolégia sp. zn. Tpj 78/2011, prijaté 12. decembra 2011, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 116, roč. 2012, v kontexte novely Trestného zákona zákonom č. 214/2019, s účinnosťou od 1. augusta 2019, teda právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa § 212 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Trestného zákona.

Okresný súd skutok právne kvalifikoval v bode 1) a 2) ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2) v súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a v bode 3) ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona s nasledovným odôvodnením:

„Keďže v čase medzi spáchaním jednotlivých skutkov a vynesením rozsudku nadobudol účinnosť zákon č. 214/2019 Z. z., súd postupujúc podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona posudzoval trestnosť činu a ukladal trest podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Trestnosťou činu sa rozumejú všetky podmienky, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste (stanovisko kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/2003). Súd viazaný ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona bol povinný posudzovať trestnosť činu, konkrétne právnu kvalifikáciu žalovaných skutkov, ktorých sa dotkla zmena nadobudnutím účinnosti zákona č. 214/2019 Z. z.

Vo vzťahu k ustanoveniu § 212 Trestného zákona boli pôvodne v obžalobe kvalifikované: skutok 1) a 2) obžaloby, ktorým si obvinený prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil ním malú škodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, neoprávnene vnikol do obydlia iného, poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona (trestná sadzba 3 roky až 10 rokov), prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona; skutok 3/ obžaloby, ktorým si obvinený prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil ním malú škodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, neoprávnene vnikol do obydlia iného ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona (trestná sadzba 3 roky až 10 rokov), prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 214/2019 Z. z. je spôsob spáchania trestného činu vlámaním (§ 122 ods. 4 Trestného zákona) obsiahnutý už v základnej skutkovej podstate § 212 ods. 1 písm. b) Trestnéhozákona, a teda v prípade právnej kvalifikácie skutku 1/ už nie je možné naň prihliadať ako na osobitný kvalifikačný znak - závažnejší spôsob konania podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení zákona č. 214/2019 Z. z. V obžalobe pôvodne právne kvalifikované skutky 1/ a 2/ súd prekvalifikoval na pre páchateľa priaznivejší (miernejší) pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ v súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (trestná sadzba 3 roky až 8 rokov), s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona. V obžalobe pôvodne právne kvalifikovaný skutok súd prekvalifikoval na pre páchateľa priaznivejší prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona (trestná sadzba 1 rok až 5 rokov). Na základe uvedeného, súd uznal obžalovaného vinným v zmysle žalovaných skutkov a jeho konanie po právnej stránke kvalifikoval v súlade s § 2 ods. 1 Trestného zákona pre páchateľa priaznivejšie podľa Trestného zákona v znení zákona č. 214/2019 Z. z. v bodoch 1) a 2) výroku tohto rozsudku ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ v súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec (hnuteľné veci opísané v skutku 1/ vo vlastníctve poškodeného Ing. S. J. a hnuteľné veci opísané v skutku 2/ vo vlastníctve poškodeného C. K. a K. K.) tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tým malú škodu 2.362,58 eur (podľa § 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona sa malou škodou rozumie suma prevyšujúca 266,- eur), pričom bez povolenia vlastníkov (neoprávnene) vnikol do bytu poškodeného Ing. S. J. a do rekreačnej chaty poškodeného C. K. a K. K. (podľa § 122 ods. 5 Trestného zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté), pričom skutky 1/ a 2/ predstavujú čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, ktoré spája objektívna súvislosť v čase (skutky 1/ a 2/ spáchané v časovej postupnosti po sebe), spôsobe ich páchania (vlámanie, trestný čin spáchaný v obydlí) a predmete útoku (cudzie veci), ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer obžalovaného spáchať tento trestný čin (obžalovaný kradol veci, keďže potreboval peniaze na drogy). Súčasne v rekreačnej chate poškodeného C. K. a K. K. poškodil zariadenie chaty a murovanej časti krbu, čím spôsobil malú škodu 782,35 eur (podľa § 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona sa malou škodou rozumie suma prevyšujúca 266,- eur), pričom skutok spáchal tak, že vnikol do uzamknutej rekreačnej chaty cez okno na poschodí, ktoré rozbil kovovým klinom (závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. e) Trestného zákona - vlámaním podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona, teda vniknutím do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia použitím sily). Skutok v bode 3/ výroku tohto rozsudku právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec (hnuteľné veci opísané v skutku 3/ vo vlastníctve poškodeného Q. C.) tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tým malú škodu 2.483,57 eur (podľa § 125 ods. 1 prvá veta Trestného zákona sa malou škodou rozumie suma prevyšujúca 266,- eur), pričom bez povolenia vlastníka (neoprávnene) vnikol do chaty poškodeného Q. C. (podľa § 122 ods. 5 Trestného zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté) tým, že dvere vedúce do pivnice chaty zvesil z pántov za pomoci krompáča (závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. e) Trestného zákona - vlámaním podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona, teda vniknutím do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia použitím sily).“

Krajský súd skutky právne kvalifikoval v bode 1) a 2) rozsudku ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 v znení zákona č. 214/2019 Z. z. a v bode 3) rozsudku ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 v znení zákona č. 214/2019 Z.z. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona s nasledovným odôvodnením:

„Súd prvého stupňa aplikoval v súlade so zákonom ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Uvedeného ustanovenia sa pridŕžal aj odvolací súd, a inak súdom prvého stupňa správne ustálený skutkový stav pri všetkých troch čiastkových skutkoch a podradil pod príslušné ustanovenia novely Trestného zákona v znení zákona č. 214/2019 Z. z., účinnej od 01. 08. 2019. Podľa tejto novely Trestného zákona došlo k značnej zmene, keď kvalifikačný znak pôvodne podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. zakladal na plnení tejto kvalifikačnej skutkovej podstaty pre prípad, že skutok bol spáchaný vlámaním, čomu zodpovedá konanie obžalovaného pri všetkých troch čiastkových skutkoch, pritom podľa novely Trestného zákona znak vlámania prešiel do základnej skutkovej podstaty § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák., a z týchto dôvodov v ostatných častiach kvalifikovaných skutkových podstatách nie je predpokladaný. Z uvedeného vyplýva, že pri splnení podmienok ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. je povinnosťou príslušného orgánu činného v trestnom konaní v danom štádiu prekvalifikovať skutok podľa novely účinnej od 01.08.2019 pri trestnom čine krádeže, ktorá skutočnosť ovplyvňuje aj kvalifikačné znaky pri zbiehajúcich sa trestných činoch v danom prípade, v tomto prípade v trestnom čine poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Podľa súbehov výkladu skutočnosť, že znak vlámania je obsiahnutý v základnej skutkovej podstate trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. nemožno duplicitne tento znak aplikovať pri ostatných zbiehajúcich sa trestných činoch, teda podľa § 245 Tr. zák., § 194 Tr. zák., čo nerešpektoval súd prvého stupňa a tým pádom sa skutky pod bodmi 1/ až 2/ dostali do kvalifikovanej skutkovej podstaty § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., stal sa trestným činom v zmysle zločinu a zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie tresty. Súd prvého stupňa potom ukladal úhrnný trest v základnej trestnej sadzbe tri (3) roky až osem (8) rokov odňatia slobody, ale s prihliadnutím na to, že ide o zločin v súčasne sprísnenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., pretože obžalovaný za zločin v minulosti bol potrestaný, čo by inak zodpovedalo zákonu, pokiaľ by nebol súd prvého stupňa nesprávny pri kvalifikovaní jednotlivých trestných činov.

Odvolací súd vzhľadom k tomu, že podľa novely Trestného zákona je kvalifikačný znak vlámania zahrnutý do § 212 ods. 1 Tr. zák., kde trestná sadzba predstavuje odňatie slobody až na dva (2) roky. Pri správnom takomto kvalifikovaní pokračovacieho trestného činu krádeže a zbiehajúcich sa trestných činov krádeže s trestným činom aj pri bode 3) rozsudku, bránil kvalifikovaniu pri zbiehajúcich sa trestných činoch podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty založenej práve na tomto kvalifikačnom znaku, preto pri trestnom čine porušovania domovej slobody podľa § 194 mohlo ísť len o trestný čin podľa ods. 1 Tr. zák. a pri trestnom čine poškodzovania cudzej veci tiež len o ods. 1 § 245 Tr. zák., kde trestná sadzba pri ods. 1 je v rozmedzí do jedného (1) roka odňatia slobody a pri trestnom čine porušovania domovej slobody podľa ods. 1 zhodne ako pri trestnom čine krádeže až na dva (2) roky.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a pochybenie súdu prvého stupňa napravil, predovšetkým v zmenenej právnej kvalifikácii jednotlivých skutkov, keď nebral v úvahu argumentáciu obžalovaného v odvolaní, pretože právne posúdenie podľa tohto názoru by bolo v neprospech obžalovaného a v neprospech obžalovaného odvolanie v tomto prípade podané nebolo. Nezodpovedalo však vôbec právnemu názoru výkladu týchto ustanovení v zmysle názoru krajského súdu.“

Otázkou, ktorú najvyšší súd v predmetnej veci riešil, teda bolo, či v tomto prípade bol skutok správne právne kvalifikovaný prvostupňovým súdom alebo krajským súdom.

Odpoveď na túto otázku dáva pritom priamo stanovisko, ktoré v poslednom odseku uvádza: „Pravidlo prednosti prísnejšej trestnosti (pri rovnakej špecifikácii činu podľa jeho zákonných znakov sa použije aj pre výber kvalifikácie činu (skutku) pri možnom použití kvalifikovanej skutkovej podstaty podľapríslušného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona oproti posúdeniu tohto skutku ako jednočinného súbehu trestných činov. Ide teda o situáciu, keď tá istá okolnosť bude okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty určitého trestného činu a zároveň bude zákonným znakom ako súčasť základnej skutkovej podstaty iného, alternatívne v jednočinnom súbehu kvalifikovaného trestného činu. Aj tu môže byť tá istá okolnosť kvalifikačne použitá len raz, ako to interpretačne vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona, ktoré primárne pokrýva vylúčenie duplicitnej kvalifikácie tej istej okolnosti v rámci len jednej skutkovej podstaty trestného činu (ako je to už vyššie uvedené). Preto ak napr. páchateľ použije násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobí takým činom smrť, bude sa jeho konanie kvalifikovať, ak spôsobí smrť z nedbanlivosti, ako obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona (a nie ako jednočinný súbeh zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona). Ak však páchateľ použije násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobí takým činom smrť úmyselne, posúdi sa jedno konanie ako jednočinný súbeh obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.“

Z citovanej časti stanoviska je zrejmé, že v prípade duplicity určitej okolnosti, ktorá podmieňuje použite vyššej trestnej sadzby a zároveň tvorí základný znak skutkovej podstaty iného trestného činu, je možné túto okolnosť použiť len jedenkrát, a to v súlade s pravidlom prísnejšej trestnosti. Preto v predmetnej veci postupoval správne okresný súd, keď okolnosť vlámania, ktorá tvorila tak znak základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže, ako aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci v súlade so závermi citovaného stanoviska trestnoprávneho kolégia (použiteľného vo vzťahu k tejto problematike aj po novele Trestného zákona zákonom č. 214/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2019) použil len raz, a to v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci. Krajský súd pri právnej kvalifikácii skutku naopak nebral do úvahy závery vyplývajúce zo stanoviska trestnoprávneho kolégia a z tohto dôvodu skutok nesprávne právne kvalifikoval, čím došlo k porušeniu zákona v prospech obvineného K. T.. Toto porušenie pritom zásadným spôsobom ovplyvnilo postavenie obvineného, keďže obvinenému bol trest ukladaný v rámci trestnej sadzby podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona (trestná sadzba v rozpätí 0-2 roky), pričom pri správnej právnej kvalifikácii aj podľa § 245 ods. 3 písm. c) Trestného zákona mu mal byť trest ukladaný v rámci trestnej sadzby 3 - 8 rokov. Z tohto dôvodu nebolo v predmetnej veci možné postupovať podľa § 371 ods. 5 Trestného poriadku, pretože dovolacím súdom zistené porušenie zákona zásadným spôsobom ovplyvnilo postavenie obvineného.

IV. Konanie po zrušení napadnutého rozhodnutia

Keďže najvyšší súd vyslovil porušenie zákona napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, bude úlohou krajského súdu po vrátení veci opätovne rozhodnúť o odvolaní obvineného, pričom pri svojom rozhodovaní bude podľa § 391 ods. 1 Trestného poriadku viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd.

Z uvedených dôvodov dovolací súd zistiac naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.