UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu, sudkyne JUDr. Beáty Javorkovej a sudcu JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného K. X., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 6. októbra 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 12. marca 2024, sp. zn. 2T/37/2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. marca 2025, sp. zn. 8To/49/2024, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného K. X. odmieta.
Odôvodnenie
I. Konanie predchádzajúce dovolaniu
Mestský súd Košice (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „mestský súd“) rozsudkom z 12. marca 2024, sp. zn. K3-2T/37/2023, uznal obvineného K. X. za vinného z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- od presne nezistenej doby až do 06.00 hod. dňa 4. marca 2022 si neznámym spôsobom zadovážil a držal v rodinnom dome v obci Č., ul. Y. č. XXX/XX, okres H.F. - Q., a to konkrétne
- v obývacej izbe rodinného domu, bez povolenia 1 ks nedovolene vyrobenú dlhú strelnú palnú zbraň, pušku bez záveru, z továrenský vyrobeného a upraveného puzdra záveru (hlavná časť zbrane) so spúšťovým a zásobovacím mechanizmom z pušky zn. Mannlicher, model 1895, výrobné číslo XXXXT a z podomácky vyrobenej hlavne (hlavná časť zbrane) pre náboj kalibru 30-30 Winchester, bez identifikačných údajov, ktorú je možné podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako zbraň kategórie A (§ 4 ods. 2 písm. g), t. j. zakázanú zbraň
- v pivničných priestoroch rodinného domu 1 ks pištoľový náboj, funkčný, spôsobilý streľby, zn. G. F.L., kaliber 7,65 mm Browning s celoplášťovou strelou, ktorý je možné podľa platného zákona ostrelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do v pivničných priestoroch rodinnému domu 1 ks puškový (guľometný) náboj, nespôsobilý na streľbu, krycia značka výrobcu „dtp" (Slavičín), kaliber 14,5x114 mm, rok výroby 1957, s celoplášťovou priebojno-zápalnou svietiacou strelou, pričom podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. náboj s priebojno-zápalnou svietiacou strelou je strelivom a za strelivo sa považuje aj zápalka (§ 2 ods. 1 písm. f), kde strelivo s priebojnou, výbušnou alebo zápalnou strelou je zakázaným strelivom (§ 4 ods. 3 písm. a)
- v pivničných priestoroch rodinného domu 6 ks nábojov zn. S&B (Sellier & Bellot), funkčné, spôsobilé streľby, rôznych kalibrov, z nich je 1 ks malokalibrový náboj kaliber 22 LR, s olovenou strelou, 3 ks puškové náboje kaliber 22 Hornet, s poloplášťovými strelami, 1 ks puškový náboj kaliber 30 Carbine, s celoplášťovou strelou a 1 ks náboj kaliber 30 Carbine, s poloplášťovou strelou, ktoré je možné podľa platného č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C, ktoré môže nadobúdať do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
- v pivničných priestoroch rodinného domu 3 ks malokalibrových nábojov, funkčné, spôsobilé streľby zn. SB (Sellier & Bellot), kaliber 22 LR, s olovenými strelami, ktoré je možné "podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C, ktoré môže nadobúdať do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
- v pivničných priestoroch rodinného domu 20 ks puškových nábojov, skorodované, po očistení sú spôsobilé streľby, zn. Barnaul, kaliber 7,62x39, s expanznými strelami, ktoré je možné podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C, ktoré môže nadobúdať do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
- v pivničných priestoroch rodinného domu 2 ks nedovolene vyrobené hlavne, jedna hlaveň je kaliber 22 Hornet, funkčná, bez identifikačných údajov o dĺžke 381 mm, na prednom čele hlavne s narezaným vonkajším závitom, slúžiaci na pripevnenie doplnkov na zbraň, na zadnom čele s narezaným vonkajším závitom, slúžiaci na natočenie hlavne do puzdra záveru, kde samostatne hlaveň nie je spôsobilá streľby a druhá hlaveň je kaliber 22 WMR, bez identifikačných údajov o dĺžke 254 mm, samostatne hlaveň nie je spôsobilá streľby, pričom podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. hlaveň je hlavnou časťou zbrane a za zbraň sa považuje aj jej hlavná časť (§ 2 ods. 1 písm. a), b), nedovolene vyrobené hlavne je možné charakterizovať ako zbrane kategórie A (§ 4 ods. 2 písm. g), t. j. zakázané zbrane
- v pivničných priestoroch rodinného domu 1 ks záver (hlavná časť zbrane) z dlhej strelnej palnej zbrane, funkčný, z opakovacej pušky model 1 (ZKM-451), kaliber 22 LR, na kľuke záveru s vyrezaným výrobným číslom 60 a česko-slovenská overovacia značka, samostatne nespôsobilý streľby, pričom podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. záver je hlavnou časťou zbrane a za zbraň sa považuje aj jej hlavná časť (§ 2 ods. 1 písm. a), b)), ktorý možno charakterizovať ako zbraň kategórie C (§ 6 ods. 1 písm. b), ktorá podlieha ohlasovacej povinnosti a evidenčnej povinnosti
- v pivničných priestoroch rodinného domu 20 ks puškových nábojov, funkčné, spôsobilé streľby, zn. S&B (Sellier & Bellot), kaliber 30-30 Winchester s polopláštovými strelami, ktoré je možné podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C, ktoré môže nadobúdať do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
- v pivničných priestoroch rodinného domu 2 ks puzdra záverov z náboja s vložnou hlavňou, s vyrazenou česko-slovenskou vojenskou vlastníckou značkou „skrížené meče“, jedno puzdro s označením znakmi „D-020", druhé je bez označenia samostatne puzdra záverov nie sú spôsobilé streľby, pričom podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z., puzdro záveru je hlavnou časťou zbrane a za zbraň sa považuje aj jej hlavná časť (§ 2 ods. 1 písm. a) a b), ktoré je možné charakterizovať ako zbrane kategórie A (§ 4 ods. 2 písm. a), t. j. zakázané zbrane
- v kôlni pri drevárni rodinného domu 1 ks puškový náboj, funkčný, spôsobilý streľby, s krycouznačkou výrobcu „bxn“ (Vlašim), kaliber 7,62x39, rok výroby 1959, s celoplášťovou strelou a oceľovým jadrom, ktorý je možné podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C, ktoré môže nadobúdať do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
- v kôlni pri drevárni rodinného domu 1 ks puškový náboj, funkčný, spôsobilý streľby, s krycou značkou výrobcu „bxn" (Vlašim), kaliber 7,62 x 54R, rok výroby 1962, s celoplášťovou strelou a oceľovým jadrom (farebné označenie hrotu strely sivou farbou), ktorý je možné podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C, ktoré môže nadobúdať do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
- v osobnom motorovom vozidle zn. Citroen Xsara, ev. č.: H., zaparkovanom na dvore rodinného domu v obci Č., ul. Y. XXX/XX, okr. H. - Q., v stredovom paneli pri ručnej brzde 1 ks revolverový náboj, zn. S&B (Sellier & Bellot), funkčný, spôsobilý streľby, kaliber 357 Magnum, s poloplášťovou strelou, ktorý je možné podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. charakterizovať ako strelivo do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C, ktoré môže nadobúdať do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
- v osobnom motorovom vozidle zn. Citroen Xsara, ev. č.: H., zaparkovanom pred rodinným domom v obci Č.M., ul. Y. XXX/XX, okr. H. - Q., v ruksaku na zadnom sedadle vozidla za vodičom 1 ks upravený záver (hlavná časť zbrane) z dlhej strelnej palnej zbrane, opakovacej pušky zn. Mannlicher, model 1895 (resp. jej modifikácie), pôvodne kaliber 8x50R alebo 8x56R, výrobné číslo 30911 (kľuka záveru), na častiach záveru s vyrazenými písmenami „K" (pôvodná výroba Steyr), samostatne nespôsobilý streľby, ktorý - v osobnom motorovom vozidle zn. Citroen Xsara, ev. č.: H. -v ruksaku na zadnom sedadle vozidla 6 ks poľovníckych puškových nábojov, spôsobilé streľby, kaliber 30-30 Winchester (7,62x5 ÍR), z nich je 5 ks nábojov zn. S&B (Sellier & Bellot), s poloplášťovými strelami a 1 ks náboj zn. Hornády, s expanznou strelou s kuklou, ktoré sú podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. strelivom do zbrane kategórie A, zbrane kategórie B alebo do zbrane kategórie C, ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz
- v ruksaku na zadnom sedadle vozidla 1 ks zakázaný doplnok zbrane, tlmič hluk výstrelu, použitý pri streľbe, v tvare valca, kovové telo o priemere približne 50,7 mm (širšia časť) a približne 40,3 mm (užšia časť), celková dĺžka 271 mm, bez identifikačných údajov, oblepený čiernou PVC páskou, s otvorom, dutinou pre priechod strely o priemere približne 12 mm, kde podľa platného zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. tlmič hluku výstrelu je zakázaným doplnkom zbrane (§ 4 ods. 4), pričom s týmto tlmičom manipuloval a to takým spôsobom, že na sústruhu, ktorý sa nachádzal v pivničných priestoroch rodinného domu, ho pripevnil za pomoci čeľusti zo skľučovadiel (predložený s NPO ako predmet č. 31) a takto na ňom vykonával presne neznámu neoprávnenú činnosť, pričom obvinený sa uvedených skutkov dopustil napriek tomu, že bol za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona trestným rozkazom sp. zn.: 2T 5/2021 z 15. marca 2021, právoplatným 15. apríla 2021 odsúdený.
Mestský súd podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona mestský súd uložil obvinenému trest prepadnutia vecí:
- 1 ks nedovolene vyrobenú dlhú strelnú palnú zbraň, pušku bez záveru, z továrensky vyrobeného a upraveného puzdra záveru, z továrensky vyrobeného a upraveného puzdra záveru (hlavná časť zbrane) so spúšťovým a zásobovacím mechanizmom z pušky Malnicher, model 1895, výrobné číslo XXXXT
- 1 ks pištoľový náboj, funkčný, zn. G.F.L., kaliber 7,695 mm Browning s celoplášťovou strelou,
- 1 s puškový (guľometný) náboj, krycia značka výrobcu „dtp“ (Slavičín), kaliber 14,5x114 mm, rok výroby 1957
- 1 ks malokalibrový náboj kaliber 22 LR s olovenou strelou zn. S&B,
- 3 ks puškové náboje kaliber 22 hornet zn. S&B s poloplášťovými strelami
- 1 ks puškový náboj kaliber 30 Carbine zn. S&B s celoplášťovou strelou
- 1 ks náboj kaliber 30 Carbine, zn. S&B s poloplášťovou strelou
- 3 ks malokalibrových nábojov, funkčné zn. SB (Sellier & Bellot), kaliber 22 LR, s olovenými strelami,
- 20 ks puškových nábojov, skorodované, po očistení spôsobilé streľby, zn. Barnaul, kaliber 7,62 x 39 s expanznými strelami,
- 1 ks hlaveň kaliber 22 Hornet, funkčná, bez identifikačných údajov o dĺžke 381 mm na prednom čele s narezaným vonkajším závitom, slúžiaci na pripevnenie doplnkov na zbraň, na zadnom čele s narezaným vonkajším závitom,
- 1 ks hlaveň kaliber 22WMR, bez identifikačných údajov o dĺžke 254 mm,
- 1 ks záver z dlhej strelnej palnej zbrane, funkčný, z opakovacej pušky model 1 (ZKM-451), kaliber 22 LR, na kľuke záveru s vyrezaným výrobným číslom 60 a česko-slovenská overovacia značka, samostatne nespôsobilý streľby,
- 20 ks puškových nábojov, funkčné, spôsobilé streľby, zn. S&B (Sellier & Bellot), kaliber 30-30 Winchester s polopláštovými strelami,
- 2 ks puzdra záverov z náboja s vložnou hlavňou, s vyrazenou česko-slovenskou vojenskou vlastníckou značkou „skrížené meče“
- 1 ks puškový náboj, funkčný, s krycou značkou výrobcu „bxn“ (Vlašim), kaliber 7,62 x 39, rok výroby 1959, s celoplášťovou strelou a oceľovým jadrom,
- 1 ks puškový náboj, s krycou značkou výrobcu „bxn“ (Vlašimi, kaliber 7,62x54R, rok výroby 1962, s celoplášťovou strelou a oceľovým jadrom (farebné označenie hrotu strely sivou farbou),
- 1 ks revolverový náboj, zn. S&B (Sellier & Bellot), funkčný, spôsobilý streľby, kaliber 357 Magnum, s poloplášťovou strelou
- 1 ks upravený záver (hlavná časť zbrane) z dlhej strelnej palnej zbrane, opakovacej pušky zn. Mannlicher, model 1895, pôvodne kaliber 8x50R alebo 87x56R, výrobné číslo 30911 (kľuka záveru), na častiach záveru s vyrazenými písmenami „K“ (pôvodná výroba Steyr), samostatne nespôsobilý streľby
- 5 ks nábojov zn. S&B (Selleir & Bellot), kaliber 30-30 Winchester (7,62x5 ÍR) s poloplášťovými strelami
- 1 ks náboj zn. Hornády kaliber 30-30 Winchester (7,62x5 ÍR) s expanznou strelou s kuklou,
- 1 ks zakázaný doplnok zbrane, tlmič hluk výstrelu, použitý pri streľbe, v tvare valca, kovové telo o priemere približne 50,7 mm a približne 40,3 mm, celková dĺžka 271 mm, bez identifikačných údajov, oblepený čiernou PVC páskou, s otvorom, dutinou pre priechod strely o priemere približne 12 mm.
Mestský súd zároveň rozhodol, že podľa § 65 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj,,krajský súd“ alebo,,odvolací súd“) na základe odvolania podaného obvineným rozsudkom z 25. marca 2025, sp. zn. 8To/49/2024, podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obvinenému uložil podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona uložil obvinenému trest prepadnutia vecí zhodne ako ho uložil súd prvého stupňa a zároveň rozhodol, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu
Proti vyššie citovanému rozsudku mestského súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu podalobvinený K. X. (ďalej len,,obvinený“) dovolanie prostredníctvom obhajcu písomným podaním 31. júla 2025, z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i), písm. k) Trestného poriadku.
V odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice z 15. marca 2021, sp. zn. 2T/5/2021, právoplatným 15. apríla 2021, bol za totožný skutok už odsúdený a aj potrestaný. V skutkovej vete trestného rozkazu je uvedené, že,,od presne nezistenej doby do 19. júna 2020 držal v rodinnom dome strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent, bez povolenia, časť zbraní a streliva bolo zaistených pri obhliadke miesta činu 19. júna 2020, jednu zbraň, 6 ks streliva a ďalšie komponenty ku zbraní vydal na zápisnicu o vydaní veci 19. júna 2020 jeho brat K. X..“ Uvedený trestný rozkaz vytvoril prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V tejto súvislosti obvinený poukázal aj na zásadu ne bis in idem a na skutočnosť, že ho súd uznal za vinného duplicitne z toho istého skutku. Uvedenú skutočnosť považoval obvinený za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku.
Trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je trváci trestný čin, ktorý je dokonaný nelegálnym nadobudnutím strelnej zbrane, resp. streliva a trvá až dovtedy, kým nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu. Prvostupňový súd, ako aj odvolací súd napadnutými rozsudkami porušili zákon v neprospech obvineného. Súd posudzoval skutok u obvineného ako recidívu z dôvodu, že veci nájdené pri domovej prehliadke 4. marca 2022 sa nachádzali na tých istých miestach, ako nedovolene držané zbrane a strelivo zaistené už dňa 19. júna 2020 pri obhliadke miesta činu. Obhliadka miesta činu bola vykonaná len v suteréne garáže rodinného domu. Je úplne možné, že ďalšie zbrane sa mohli nachádzať na inom mieste v dome, respektíve ukryté tak, že neboli ľahko viditeľné. Vo výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku nie je podľa obvineného z časového hľadiska presne definované obdobie nelegálnej držby zbraní a streliva s tým, že sa mal obvinený dopúšťať trestnej činnosti od presne nezistenej doby. Polícia mala vedomosť o údajnom nelegálnom držaní ďalších zbraní u obvineného, pričom vyšetrovateľ začal trestné stíhanie až v čase, kedy trestný rozkaz sp. zn. 2T/5/2021 už nadobudol právoplatnosť a odsúdenému začala plynúť skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Príslušníci Policajného zboru si ponechali poznatok o tom, že v daných priestoroch sa nachádzajú prvotne nezaistené zbrane a strelivo, a využili to na realizovanie ďalšieho trestného stíhania. Takýto postup je však v hrubom rozpore so zákonom a v neprospech obvineného.
Za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený považoval skutočnosť, že súdy nesprávne právne posúdili skutok, keď neaplikovali ustanovenia § 41 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10, ods. 12 Trestného zákona.
Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 41 Trestného zákona, § 42 Trestného zákona, § 122 ods. 10, ods. 12 Trestného zákona v neprospech obvineného, zrušil rozsudok mestského súdu a krajského súdu a prikázal okresnému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len,,prokurátor“) podaním z 19. augusta 2025, v ktorom uviedol, že nie sú splnené dôvody dovolania uvádzané obvineným. V plnej miere sa stotožnil s rozhodnutím mestského, ako aj krajského súdu a uvedené rozhodnutia považuje za zákonné, vecne správne a odôvodnené. Súdy jasne a zrozumiteľne vysvetlili, ako sa vysporiadali s obhajobou obvineného. Dovolateľ poukazuje na dôvody, ktoré neboli predkladané v pôvodnom konaní, pričom ide o skutočnosti, ktoré mu boli známe po celý čas a v rámci celého konania bol zastúpený obhajcom.
Nemožno sa stotožniť s právnym názorom dovolateľa, že v predmetnom skutku nejde o samostatný skutok, a to z dôvodu, že v skutku, pre ktorý bol odsúdený išlo o prechovávanie zbraní a streliva v období po vznesení obvinenia za jeho predchádzajúcu obdobnú trestnú činnosť. Vznesenie obvinenia logicky predelilo konanie na samostatné skutky. Nešlo ani o res iudicata, čo vylučuje vedenie trestnéhostíhania pre takýto skutok v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, aj keď ide o rovnakú právnu kvalifikáciu. Skutkovo ide o zakázanú držbu celkom iných zbraní a streliva, ktoré nemajú žiaden súvis s tými vecami, pre ktoré už bol raz dovolateľ odsúdený v predchádzajúcom trestnom konaní.
Prokurátor navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí rozhodol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku a podané dovolanie odmietol.
Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 8. septembra 2025.
III. Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.
Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Najvyšší súd považuje za potrebné vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie je v zásade prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007-II]. Povedané inými slovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku sa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).
Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.
Jednotlivé dovolacie dôvody (§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku), sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšieodvolanie“ (primerane napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 67/2018, 4 Tdo 17/2019, 4 Tdo 23/2019, 5 Tdo 85/2017, 5 Tdo 7/2020).
Najvyšší súd k návrhu prokurátora uvádza, že na namietané dovolacie dôvody nemožno aplikovať ustanovenie § 371 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Dôvody, ktoré namieta obvinený spadajú pod v tomto ustanovení neuvedené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i), písm. k) Trestného poriadku.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Formulácia tohto ustanovenia vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.).
Povedané inými slovami, predmetný dovolací dôvod dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Ďalej predpokladá, ako už bolo vyššie uvedené výlučne chyby právne, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin, alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať napr. rozhodovania o treste, či o ochrannom opatrení (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2014-II).
Za naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený považoval nesprávne právne posúdenie samotného skutku (pričom obvinený bližšie nešpecifikoval v čom ho konkrétne vidí - pozn. súdu), ako aj to, že súdy neaplikovali § 41 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 10, ods. 12 Trestného zákona.
Najvyšší súd (ako jeho judikatúra opakovane zdôrazňuje) teda v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len posúdi, či skutok zistený súdom zodpovedá použitej právnej kvalifikácii (všetkým jej znakom). Nevstupuje do procesu hodnotenia dôkazov, teda dôkazy nehodnotí, ani nepreskúmava správnosť úvah skôr vo veci konajúcich súdov pri hodnotení dôkazov. Dovolací súd musí pri svojom kvalifikačnom prieskume vychádzať výlučne zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku (pozri odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 22/2015).
Podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takúčinnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Objektom tohto trestného činu je ochrana bezpečnosti ľudí a majetku proti možnému ohrozeniu ich života, zdravia a majetku v dôsledku nekontrolovaného držania a výroby streliva, strelných zbraní, hromadne účinných zbraní, výbušnín a chemických zbraní. Podmienky nadobúdania vlastníctva, držania, nosenia a používania zbraní a streliva, podmienky na vývoz, dovoz a prevoz zbraní a streliva upravuje zákon o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Objektívna stránka tohto trestného činu predpokladá viacero spôsobov protiprávneho konania páchateľa, ktorý tak koná pre seba alebo pre inú osobu. Tieto konania sú upravené alternatívne, takže na naplnenie skutkovej podstaty stačí len jedno z nich. Musí to však vykonávať bez povolenia a trestné je i sprostredkovanie takej činnosti. Zadovážením streliva sa rozumie akýkoľvek spôsob jeho získania, napr. kúpou, výmenou alebo aj krádežou, či lúpežou. Držaním sa rozumie, keď páchateľ má strelivo vo svojej faktickej moci, pričom ho nemusí mať priamo pri sebe (môže ho mať aj niekde ukryté). Dĺžka času držby nie je stanovená.
Subjekt je všeobecný (ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba), a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Tento trestný čin je ohrozovací, teda nie je pri ňom potrebné bezprostredné nebezpečenstvo, ale postačuje hrozba abstraktného a z hľadiska času vzdialeného nebezpečenstva, ktoré nemusí ani vzniknúť. Trestný čin je dokonaný už výrobou, dovozom, vývozom, prevozom, prepravou, zadovážením alebo držbou streliva alebo strelnej zbrane bez povolenia, pretože už takýmto konaním je potenciálne ohrozený život a zdravie ľudí a majetok.
Kým ustanovenie § 294 ods. 1 Trestného zákona sa vzťahuje na strelivo, tak ustanovenie § 294 ods. 2 Trestného zákona sa vzťahuje výlučne len na strelnú zbraň, jej súčasť (napr. optika, zariadenie pre riadenie strely) alebo komponent (napr. piest, valce, ložiská, motorček). Na trestnú zodpovednosť stačí, ak ide len o jednu zbraň, jej súčasť alebo komponent.
Najvyšší súd posudzujúc, či skutok zistený súdom nižšieho stupňa zodpovedá použitej právnej kvalifikácii konštatuje, že skutková veta odzrkadľuje právnu kvalifikáciu skutku vo všetkých jej znakoch. Konanie obvineného opísané v skutkovej vete spočívalo v zadovážení si a následnom držaní strelnej zbrane, jej súčasti a jej komponentu bez povolenia, bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona. Obvinený zároveň svojím konaním naplnil aj ustanovenie odseku 1 tohto trestného činu, pretože si taktiež zadovážil a držal strelivo bez povolenia. Uvedenej trestnej činnosti sa dopustil v obydlí svojho rodinného domu - obývacej izbe, v pivničných priestoroch, v kôlni pri drevárni rodinného domu, ako aj vo svojich osobných motorových vozidlách, a to napriek tomu, že bol za takýto trestný čin už právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie z 15. marca 2021, sp. zn. 2T/5/2021.
Súd prvého stupňa preto správne právne kvalifikoval aj časovo vymedzil konanie obvineného (dovolacia námietka obvineného ohľadom nesprávneho časového určenia trestného činu je námietkou skutkovou), pričom právna kvalifikácia skutku má svoj podklad v znení skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa a vo vykonanom dokazovaní. K tejto súd prvého stupňa správne uviedol, že: „Na základe vykonaného dokazovania pri vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich súhrne, v prospech aj v neprospech obžalovaného, súd dospel k záveru, že obžalovaný K. X. sa svojim konaním dopustil zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.2 Trestného zákona a prečinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods.1 Trestného zákona tým, že si zadovážil a držal strelnú zbraň, jej súčasti a komponenty bez povolenia, a bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy a zadovážil si a držal aj strelivo bez povolenia. Obžalovaný takto konal v priamom úmysle....Je nesporné, že v rodinnom dome v Čani na Tichej ulici č.102/59 a priľahlých priestoroch boli pri domovej prehliadke nájdené zakázané zbrane a strelivo uvedené vo výroku rozsudku,pričom túto dielňu využíval iba obžalovaný, ktorý podľa výpovede všetkých svedkov bol manuálne veľmi zručný, vedel vyrobiť a zvariť čokoľvek, nevynímajúc komponenty zbraní. Obžalovaný je v celom okolí známy, že sa tejto činnosti v minulosti dlhodobo venoval. Obžalovaný tvrdil, že k nemu chodieval prerábať zbrane istý pán H., ktorému umožnil v dielni pracovať. Pán H. je však nebohý a teda nie je možné zistiť kedy, za akých okolností a načo chodieval do dielne a či tam vôbec chodieval. To, že nástroje v dielni používal obžalovaný X. je zistiteľné zo záverov vyššie citovaných znaleckých posudkov, nakoľko zaistené pachové stopy na nástrojoch v dielni patria preukázateľne obžalovanému X.. Domová prehliadka bola vykonaná zákonným spôsobom. Tvrdenia obžalovaného, že nájdené veci patria dávno nebohému otcovi aj keď medzičasom už tie isté priestory boli podrobené domovej prehliadke sú preto nereálne. Taktiež je nesporné, že zakázané komponenty zbraní a náboje konkretizované vo výroku rozsudku boli nájdené aj v osobných motorových vozidlách obžalovaného. Vyjadrenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že „autá nezamyká a necháva ich na dvore, nosí všelijakých ľudí a možno náboje vytratili“ je nepresvedčivá najmä s poukazom na iné dôkazy a osobu obžalovaného.“
Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
Podľa § 122 ods. 12 Trestného zákona za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu; za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a.
Za pokračovací trestný čin je považované konanie páchateľa, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Zákonodarca teda pokračovací trestný čin charakterizoval tromi znakmi: viaceré čiastkové útoky napĺňajú znaky toho istého trestného činu (trestnosť čiastkového útoku), objektívnou súvislosťou, a subjektívnou súvislosťou.
Trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie z 15. marca 2021, sp. zn. 2T/5/2021, bol obvinený uznaný za vinného zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 15. apríla 2021. Uznesenie o vznesení obvinenia K. X. za (ďalší) zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v tomto trestnom konaní (vedenom pod sp. zn. 2T/37/2023) bolo vydané 5. marca 2022, pričom skutkov sa dopúšťal do 4. marca 2022. Nie je preto v tomto smeredôvodná námietka obvineného, že súd mal postupovať podľa § 41 ods. 3 a § 42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko nešlo o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ani o trestný čin spáchaný pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa za iný jeho trestný čin. Tu treba poznamenať, že rovnakú povahu ako rozsudok má i trestný rozkaz, a účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému, ktoré bolo 15. apríla 2021.
V prípade obvineného išlo teda jednoznačne o recidívu, nakoľko sa opätovne dopustil spáchania toho istého trestného činu. Jednotlivé skutky sú oddelené právoplatným rozhodnutím (trestným rozkazom Okresného súdu Košice okolie), pričom prvý trestný čin bol už sankcionovaný a trestné konanie ukončené, a nejde o časovo ani skutkovo súvisiaci útok, ale o nové samostatné konanie. Obvinený potom, čo už raz bol právoplatne odsúdený pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania si zadovážil strelné zbrane, komponenty ich súčasti a znova ich prechovával, pričom takéto držanie a prechovávanie zbrane sa hodnotí ako nový skutok, nie ako čiastkový útok. Preto nebol dôvod na to, aby súd postupoval podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona a ani aby ukladal obvinenému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona. V prípade trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami ide o trváci trestný čin. Problematika trváceho trestného činu spočíva vo vyvolaní a udržiavaní (prípustná je aj kombinácia) protiprávneho stavu za určité časové obdobie. Trváci trestný čin sa posudzuje ako jedno konanie, ktoré trvá tak dlho, pokiaľ je protiprávny stav udržiavaný.
V tejto súvislosti obvinený videl aj naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, podľa ktorého sa proti obvinenému viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
Obvinený namietal, že obhliadka miesta činu v konaní sp. zn. 2T/5/2021 bola vykonaná len v suteréne garáže rodinného domu, pričom je logicky možné, že zbrane a strelivo v tomto trestnom konaní zaistené sa mohli nachádzať aj na inom mieste v dome už aj vtedy, len neboli políciou objavené, nakoľko nemuseli byť viditeľné. Príslušníci Policajného zboru nevykonali obhliadku miesta činu dostatočne.
Pre preverenie uvedeného tvrdenia obvineného sa najvyšší súd oboznámil s pripojeným spisovým materiálom Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 2T/5/2021. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu z 19. júna 2020 ČVS: ORP-331/1-VYS-KS-2020 (č. l 74) vyplýva, že príslušníci Policajného zboru vykonali obhliadku miesta činu na Y. W. v Č. XXX/XX v garáži rodinného domu, pivničných priestoroch, dielni (kde detailne prezreli stôl, šuplíky a police), pričom pokračovali do ďalších miestností rodinného domu. V záverečnej časti zápisnice konštatovali, že miesto činu bolo celé riadne obhliadnuté a fotograficky zdokumentované. Obvinený pritom na znak súhlasu s jej vykonaním zápisnicu o priebehu obhliadky miesta činu bez pripomienok podpísal (č. l. 75).
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo 4. marca 2023, sp. zn. ČVS: PPZ-106/NKAS-VY2-2021 (č. l. 118) vyplýva, že (v poradí druhá) domová prehliadka bola vykonaná v pivničných priestoroch rodinného domu na Y. W. v Č. XXX/XX, kde príslušníci Policajného zboru opätovne prezreli (rovnaké) poličky, skrinky, šuplíky, ďalej vykonali prehliadku v kôlni pri drevárni na pozemku rodinného domu, ako aj v samotnom rodinnom dome. Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky bola riadne vyhotovená a všetky predmety, ktoré sa pri nej našli boli v súlade so zákonom zaistené, a fotograficky zdokumentované.
Porovnaním týchto dvoch zápisníc, najmä fotografií, najvyšší súd zistil, že zaistené zbrane a strelivo v konaní sp. zn. 2T/37/2023 sa nachádzali čiastočne na tých istých miestach, ako v konaní sp. zn. 2T/5/2021, pričom v pivničných priestoroch rodinného domu bola zaistená drvivá väčšina súčasti a komponentov strelenej zbrane a streliva v oboch prípadoch. Nie je teda možné, aby si ich príslušníci polície vykonávajúci v poradí prvú obhliadku miesta činu nevšimli a nezaistili ich už v prvom trestnom konaní, nakoľko sú povinní celé miesto činu riadne zdokumentovať, čo v oboch prípadoch aj urobili. V poslednej prejednávanej veci obvinenému za vinu kladené zbrane a strelivo sa celkom zjavne nenachádzali pri prvej obhliadke, nakoľko sa neobjavili na záznamoch, ani na fotografiách zadokumentovaného miesta činu. Z fotografickej dokumentácie oboch obhliadok dospel najvyšší súd k záveru, že obe obhliadky miesta činu boli vykonané dostatočne podrobne, a fotografie prvej obhliadkyvylúčili prítomnosť zbraní a streliva na mieste činu, ktoré by zostali nepovšimnuté. Navyše túto skutočnosť ani obvinený nenamietal pri vykonávaní obhliadky miesta činu v prípravnom konaní. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniam obvineného spočívajúcim v tom, že v trestnom konaní (sp. zn. 2T/5/2021) príslušníci Policajného zboru úmyselne nechali časť zbraní a streliva na mieste, ktoré po právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Košice okolie zaistili, aby mohli obvineného opätovne trestne stíhať. Jednak by bol takýto postup v rozpore so zákonom, navyše obvinený v ďalšom hodnoverne nevysvetlil strelivo a komponenty zaistené mu napr. v jeho osobnom motorovom vozidle.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené obvineným uvádzané dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i), písm. k) Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.



