UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudkýň JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci obvineného J. J. pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 1. októbra 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného J. J. proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 28. februára 2024, sp. zn. 22Tp/513/2023, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného J. J. sa odmieta.
Odôvodnenie
I. Konanie predchádzajúce dovolaniu
Okresný súd Senica (ďalej aj „prvostupňový súd“) uznesením z 28. februára 2024, sp. zn. 22Tp/513/2023, podľa § 40 ods. 6 Trestného poriadku zrušil ustanovenie obhajkyne JUDr. Svetlany Machovej, advokátky so sídlom Sasinkova 16, Skalica, pretože obvinený J. J. nepreukázal nárok na bezplatnú obhajobu podľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku.
II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu
Proti citovanému uzneseniu Okresného súdu Senica podal obvinený J. J. dovolanie vlastným písomným podaním z 2. apríla 2024, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Napadnutým uznesením Okresného súdu Senica došlo podľa obvineného k porušeniu jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom a rovnako tak ide podľa jeho názoru o rozhodnutie založené na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v podaní z 22. januára 2024 splnil podmienky na ustanovenie obhajcu v zákonnej lehote.
Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým uznesenímOkresného súdu Senica bol porušený zákon.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Senica sa k dovolaniu obvineného do dňa konania neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyjadril.
Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 13. septembra 2024.
III. Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie nebolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku).
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Konanie o dovolaní v zmysle ôsmej hlavy Trestného poriadku je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré možno podať iba proti tzv. meritórnym rozhodnutiam, teda rozhodnutiam vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie končí.
V posudzovanom prípade podal obvinený J. J. dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo zrušené ustanovenie obhajkyne podľa § 40 ods. 6 Trestného poriadku. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ani z iných ustanovení Trestného poriadku však nevyplýva prípustnosť podania dovolania proti uzneseniu o zrušení ustanovenia obhajcu.
Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Keďže dovolanie obvineného bolo podané proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému jeho podanie nie je prípustné, najvyššiemu súdu neostávalo iné, než jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku odmietnuť.
Nad rámec uvedeného je potrebné doplniť, že pozornosti najvyššieho súdu neunikla skutočnosť, že dovolanie bolo podané len vlastným písomným podaním obvineného a nie prostredníctvom obhajcu, ako to vyžaduje § 373 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň je však potrebné uviesť, že ani odstránenie tejto vady dovolania by nič nezmenilo na vyššie uvedenom závere o tom, že obvinený podal dovolanie proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému jeho podanie nie je prípustné.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.