ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvineného T. K., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku, 22. septembra 2015 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu uvedenému vo výroku tohto rozsudku, podľa § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por., takto
rozhodol:
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. januára 2015, sp. zn. 4 To 29/2014, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
porušený zákon v ustanovení § 293 ods. 5 Tr. por.
v neprospech obvineného T. K..
Toto rozhodnutie a chybné konanie, ktoré mu predchádzalo, sa zrušuje.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného T. K. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 8. januára 2008, sp. zn. 4 T 207/2008.
Odvolaním napadnutým rozsudkom s poukazom na právoplatné uznanie viny v bode 1/ pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4 T 207/2008, zo dňa 3. augusta 2011 vspojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4 To 110/2011, zo dňa 22. februára 2012 bol obžalovaný T. K. uznaný za vinného v bode 2/ napadnutého rozsudku zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 15. 8. 2008 v presne nezistenom čase od 11.30 h do 15.30 h v priestoroch bytu na X. poschodí vo D., D.. XX, okr. D., kde sa v tom čase zdržiaval so súhlasom užívateľky bytu F. V., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom B., T., N. B.. XXX/XX, prechodne bytom B., Ul. N.. X doposiaľ presne nezisteným spôsobom fyzicky napadol syna menovanej maloletého M. H., nar. X. X.. XXXX, pričom mu svojim konaním spôsobil zranenia a to pod bradou vpravo polooblúkový škrabanec a viaceré podliatiny na pravom líci, pod pravou sánkou a na brade, krvný výron s hematómom v pravej spánkovo- temenno-záhlavovej oblasti, podliatiny na bočnej ploche hrudníka vpravo, na vnútornej ploche pravého stehna, na bočnej ploche hrudníka vľavo, na ľavom členku a chodidle, hryzné poranenia a to dve polooblúkové podliatiny na vonkajšej hornej ploche pravého ramena a vnútornej ploche ľavého ramena, zlomeninu spodiny lebečnej, krvácanie pod tvrdú a mäkké pleny mozgové, krvácanie do mozgových komôr a poúrazový opuch mozgu, pričom maloletý M. H., nar. X. X. XXXX dňa 25. 8.2008 v čase o 15.30 h na následky uvedených zranení zomrel.
Bol mu za to uložený podľa § 147 ods. 2, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov.
Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.
Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej F. V. z titulu náhrady škody 431,52 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, Mamateyova 17, 8 966, 34 eur.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený prostredníctvom obhajcu podaním, doručeným okresnému súdu 13. februára 2015.
V dovolaní namieta nasledovné: „Je pravdou, že dňa 2.12.2014 som predložil odvolaciemu súdu súhlas s vykonaním verejného zasadnutia v mojej neprítomnosti. Verejné zasadnutie o mojom odvolaní sa konalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 21.1.2015, kedy odvolací súd uznesením moje odvolanie zamietol. Takýto stav je v rozpore s ustanovením § 293 ods. 5, ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku, kde sú špecifikované možnosti vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného. V podstate je možné vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného, pokiaľ dá obvinený na takýto postup súhlas, čo sa v mojom prípade aj stalo, avšak musí byť o termíne konania verejného zasadnutia písomne upovedomený, čo zo strany odvolacieho súdu vykonané nebolo a verejné zasadnutie dňa 21.1.2015 bolo vykonané napriek tomu, že som o termíne jeho konania nebol, písomne upovedomený. Teda je tu dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, podľa ktorého ustanovenia „Dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.“ Ďalším dovolacím dôvodom je ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, podľa ktorého ustanovenia „Dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.“ Na verejnom zasadnutí dňa 21.1.2015 som prostredníctvom splnomocneného obhajcu predložil čestné vyhlásenie, v ktorom som vyhlásil, že skutky, ktoré sú predmetom obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 18.12.2008 som spáchal tak, ako je to uvedené v skutkovej vete predmetnej obžaloby, pričom ku spáchaniu obidvoch skutkov som sa v plnom rozsahu doznal a úprimne oľutoval ich spáchanie. Som toho názoru, že za účelom preverenia pravdivosti tohto tvrdenia, teda môjho doznania, mal odvolací súd zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. V súvislosti s týmto mojim doznaním a oľutovaním spáchania skutkov sa potom mení pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a to v pomere 1:1. Za spáchanie zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona je možné uložiť trest odňatiaslobody na 9 až 12 rokov. Mne bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov. Teda je tu ďalší dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, podľa ktorého ustanovenia „Dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.“
Krajský súd v Banskej Bystrici svojim postupom porušil zákon v môj neprospech v horeuvedených zákonných ustanoveniach.
Žiadam potom, aby dovolací súd postupom podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil rozsudkom porušenie zákona a podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.1.2015, pod. č. k. 4To 29/2014 v napadnutom výroku a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“
Prokurátor vo svojom vyjadrení uvádza, že dôvody dovolania nie sú preukázané.
Najvyšší súd preskúmal a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania na základe formálnych okolností (§ 382 písm. a/, b/ alebo d/ až f/ Tr. por.). Zároveň zistil splnenie dôvodu dovolania vo vzťahu k prvej z uplatnených námietok (vykonanie verejného zasadnutia bez splnenia zákonných podmienok), čomu zodpovedá dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
Dovolanie je teda dôvodné vo vzťahu k vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného (§ 293 ods. 5 Tr. por.) bez toho, aby bol o konaní tohto úkonu upovedomený (§ 292 ods. 1 Tr. por.). Aj keď v podaní z 2. decembra 2014 obvinený súhlasil, aby bolo verejné zasadnutie vykonané v jeho neprítomnosti (zákon predpokladá v ustanovení § 293 ods. 7 Tr. por. odmietnutie zúčastniť sa verejného zasadnutia alebo žiadosť o vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, čo je však v zmysle § 62 ods. 1 Tr. por. riešiteľné výkladom obsahu prejavu vôle), toto podanie bolo doručené súdu 4. decembra 2014, teda ešte pred určením termínu verejného zasadnutia (8. decembra 2014 na 21. januára 2015), a to bez upovedomenia obvineného. Nie je teda splnená podmienka uvedená v § 293 ods. 5 Tr. por.
Podľa tohto ustanovenia verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
Táto úprava nadväzuje na odsek 4 toho istého ustanovenia (§ 293 Trestného poriadku), ktorý znie:
Verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom zasadnutí riadne upovedomený.
Podľa § 292 ods. 4 Tr. por. deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť rozhodnutím priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.
Obvinený je v tomto prípade osobou, ktorá dala svojim návrhom (odvolaním) na verejné zasadnutie podnet.
Podľa § 293 ods. 6 Tr. por. verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.
Podľa § 293 ods. 7 ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
Podľa naposledy citovaného ustanovenia sa v prípade žiadosti obvineného nepoužije ustanovenie § 293 ods. 6 Tr. por., nie ustanovenie § 293 ods. 5 Tr. por.
V tejto veci ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov (sadzba 9 až 12 rokov).
Žiadosť obvineného teda bolo možné akceptovať, ale len ak by ju podal až po tom, čo bol o konaní verejného zasadnutia upovedomený v zmysle §§ 293 ods. 5, 292 ods. 4 Tr. por. Svojho práva podľa § 292 ods. 3 Tr. por. (verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného), ods. 5 tohto ustanovenia (citované vyššie) sa teda nemohol vzdať (resp. povinnej účasti v zmysle § 292 ods. 6 Tr. por. sa vyhnúť) vopred, skôr, kým sa toto právo subjektivizovalo pre jeho osobu určením termínu úkonu a upovedomením obvineného o ňom. Až potom sa mohol realizovať postup podľa § 293 ods. 7 Tr. por.
Právo zúčastniť sa hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia (§ 292 ods. 3 veta druhá, § 293 ods. 7 Tr. por.) sa nemožno vzdať vopred, pred predvolaním alebo upovedomením obvineného o tomto úkone.
Nebolo teda procesne možné vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného a účasť obhajcu na tomto zasadnutí na uvedenej okolnosti nič nemení.
Tým je, porušením ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. v neprospech obvineného, splnený (bez ďalšieho) dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
Podmienka uvedená v § 371 ods. 4 Tr. por. (skoršie uplatnenie dotknutej okolnosti v konaní) nemusí (a nemôže) byť v tomto prípade splnená.
Na základe uvedeného postupoval najvyšší súd v zmysle výroku tohto rozsudku, pri použití tam uvedených ustanovení.
Riešenie ďalšej dovolacej námietky nie je aktuálne, nakoľko sa zopakuje odvolacie konanie (v ktorom bude vyhlásenie obžalovaného opätovne posudzované). Úlohou krajského súdu bude zopakovať odvolacie konanie v súlade so zákonom a rešpektovať vyššie uvedený právny názor, týkajúci sa prejednávania odvolania na verejnom zasadnutí.
Prílohou dovolania bol i návrh na prerušenie výkonu rozhodnutia, na čo dovolací súd vzhľadom na okolnosti, pre ktoré bolo dovolaniu vyhovené, nevidel dôvod. Osobitne sa o takomto návrhu nerozhoduje.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.