UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti obvinenému Q. O., vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 3 T 161/2012 na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2015 v Bratislave o dovolaní obvineného Q. O. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. augusta 2013, sp. zn. 1 To 88/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. O. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 27. marca 2013, sp. zn. 3 T 161/2012 bol obvinený Q. O. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v čase asi o 22.15 hod. dňa 25.03.2009 v Báhoni na ulici 1. mája v Jumbo bare, po tom, čo mu poškodený X. J., zamestnaný v bare ako čašník, odmietol naliať ďalší alkohol, vytiahol spoza pásu revolver značky Bruni, model Olympic 6, kaliber 22, výrobného čísla Y 201070, namieril na poškodeného a povedal: „Daj mi liter borovičky a peniaze, čo som tu prepil“, v dôsledku čoho mu X. J. vydal z pokladne hotovosť 20 Euro a dal mu aj litrovú fľašu borovičky, čím majiteľovi baru J. S. spôsobil škodu v celkovej výške 50 Euro.
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Dunajská Streda z 31.03.2010, sp. zn. 2 T 59/2010, právoplatného dňom 01.08.2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlozrušením, stratili podklad.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uložený trest prepadnutia veci - expanznej zbrane - revolver zn. Bruni, model Olympic 6, kaliber 22, výrobné číslo Y 201070 s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený Q. O. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 21. augusta 2013, sp. zn. 1 To 88/2013 podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal obvinený Q. O. dovolanie. Uplatnil v ňom dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, ďalší, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a napokon ostatný, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. podľa obvineného došlo tým, že súd nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov G. J. a U. O., ďalej tým, že prehlásil, že slovenský jazyk ovláda len sčasti, a preto žiada tlmočníka, ovšem zo zápisnice o jeho výsluchu 26.03.2009 nevyplýva, že pribratie tlmočníka bolo urobené zákonným spôsobom a ani to, kto vlastne tlmočenie vykonal. Napokon k zásadnému porušeniu práva na obhajobu došlo tým, že v rozpore s ustanovením § 213 ods. 1 Tr. por. mu nebolo umožnené zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov, o ktorých mal byť riadne a včas upovedomený. Pokiaľ ide o dovolací dôvod spočívajúci v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.) uviedol, že od počiatku tvrdil, že žiadnu zbraň nevlastnil a táto skutočnosť bola orgánmi činnými v trestnom konaní odignorovaná. Žiadal, aby z predmetnej zbrane boli zaistené daktyloskopické stopy, ale mu nebolo vyhovené. Tým došlo k porušeniu zákona už v prípravnom konaní a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.
Z uvedených dôvodov obvinený Q. O. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že rozsudkom (správne má byť uznesením) Krajského súdu v Bratislave z 21. augusta 2013, sp. zn. 1 To 88/2013 ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 7, 9, 10, 12, 20 Tr. por., § 28 ods. 1 Tr. por., § 34 ods. 4 Tr. por. a § 213 ods. 1 Tr. por. v jeho neprospech, aby tento rozsudok (správne má byť uznesenie) zrušil, zároveň aby zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Pezinok z 27. marca 2013, sp. zn. 3 T 161/2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby Okresnému súdu Pezinok prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok vo vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že jeho tvrdenia o porušení základnej zásady trestného konania obsiahnutej v § 2 ods. 10 Tr. por. nie sú ničím podložené. Prvostupňový súd sa dostatočne venoval v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní objasneniu všetkých podstatných okolností tak, aby mohol dospieť k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu, ktorým bolo v konečnom dôsledku vyslovenie viny obvineného. Orgány činné v trestnom konaní i súd sa dostatočne vysporiadali s otázkou držby zbrane, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, pričom vzhľadom na zabezpečené dôkazy bolo vykonanie daktyloskopickej expertízy nadbytočné. Pokiaľ ide o návrh na vypočutie svedkov, trestný spis žiadny návrh obvineného v tomto smere neobsahuje. Osoby menom U. a G. J. spomína vo výpovedi z prípravného konania z 26.03.2009. Z obsahu dovolania však vôbec nie je zrejmé, k čomu by mali byť títo svedkovia vypočutí, keďže nepriamo z výpovede poškodeného X. J. a svedka V. B. a z úradného záznamu policajta na č.l. 34 spisu vyplýva, že v čase, kedy ku skutku došlo, sa v bare nikto iný okrem nich dvoch a obvineného nenachádzal, bar bol zamknutý a svedok a poškodený vybehli von zadným vchodom a zamkli za sebou i tieto dvere.
Nestotožňuje sa s názorom obvineného, že v rámci konania pred súdom došlo k porušeniu základných zásad trestného konania uvedených v § 2 ods. 7, ods. 12 Tr. por. Celé súdne konanie prebiehalo za stálej prítomnosti obvineného a ustanoveného obhajcu a obvinený mal možnosť uplatňovať základné práva vymedzené Trestným poriadkom počas celého súdneho procesu. Neopodstatnená je tiež námietka o nerešpektovaní práva uvedeného v § 2 ods. 20 Tr. por. v prípravnom konaní, nakoľko na pretlmočenie výpovede obvineného bola pribratá tlmočníčka Timea Hidašiová, ktorá bola prítomná pri výsluchu a takisto hlavné pojednávania sa konali v prítomnosti tlmočníka. Pokiaľ ide o namietané porušenie ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. por. je pravdou, že obvinenému nebolo umožnené zúčastniť sa výsluchu poškodeného a svedkov, ovšem ani jeden z nich nebol osobou, u ktorej by existoval predpoklad, že by svedkov nebolo možné vypočuť v konaní pred súdom. Obvinenému bolo umožnené klásť svedkom otázky a vysloviť k obsahu ich výpovedí pripomienky, ktoré aj uplatnil v prípade svedkov X. J. a V. B.. Preto nedošlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu.
Vzhľadom k tomu prokurátorka navrhla dovolanie obvineného Q. O. podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), po tom, ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), že podané dovolanie má obsahové náležitosti podľa § 374 ods. 1, 2 Tr. por. ale zároveň aj to, že dovolanie obvineného Q. O. je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo nie sú splnené ním uplatnené dovolacie dôvody.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody dovolania podľa odseku 1 (§ 371 Tr. por.) písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním obsahu spisu zistil, že obvinený Q. O. s výnimkou toho, že nevlastnil žiadnu zbraň a že na nej neboli skúmané daktyloskopické stopy počas celého konania (prípravného konania a hlavného pojednávania), sám ale ani prostredníctvom ustanoveného obhajcu neuplatnil až do jeho právoplatného skončenia zamietajúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. augusta 2013, sp. zn. 1 To 88/2013 žiadnu z ďalších v dovolaní uvedených námietok, ktoré by mali predstavovať porušenie práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom a napĺňať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Vzhľadom na toto zistenie a citovanú zákonnú úpravu v § 371 ods. 4 Tr. por. dovolací súd nemohol skúmať obvineným uvádzané dôvody o porušení jeho práva na obhajobu, tvoriace podstatnú časť jeho dovolacích námietok.
Námietka o nevykonaní potrebného dokazovania v súvislosti so zaistenou zbraňou (neskúmanie daktyloskopických stôp) vecne nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., lebo tento predpokladá vykonanie dôkazu(ov) súdom ovšem spôsobom nesúladným so zákonom. V tomto prípade sa však namieta neúplnosť dokazovania, čo na základe dovolania podaného obvineným nemožno subsumovať pod žiadny dovolací dôvod.
Napokon pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolateľ vôbec neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by mal byť naplnený, v prvom rade právne chyby čo sa týka právneho posúdenia zisteného skutku a ani iné možné chyby v súvislosti s nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia. V tomto smere žiadne pochybenia najvyšší súd nezistil, a preto na neverejnom zasadnutí po zistení, že nie sú splnené obvineným Q. O. uplatnené dovolacie dôvody, jeho dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.