UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika v trestnej veci proti obvinenému X. F., vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 5 T 104/2011 na neverejnom zasadnutí dňa 2. septembra 2014 v Bratislave, o dovolaní obvineného X. F. proti právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 13. júla 2011, sp. zn. 5 T 104/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného X. F. sa odmieta.
Odôvodnenie
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 13. júla 2011, sp. zn. 5 T 104/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. augusta 2012, bol obvinený X. F. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v dobe od 18,00 hod. dňa 3. augusta 2009 do 06,40 hod. dňa 4. augusta 2009 v O. na Š. ul. č. XX vykonal vlámanie do firemných priestorov poškodenej spoločnosti Z. s.r.o. a to tak, že neznámym predmetom a spôsobom poškodil mechanizmus na vetracom okne, následne sa cez okno dostal dovnútra, kde poškodil okennú žalúziu, pričom z predajne odcudzil skener zn. HP Scanjet 4400c, šedej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 150,- Eur, laserovú tlačiareň HP LJ, čierno-bielej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 136,90 Eur, digitálny fotoaparát zn. Olympus čiernej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 170,- Eur, prenosnú vysielačku čiernej farby zn. Motorola TalkAbout neznámeho typu a výrobného čísla v hodnote 30,- Eur, čím bola poškodenej spoločnosti spôsobená škoda krádežou vo výške 486,90 Eur a poškodením okna a žalúzie vo výške 150,- Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 2, 4, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v právoplatnom trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava II z 11. januára 2010, sp. zn. 0T 9/10, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Z., spol. s r.o., O., Š. XX škodu vo výške 636,90 Eur.
Okresný súd Bratislava V uznesením z 22. marca 2013, sp. zn. 5 T 104/2011 podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že obvinený X. F., odsúdený právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 13. júla 2011, sp. zn. 5 T 104/2011 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov so stanovením skúšobnej doby v trvaní jeden rok a osem mesiacov sa v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto vykoná trest odňatia slobody vo výmere pätnásť mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený X. F. sťažnosť, ktorú Krajský súd v Bratislave uznesením z 9. januára 2014, sp. zn. 4 Tos 124/2013 zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ako oneskorene podanú.
Proti právoplatnému trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 13. júla 2011, sp. zn. 5 T 104/2011 podal obvinený X. F. prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., predpokladajúci porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Uviedol v ňom, že v čase vydania trestného rozkazu bol vo výkone trestu v Rakúskej republike, pričom ustanovený obhajca nemal žiadny mandát na podanie odporu. On bol preto v domnení, že trestný rozkaz je právoplatný a že mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Až 7. augusta 2012 pri predvedení pred príslušného sudcu sa dozvedel o podaní odporu, ktorý okamžite vzal späť a bol následne prepustený zo zadržania.
Má za to, že konaním ustanoveného obhajcu, podaním odporu bolo porušené jeho právo na obhajobu a to tým, že obhajca ex offo konal bez jeho predchádzajúceho súhlasu, podaním odporu trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť vtedy, kedy ju mal nadobudnúť a skúšobná lehota podmienečného odsúdenia neplynula odvtedy, odkedy plynúť mala.
Dovolateľ ďalej neuviedol, akým spôsobom navrhuje reparovať vyčítané porušenie zákona v jeho neprospech.
Okresný prokurátor Bratislava V navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. d/ Tr. por., nakoľko tento nevyužil svoje právo podať voči trestnému rozkazu riadny opravný prostriedok a nebolo o ňom rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 ods. 1 Tr. por.) preskúmal podané dovolanie na neverejnom zasadnutí a zistil, že ho treba odmietnuť podľa § 382 písm. b/ Tr. por., lebo bolo podané neoprávnenou osobou.
Proti trestnému rozkazu ako jednému z osobitných spôsobov trestného konania môže podať na podnet dovolanie len minister spravodlivosti. Uvedený záver jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 372 Tr. por., podľa ktorého oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté a tiež z § 369 ods. 2 písm. a/, b/ Tr. por., podľa ktorého tam uvedené oprávnené osoby - generálny prokurátor a obvinený môžu podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa.
Právoplatný trestný rozkaz je výlučne prvostupňovým rozhodnutím a teda je nenapadnuteľný dovolaním obvineného a ani generálneho prokurátora. Podanie odporu proti nemu je síce riadnym opravným prostriedkom, tento však nemôže mať za následok podanie dovolania, lebo za splnenia zákonných podmienok sa zo zákona trestný rozkaz ruší a teda nejestvuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom dovolania. Takým rozhodnutím je až rozsudok ako výsledok konania nasledujúceho po zrušení trestného rozkazu v dôsledku včas podaného odporu, ovšem až v spojení s rozhodnutím (rozsudkom alebo uznesením) súdu druhého stupňa.
Pre úplnosť treba dodať, že obvinený X. F. nie je oprávnenou osobou ani na podanie dovolania proti rozhodnutiu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (ktoré tiež uvádza v ním osobne vypracovanom dovolaní), keďže proti takému rozhodnutiu podľa § 371 ods. 2 Tr. por. môže podať dovolanie len minister spravodlivosti.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného X. F. podľa § 382 písm. b/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.