UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Libora Duľu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného E. A., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného E. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 3. septembra 2015, sp. zn. 2To/27/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného E. A. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/121/2011 z 2. decembra 2014 bol obvinený E. A. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 30. januára 2011 asi o 3.15 hod. v obci Fričovce, okr. Prešov verejne a na mieste verejnosti prístupnom počas diskotéky v bare Fričobar, po predchádzajúcom vzájomnom konflikte raz udrel skleneným pohárom do oblasti tváre A. X., čím poškodenému spôsobil hviezdicovitú ranu dolného viečka ľavého oka, reznú ranu ľavej rohovky a ľavého bielka, poranenie šošovky ľavého oka, viaceré rezné rany v lícovej oblasti vľavo a reznú ranu ľavého ústneho kútika, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctva vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 55-60 dní, z dôvodu úrazu a dobu jedného roku v súvislosti s následnými operačnými výkonmi.
Za to mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a neexistencii priťažujúcej okolnosti uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 (štyroch) rokov a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. mu bol uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2To/27/2015 z 3. septembra 2015 zamietol odvolanie obvineného E. A. a okresného prokurátora v Prešove proti citovanému rozsudku podľa § 319 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote dovolanie obvinený E. A. prostredníctvom obhajcu.
V dovolaní uviedol, že napadnutým rozsudkom boli naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por.
Naplnenie dôvodu podľa písmena c/ - zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu - videl v tom, že krajský súd nerozhodol o jeho odvolaní v zmysle zákona - rozhodol a vyjadril sa v odôvodnení k jeho odvolaniu sa, ale nie však k forme trestu, ani k uloženiu probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ani k zákazu používania alkoholických nápojov a iných návykových látok, kde k tomu nie je v odôvodnení rozsudku ani zmienka. Tým rozhodnutie prvostupňového súdu nikdy nenadobudlo právoplatnosť.
Ústava SR podľa obvineného zaručuje prezumpciu neviny v celom konaní pred súdmi až do právoplatnosti rozsudku. Keďže odvolací súd nerozhodoval v odvolaní o všetkých napadnutých výrokoch, ale len v časti, preto rozsudok prvostupňového súdu nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Taktiež rozhodnutie musí byť uvedené vo výrokovej časti uznesenia, nie iba v odôvodnení. Keďže tak odvolací súd neurobil, rozsudok nenadobudol ex lege právoplatnosť a na obžalovaného sa musí pozerať ako na nevinného.
Ďalej naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. videl obvinený v tom, že znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. F. A. bol do konania pribratý uznesením vyšetrovateľa z 18. februára 2011, a toto uznesenie nebolo doručené obvinenému. Tým nemohol uplatniť práva sťažovateľa.
Súd taktiež nezabezpečil do spisu obhajcom obvineného navrhovaný dôkaz - prípis prokurátora o pochybení povereného príslušníka pre nezákonne vykonanú rekogníciu.
Ďalej obvinený E. A. poukázal na nenáležité odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) videl v tom, že poverený príslušník npor. P. D. pri vyšetrovaní žalovaného skutku pochybil pri vyšetrovaní, keď neurobil rekogníciu a pri výsluchu svedkov do zápisníc uvádzal ako údaje páchateľa údaje obvineného - t. j. meno, dátum narodenia, adresu a predkladal im fotografie páchateľa, hoci títo svedkovia ho vôbec predtým nepoznali. Podotkol, že postup opoznávania bez predchádzajúceho popisu opoznávanej (podozrivej) osoby môže viesť k situácii inak nepreveriteľnej pri hodnotení vykonaného dôkazu rekognície, kedy svedok (opoznávajúca osoba) označí podozrivú (opoznávanú) osobu a následne si zafixuje jej vzhľad, výzor a fyzické parametre, ktorý poznatok v neskoršej výpovedi môže aj účelovo, alebo prekrytím pôvodnému vnemu interpretovať ako svojimi zmyslami vnímaný poznatok, slúžiaci ako významný dôkaz v trestnom konaní.
Napokon naplnenie dovolacieho dôvodu podľa písmena g/ a i/ § 371 ods. 1 Tr. por. videl obvinený v tom, že lekársky posudok o bolestnom, vypracovaný MUDr. L. G., nie je znaleckým posudkom v zmysle Trestného poriadku, a keďže táto nie je zapísaná v zozname znalcov SR, preto tento lekársky posudok nie je možné akceptovať ako podklad na náhradu škody, ako si to uplatnil poškodený A. X.. Rovnaká vada sa týka znaleckého posudku MUDr. F. A., ktorý ale nie je znalcom z odboru očného lekárstva. Napokon postup krajského súdu, ktorý po zrušení predchádzajúceho rozsudku okresného súdu tomuto prikázal, aby náhradu škody priznal aspoň sčasti, ak zistí, že škoda bola spôsobená.
Prokurátor sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, že ho navrhol zamietnuť, pretože súd rozhodolzákonne a na základe dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok v podstate z totožných dôvodov ako dovolanie a o tomto bolo rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie je naplnený žiadny namietaný dovolací dôvod, tak ako je uvedený v dovolaní.
Preskúmaním predloženého spisu dovolací súd zistil, že obvinený E. A. v odvolaní namietal vykonanú rekogníciu a s tým spojený postup povereného príslušníka polície, nepredloženie prípisu prokurátora o pochybení povereného príslušníka v súvislosti s rekogníciou okresnému súdu, jednotlivé dôkazy, ich hodnotenie a na tom základe okresným súdom zistený skutkový stav. Nenamietal však nedoručenie uznesenia o pribratí znalca MUDr. F. A. obvinenému, že boli pribratí znalci MUDr. F. A. a MUDr. L. G., ktorí nie sú zapísaní v zozname znalcov. Nenamietal tiež spôsob, akým ho okresný súd zaviazal k náhrade časti spôsobenej škody.
Podľa § 371 ods. 4, prvá veta pred bodkočiarkou Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
Napriek tomu dovolací súd k dôvodom neuvedeným v odvolaní uvádza, že znalec MUDr. Martin Kováč bol riadne pribratý do konania a je zapísaný v zozname znalcov a obvinený ani k posudkom, ani k osobe tohto znalca nevyslovil žiadne námietky v rámci hlavného pojednávania. Znalec dr. Martin Kováč bol pribratý opakovane a proti druhému uzneseniu o jeho pribratí z 24. októbra 2011 (č. l. 163 spisu) obvinený sťažnosť nepodal, hoci mu bolo, i jeho obhajcovi, riadne doručené. MUDr. Danica Čenčariková nevystupovala v prerokúvanej veci ako znalec. Náhrada škody - jej určenie a priznanie je skutkovým zistením, ktorý dovolací súd nie je oprávnený skúmať ani meniť.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Z priebehu dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nie poverený príslušník polície npor. P. D. založil do spisu fotografiu páchateľa a len ukázaním tejto fotografie svedkom títo svedkovia opoznali obvineného. Tieto fotografie obvineného a jeho ďalšie údaje našli na internete svedkyne C. a Q. a zaniesli ich na políciu. Nie teda poverený príslušník založil do spisu fotografie obvineného, ale svedkyne, ktoré jeho fotografiu samé iniciatívne našli na internete.
Týmto postupom teda nedošlo k vykonaniu dôkazu nezákonným spôsobom.
Pokiaľ obvinený E. A. v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie, ktoré v obdobnej veci poukazovalo na nezákonnosť vykonanej rekognície, v prerokúvanej veci tomu tak nebolo. Nedošlo totiž k ovplyvneniu svedeckých výpovedí ukázaním fotografií, ktoré mal k dispozícii poverený príslušník, ale ten dostal tieto fotografie od svedkýň, založil ich do spisu a použil ďalej pri vyšetrovaní.
Nezadováženie prípisu okresnej prokuratúry o pochybení povereného príslušníka polície pri vykonávaní rekognície je internou vecou prokuratúry a polície. Nepredloženie tohto prípisu a jeho neoboznámenie na hlavnom pojednávaní, pokiaľ dokazovaním bolo preukázané, ako prebiehalo opoznávanie obvineného aodstránili sa akékoľvek pochybnosti o zákonnosti získania výsledku tohto opoznávania, nemohol ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia okresného súdu o vine. (K tomu pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 49/2015).
Postup krajského súdu, ktorý po zistení, že okresný súd mal sčasti preukázanú spôsobenú výšku škody, mohol na základe odvolania prokurátora v neprospech obvineného E. A. i samotného poškodeného prikázať okresnému súdu zaviazať obvineného nahradiť škodu aspoň sčasti a to vo výške, ktorá bola MUDr. F. A. i MUDr. L. G. určená, t. j. 1935,70 €.
K naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. tak nedošlo.
Na základe týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie obvineného E. A. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.