2Tdo/50/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného R. Y. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2020 v Bratislave, o dovolaní obvineného R. Y. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2019, sp. zn. 5To/125/2019, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. Y. sa odmieta.

Odôvodnenie

I. Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) zo 16. júla 2019, sp. zn. 5Tk/2/2019, bol obvinený R. Y. uznaný za vinného v bode 1) (spolu s ďalším obvineným) z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 2) z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1) po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v kombinácii s omamnou látkou rodu Canabis, v čase okolo 23.25 hod dňa 14. decembra 2018 na Námestí SNP vo Zvolene, pri katolíckom kostole, po predchádzajúcom verbálnom kontakte s v tom čase tadiaľ prechádzajúcim R. J., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom A., E.. Q. XXXX/XX, na tohto zaútočili a to tak, že ho zvalili na zem a následne v útoku pokračovali tak, že ho kopali do rôznych častí tela a to najmä do oblasti hlavy, kedy mu zasadili minimálne 4 - 5 prudkých úderov do tváre, z toho minimálne dva vedené do oblasti nosa, čím mu spôsobili nepravidelnú krvnú podliatinu v pravej časti čela, tenkú pruhovitú krvnú podliatinu s centrálne umiestnenou drobnou odreninou kože pokrytou zaschnutou krvavou chrastou v dolnej strednej časti čela, mierne vpravo od stredovej čiary, nad koreňom nosa a vnútornou časťou obočia, dve drobnékrvné podliatiny v ľavej časti čela - nad vonkajšou časťou oblúka obočia a nad obočím v strednej tretine čela s centrálnou odreninou kože, krvnú podliatinu na pravom líci, približne nad oblúkom jarmovej kosti bočne, krvnú podliatinu na hornom očnom viečku ľavého oka, pod vonkajším okrajom obočia, malú tržno-zmliaždenú ranu nad vyššie menovanou podliatinou, deviáciu nosa smerom doľava pri pomliaždení chrupaviek so známkami po krvácaní z nosa, krvnú podliatinu na chrbte nosa od úrovne koreňa nosa až po špičku, odreninu na špičke nosa vpravo, malý krvný výron na prechodnej zóne hornej pery, malú krvnú podliatinu s viacerými drobnými povrchovými odreninami na vonkajšej 2 zadobočnej ploche pravého ramena s následným krvným výronom v mäkkých lebečných pokrývkach v čelovej oblasti vľavo (korešpondujúci lokalizáciou s povrchovým poranením), difúzne krvácanie pod pavúčnicu na konvexite aj spodine mozgu, s maximom na spodine mozgu, vrátane okolia mozgového kmeňa, poúrazový opuch mozgu, krvácanie v mozgových komorách, krvácanie v okolí kríženia zrakových nervov, kedy následkom úrazového krvácania pod mäkkú blanu mozgu s jeho poúrazovým opuchom došlo k zlyhaniu riadiacej a regulačnej funkcie centrálnej nervovej sústavy (smrť mozgu), pričom R. J. v čase o 00.30 hod dňa 15. decembra 2018 vo vozidle rýchlej záchrannej služby podľahol spôsobeným zraneniam,

2) a bezprostredne po tom, čo R. J. zostal nehybne ležať na zemi, mu z pleca strhli tašku, ktorej obsahom boli jeho osobné doklady, kľúče a peňaženka s finančnou hotovosťou nie menej ako 500,- eur a prinajmenšom 4 ks stravných lístkov CHEQUE DÉJEUNER v hodnote po 3,60 eur a z miesta ušli bezprostredne po tom ako na nich začal kričať svedok R. T., ktorý ich konanie spozoroval, kedy predmetné finančné prostriedky a stravné lístky si rozdelili a sčasti minuli na svoju spotrebu, pričom obvinený ml. W. C. bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 50/18, právoplatným dňa 23. mája 2018 uznaný za vinného zo spáchania skutku spáchaného dňa 22. februára 2018, kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu prvostupňový súd podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d), § 37 písm. f), písm. h), § 38 ods. 4, § 41 ods. 2, § 46 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd obvinenému R. Y. (spolu s ďalším obvineným) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej N. J., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom A., E.. Q. XXXX/XX, škodu vo výške 2.715,44 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, škodu vo výške 14,76 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú N. J.Ú., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom A., E.. Q. XXXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc o odvolaniach prokurátora a obvinených proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu rozsudkom z 12. decembra 2019, sp. zn. 5To/125/2019, vo vzťahu k obvinenému R. Y. podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody v časti, v ktorej bola poškodená N. J. podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, § 287 ods. 1 Trestného poriadku obom obvineným uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej N. J., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom A., E.. Q. XXXX/XX, z titulu nemajetkovej ujmy 24 000,- eur. Odvolania obvinených krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

II.

Dovolanie a vyjadrenie k nemu

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal obvinený R. Y. dovolanie prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Jána Krankuša písomným podaním zo 16. mája 2020, osobne podaným 18. mája 2020, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Obvinený zdôraznil, že nenamieta a ani žiadnym spôsobom nespochybňuje zistený skutok. Dôvod dovolania vidí v tom, že skutkové zistenia nezakladajú dôvod na to, aby bolo jeho konanie právne hodnotené tak, že protiprávneho konania sa dopustil s cieľom iného úmyselne usmrtiť. Poukázal pritom na to, že k usmrteniu poškodeného R. J. nemal žiaden motív ani pohnútku. Obvinený vedel, že poškodenému spôsobí ublíženie na zdraví, avšak v čase skutku neuvažoval o tom, či mu spôsobí ľahšie alebo ťažšie zranenie. Obvinený pripustil, že jeho úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví možno vyvodiť aj zo spôsobu vykonania útoku, konkrétne z toho, že poškodeného kopal do oblasti hlavy, avšak rozhodne nechcel dosiahnuť, aby poškodený zomrel. Obvinený poukázal na to, že na nohách nemal obutú žiadnu tvrdú ani ťažkú obuv, ale obyčajné botasky. Znalec MUDr. Mgr. F. Ť. pritom uviedol, že na hlavu obvineného pôsobilo 4 - 5 úderov. Podľa obvineného pri takom počte úderov nemuselo automaticky dôjsť k takému následku, teda nie každý takýto útok musí nevyhnutne končiť smrťou. K smrti poškodeného došlo podľa obvineného len preto, že cievy v hlave boli naplnené krvou a v mozgu bol komplex tkanív, ktoré keď sa naplnia, tak z hydrodynamického princípu prasknú. Na naplnenie skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy sa však podľa obvineného vyžaduje, aby páchateľ iného úmyselne usmrtil, pričom z vykonaného dokazovania podľa obvineného nevyplynul záver o tom, že by vedel alebo by mohol vedieť, že konaním, ktoré je popísané v rozsudkoch, spôsobí smrť poškodeného.

Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2019, sp. zn. 5To/125/2019, bol porušený zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, § 17, § 145 ods. 1 Trestného zákona v jeho neprospech. Zároveň navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2019, sp. zn. 5To/125/2019, ako aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. júla 2019, sp. zn. 5Tk/2/2019, vo všetkých výrokoch a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa podaním z 8. júna 2020 vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len prokurátor“), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že úvahy obvineného, popísané v podanom dovolaní, boli v priebehu trestného konania jednoznačne vyvrátené vykonanými dôkaznými prostriedkami, hoci obvinení kopali poškodeného do hlavy, každý z opačnej strany a nemali obutú ťažkú obuv. Už prvostupňový súd podľa prokurátora vyjadril, že pri niekoľkých kopancoch s nie ťažkou obuvou nemusí automaticky dôjsť k smrti napadnutej osoby, avšak v tomto prípade bola zohľadnená intenzita v rámci krátkeho časového úseku, pri ktorom došlo k smrti poškodeného. V tomto smere prokurátor poukázal na vyjadrenie znalca, ktorým bol ustálený samotný mechanizmus vzniku zranení poškodeného, ktorý si osvojili aj konajúce súdy. Prokurátor dal do pozornosti aj úvahy prvostupňového súdu na str. 15 rozsudku týkajúce sa naplnenia zákonných znakov obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona, teda aj subjektívnej stránky vo forme nepriameho úmyslu, s ktorými sa v plnom rozsudku stotožnil.

S poukazom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. Y. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2019, sp. zn. 5To/125/2019, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. júla 2019, sp. zn. 5Tk/2/2019, odmietol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila aj poškodená N. Q. (J.), ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že snávrhom obvineného nesúhlasí, nestotožňuje sa s jeho vyjadreniami a trvá na rozsudku krajského súdu.

Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 3. augusta 2020.

III. Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Touto formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.).

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2014).

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (rozsudok najvyššieho súdu z 22. januára 2008, sp. zn. 2 Tdo 46/2007, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutísúdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2008).

Skutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného musí byť v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého sa uznáva obvinený za vinného (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 22. januára 2008, sp. zn. 2 Tdo 46/2007, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12, roč. 2009).

V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený namietal, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný jeho úmysel usmrtiť poškodeného, čo má za následok nesprávne právne posúdenie skutku, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného.

K tomu je potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu prijaté 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3, roč. 2011, v zmysle ktorého „dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.“

Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že aj keď obvinený v podanom dovolaní uvádza, že nenamieta a nespochybňuje zistený skutkový stav, skúmanie subjektívnej stránky, a teda aj úmyslu obvineného, spadá do skúmania skutkových zistení, ktoré však dovolací súd nemôže v zmysle § 371 ods. 1 písm. i), časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku skúmať ani meniť. Skutkový prieskum by bol v dovolacom konaní možný len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku.

Dovolací súd môže pri dovolaní podanom z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku vychádzať len zo skutkového stavu ustáleného v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu. V skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica je pritom uvedené, že obvinený R. Y. spolu s ďalším obvineným na poškodeného zaútočili tým spôsobom, že ho zvalili na zem a následne v útoku pokračovali tak, že ho kopali do rôznych častí tela, a to najmä do oblasti hlavy, kedy mu zasadili minimálne 4 - 5 prudkých úderov do tváre, z toho minimálne dva vedené do oblasti nosa, čím mu spôsobili nepravidelnú krvnú podliatinu v pravej časti čela, tenkú pruhovitú krvnú podliatinu s centrálne umiestnenou drobnou odreninou kože pokrytou zaschnutou krvavou chrastou v dolnej strednej časti čela, mierne vpravo od stredovej čiary, nad koreňom nosa a vnútornou časťou obočia, dve drobné krvné podliatiny v ľavej časti čela - nad vonkajšou časťou oblúka obočia a nad obočím v strednej tretine čela s centrálnou odreninou kože, krvnú podliatinu na pravom líci, približne nad oblúkom jarmovej kosti bočne, krvnú podliatinu na hornom očnom viečku ľavého oka, pod vonkajším okrajom obočia, malú tržno-zmliaždenú ranu nad vyššie menovanou podliatinou, deviáciu nosa smerom doľava pri pomliaždení chrupaviek so známkami po krvácaní z nosa, krvnú podliatinu na chrbte nosa od úrovne koreňa nosa až po špičku, odreninu na špičke nosa vpravo, malý krvný výron na prechodnej zóne hornej pery, malú krvnú podliatinu s viacerými drobnými povrchovými odreninami na vonkajšej 2 zadobočnej ploche pravého ramena s následným krvným výronom v mäkkých lebečných pokrývkach v čelovej oblasti vľavo (korešpondujúci lokalizáciou s povrchovým poranením), difúzne krvácanie pod pavúčnicu na konvexite aj spodine mozgu, s maximom na spodine mozgu, vrátane okolia mozgového kmeňa, poúrazový opuch mozgu, krvácanie v mozgových komorách, krvácanie v okolí kríženia zrakových nervov, kedy následkom úrazového krvácania pod mäkkú blanu mozgu s jeho poúrazovým opuchom došlo k zlyhaniu riadiacej a regulačnej funkcie centrálnej nervovej sústavy (smrť mozgu), pričom R. J. dňa 15. decembra 2018 v čase o 00.30 hod vo vozidle rýchlej záchrannej služby spôsobeným zraneniampodľahol.

Prvostupňový súd vo svojom rozsudku na str. 15 vo vzťahu k subjektívnej stránke trestného činu vraždy uviedol: „Do úvahy by prichádzala právna kvalifikácia trestného činu zabitia, na ktorú poukazovala obhajoba, avšak súd nemal za preukázané, že by sa malo jednať o zabitie, keďže tam ide o úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví s následkom, ktorého je smrť. Podľa názoru súdu toto nenastalo, vzhľadom na to, že jeden z nich ho strhol na zem a potom ho obaja kopali do hlavy ako do futbalovej lopty. Minimálne obžalovaní spáchali skutok vraždy v nepriamom úmysle. Vedeli, že svojim konaním môžu spôsobiť alebo porušiť záujem chránený trestným zákonom a pre prípad, že takéto ohrozenie či porušenie nastane, s tým boli uzrozumení. Z pohľadu súdu si museli byť obžalovaní plne vedomí, keď kopali na zemi poškodeného plnou silou do hlavy z obidvoch strán, že je možné a vysoko pravdepodobné, že dotyčný môže zomrieť. Nesporné bolo, čo sa týkalo majetkovej snahy, že v počiatočnom štádiu vzniku konfliktu išlo najmä o rozčúlenosť obžalovaných za to, že ich niekto kára, upozorňuje pred kostolom, aby boli tichšie a nemali by sa správať vulgárne, čo ich rozzúrilo. Súd berie v úvahu to, že boli pod vplyvom omamných látok ako i alkoholu, ale to ich nezbavuje zodpovednosti za ich protiprávne konanie. V momente útoku na poškodeného, súd nespozoroval majetkový úmysel. Na margo veci, táto skutočnosť je len na prospech obžalovaných, pretože majetkový motív je upravený aj pri trestnom čine vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona, kde samozrejme je ustálená vyššia trestná sadzba. Až následne svojim priamym úmyslom sa rozhodli, že poškodeného ležiac nehybne na zemi okradnú, čo bolo vyhodnotené v plnej zhode s obžalobou, a to tak, že išlo o samostatný skutok krádeže.“

S týmto odôvodnením sa najvyšší súd stotožňuje a pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na v skutkovej vete ustálený počet úderov do hlavy poškodeného, ich intenzitu (bez ohľadu na obuv obvineného, ktorá v skutkovej vete nie je bližšie popísaná) a tým spôsobené zranenia poškodeného, ktoré boli tak devastačné, že im podľahol už vo vozidle rýchlej záchrannej služby, nie je možné ani len v teoretickej rovine uvažovať o tom, že úmysel obvineného sa nevzťahoval na úmyselné usmrtenie obvineného (ktoré predpokladá trestný čin vraždy), ale len na ublíženie mu na zdraví. Táto skutočnosť totiž zo žiadnej časti skutkovej vety rozsudku prvostupňového súdu nevyplýva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je splnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného R. Y. na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.