UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí dňa 2. septembra 2014 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému T. K. a spol. pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, § 127 ods. 3 Tr. zák., o dovolaní obvineného T. K. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. júla 2013, sp. zn. 1 To 64/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. K. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 2. apríla 2013, sp. zn. 1 T 164/2012 bol obvinený T. K. uznaný za vinného zločinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, § 127 ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že (spolu s iným)
po vzájomnej dohode dňa 21. marca 2012 v čase okolo 23.00 hod. v obci Q. B. bez súhlasu spoluvlastníka rodinného domu č. XXX F. Q., narodeného X. L. XXXX, obývajúceho uvedený rodinný dom, bez použitia násilia vošli cez neuzamknutú bránu do riadne oploteného dvora rodinného domu č. XXX, odkiaľ odcudzili 1 kovový fúrik, 1 kachle typu „PETER“ a 1 kovový rám ručného dvojkolesového vozíka, čím spôsobili poškodenému F. Q.kodu vo výške 35 eur, pričom obžalovaný T. K. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Komárno z 29. júna 2000, sp. zn. 1T/60/1999 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 9. novembra 2000, sp. zn. 3To/238/2000 bol uznaný za vinného z pokusu trestného činu znásilnenia ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1, § 8 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), trestný čin lúpeže ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1, § 234 ods. 1 uvedeného Tr. zák., trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 uvedeného Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 uvedeného Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením pre výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Za to mu uložil podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/, § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody tri roky, ktorý mu podľa § 51 ods. 1 s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému určil skúšobnú dobu päť rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd obvinenému prikázal (uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze) v skúšobnej dobe nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.
Súd zároveň rozhodol o náhrade škody.
Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa rozsudkom zo 17. júla 2013 sp. zn. 1 To 64/2013 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste týkajúcom sa obvineného T. K. a uložil mu podľa § 194 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody päť rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil obvineného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ochranný dohľad v trvaní dva roky a povinnosti v rámci ochranného dohľadu uvedené v § 71 ods. 1 Tr. zák.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Nitre (ďalej len krajský súd) podal obvinený T. K. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Vytkol v ňom odvolaciemu súdu, že jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, keď súd nedostatočne posúdil okolnosti, ktoré mali byť smerodajné (prioritné) pri rozhodovaní o výške trestu. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, že závažnosť zločinu spáchaného obvineným mala byť prvostupňovým súdom bagatelizovaná, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za uloženia probačného dohľadu je neprimerane mierny, že trest ukladaný páchateľovi má v sebe odrážať minulosť páchateľa z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu právnych noriem a že obvinený je nepoučiteľný z pohľadu rešpektovania právneho poriadku a použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu je v tomto prípade neodôvodniteľné.
Obvinený v podanom dovolaní poukázal na to, že krajský súd pri svojom rozhodovaní nesprávne použil hmotnoprávne ustanovenia Trestného zákona, a to § 76 ods. 2, § 78 ods. 1, § 34 ods. 1, ods. 4, § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a namietol, že pri ukladaní trestu sa neaplikovalo ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. Navrhol preto, aby dovolací súd vyslovil, že dovolaním napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného, zrušil dovolaním napadnuté výroky uvedeného rozsudku a ďalšie rozhodnutia na zrušené výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Okresná prokurátorka v Komárne vo vyjadrení k dovolaniu podanému obvineným T. K. konštatovala, že napadnutý rozsudok a jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa boli založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku a na správnom použití hmotnoprávnych ustanovení. Dovolací dôvod uvedený obvineným považuje za neopodstatnený a preto navrhla dovolanie T. K. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1Tr. por.).
Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným T. K. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní podstatne užšie.
Dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyžaduje, aby bolo rozhodnutie založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Námietky obvineného T. K. smerujú voči uloženému trestu napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorému vytýka na rozdiel od rozsudku súdu prvého stupňa neaplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, čo subsumuje (podriaďuje) pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho predpisu, čo má zakladať dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Problematika ukladania trestov z pohľadu dovolacieho konania je špeciálne upravená v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Trestný poriadok upravuje vo vzťahu k výroku o treste dva dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/, a to v prípade, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Uvedený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov vo vzťahu k rozhodnutiu o treste potom vylučuje použite ako dovolacieho dôvodu ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. s poukázaním na skutočnosť, že súd pri ukladaní trestu nepoužil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody v konkrétnom prípade podľa ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák., lebo uplatnený dovolací dôvod nie je obsahovo naplnený. Nepoužitie tohto ustanovenia (odvolacím) súdom pri rozhodovaní o výroku o treste (odňatia slobody) nie je otázkou právneho posúdenia skutku ani nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Krajský súd v dovolaní napadnutom rozsudku uložil obvinenému T. K. za zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/, § 127 ods. 3 Tr. zák. so zákonom stanovenou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody tri až osem rokov, v konkrétnom prípade so zvýšenou dolnou hranicou ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu (§ 38 ods. 5 Tr. zák. - opätovné spáchanie zločinu), trest odňatia slobody na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby v trvaní päť rokov a šesť mesiacov, čo je uložený trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe, takže nie je splnená zákonná podmienka dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. - uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Dovolateľom namietané uloženie mu ochranného dohľadu a povinností v rozpore s ustanovením § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Tr. zák. nespadá pod režim ukladania trestu, a teda pod prípadný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., keďže ochranný dohľad je ochranným opatrením. Výrok o ochrannom dohľade je preto podriaditeľný pod dovolacie ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. - rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
V trestnej veci obvineného T. K. krajský súd rozsudkom uložil obvinenému ochranný dohľad v trvaní dva roky - § 78 ods. 1 Tr. zák. (zákon ustanovuje výmeru jeden rok až tri roky) za splnenia zákonnej podmienky ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. zák. - ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin - obvinený bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin deväťkrát - a ktorému znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä sprihliadnutím na jeho doterajší spôsob života - predchádzajúce trestné činy proti slobode, proti ľudskej dôstojnosti, proti majetku - na prostredie, v ktorom žije a na povahu spáchanej trestnej činnosti - trestný čin proti slobode (špeciálna recidíva) - sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život. Krajský súd tak neporušil aplikáciu ustanovení § 76 ods. 2 a § 78 ods. 1 Tr. zák. o ukladaní ochranného dohľadu, ani ustanovenia § 77 ods. 1 Tr. zák. - zákonom ustanovené povinnosti v rámci výkonu ochranného dohľadu - pri rozhodovaní v trestnej veci obvineného T. K.. Nemožno tak ani pre túto časť dovolaním obvineného napadnutého rozsudku odvolacieho súdu konštatovať porušenie zákona - nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, zakladajúce dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. V prejednávanej trestnej veci obvineného T. K. tak dovolací súd podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.