UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu, v trestnej veci proti obvinenému C. W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 2T/284/2009, na neverejnom zasadnutí 27. januára 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného C. W. proti právoplatnému Trestnému rozkazu Okresného súdu Lučenec z 05. januára 2010, sp. zn. 2T/284/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného C. W. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Právoplatným Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec z 05. januára 2010, sp. zn. 2T/284/2009, bol obvinený C. W. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, na tom skutkovom základe, že:
- ako otec synov C. W., nar. XX.XX.XXXX, P. W., nar. XX.XX.XXXX a T. W., nar. XX.XX.XXXX, hoci bol podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P 139/08 zo dňa 19.01.2009 počnúc dňom 01.01.2009 povinný platiť výživné mesačne na každého syna samostatne v sume 30 % zo sumy životného minima vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí P. W., nar. XX.XX.XXXX z Lovinobane, takto uloženú povinnosť v Lovinobani a inde riadne neplnil a za obdobie od 01.01.2009 do 25.09.2009 dlhoval na výživnom celkom P. W. 684,82 Eur.
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. súd obvineného odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Uznesením zo dňa 18. augusta 2011, sp. zn. 2T/284/2009 Okresný súd Lučenec vyslovil, že podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. sa podmienečne odsúdený C. W. v skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 2T/284/2009 zo dňa 05. januára 2010 neosvedčil a súdzároveň nariadil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Proti Trestnému rozkazu sp. zn. 2T/284/2009 zo dňa 05. januára 2010 podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/, i/ a c/ Tr. por.
Vo svojom dovolaní obvinený uviedol, že vyšetrovateľ nevykonal žiadne dôkazy svedčiace v jeho prospech, k priznaniu bol navedený a nebolo jeho slobodným rozhodnutím, nakoľko skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal v takom rozsahu ako uvádza poškodená. Poukázal na správanie príslušníkov polície, ktorí sa mu pri výsluchu vyhrážali bitkou a tým, že ho dajú do väzby, preto sa pod ich nátlakom a strachom o svoje zdravie a život priznal ku skutku, čo považuje za vynútené priznanie. Uviedol, že nebol z ich strany poučený o možnosti, aby mu bol ustanovený obhajca, ktorého by si inak vyžiadal.
Nakoľko došlo podľa obvineného pri vyšetrovaní trestnej veci k tak závažným porušeniam základných zásad trestného konania, najmä zásady kontradiktórnosti konania, vyhľadávacej zásady smerom k dôkazom, zásady stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, ako aj samotného postupu vyšetrovania došlo k naplneniu ust. § 371 ods. 1 písm. e/, g/, i/ Tr. por. a došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako dovolaciemu súdu, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutého trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/284/2009 zo dňa 05. januára 2010 a správnosti postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo vyslovil porušenie zákona v ust. § 2 ods. 1, 7, 9, 10, 11 a 14 Tr. por. a aby súčasne s vyššie uvedeným výrokom dovolací súd zrušil napadnutý trestný rozkaz a prikázal súdu o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec, ktorý po vyhodnotení všetkých dôvodov dovolania obvineného má za to, že uvádzané dôvody sú účelové a nemajú oporu v trestnom spise Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/284/2009 a vzhľadom na neexistenciu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/, i/ a c/ Tr. por. navrhol, aby dovolací súd podľa § 382 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), oneskorene (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), ale aj to, že obvinený pred podaním dovolania nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por., oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Podľa § 382 písm. d/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Tr. por.
V predmetnej trestnej veci obvinený C. W. nepodal proti trestnému rozkazu sp. zn. 2T/284/2009 zo dňa 05. januára 2010 odpor, čím predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 25. januára 2010. Tu je potrebné zdôrazniť, že podanie odporu obvineným proti trestnému rozkazu by aj tak nebolo možné považovať za riadny opravný prostriedok, ktorého uplatnenie je požadované ustanovením § 372 Tr. por. Nevyvoláva totiž prieskumné konanie, týkajúce sa rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ale je len procesným úkonom, ktorým strana v súdnom konaní odmieta skrátenú formu tohto konania, a ktorý v nadväznosti na to zakladá povinnosť súdu prerokovať vec na hlavnom pojednávaní tak, ako je to ustanovené v § 355 ods. 1 a ods. 3 Tr. por. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2009, sp. zn. 2 Tdo 39/2009).
Nakoľko obvinený riadny opravný prostriedok v konaní, sp. zn. 2T/284/2009, vôbec nevyužil, obvinený nesplnil podmienku ustanovenú v § 372 ods. 1 Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.