N a j v y š š í s ú d
2 Tdo 5/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 02. februára 2011 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Štefana Sekelského v trestnej veci proti obvinenému J. G., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., o dovolaní obvineného J. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. októbra 2008, sp. zn. 5To/143/2008, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. G. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 20. februára 2008, sp. zn. 0T/1/2008, bol obvinený J. G. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
od presne nezistenej doby, nie neskoršie ako od mesiaca júl 2006 až do zadržania 27. januára 2007, po predchádzajúcich telefónnych dohodách, si okrem iných spôsobov aj kúpou z nezisteného zdroja na nestotožnenom mieste zadovažoval psychotropné a omamné látky, okrem iných aj pervitín v kryštalickej forme s obsahom chemickej látky metamfetamin, ktorý je uvedený v skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení okrem iného aj u seba v rodinnom dome č. X. v obci H., okr. R., časť takto získaných omamných a psychotropných látok s rôznou koncentráciou účinnej a psychoaktívnej zložky následne dekoncentroval, riedil, rozvažoval, upravoval a balil na spotrebiteľské dávky a následne na rôznych miestach okresov R. S., R. a R. po predchádzajúcich telefonických dohodách a aj osobných objednávkach ďalej distribuoval a predával ďalším dílerom okrem iných aj obžalovanému v tejto veci K. K. a odsúdenému L. Š. a zároveň v uvedenom období sprostredkovával zadovažovanie omamných a psychotropných látok pre dílerov a koncových spotrebiteľov z okresov R. S., R. a R. cez tretie osoby.
Za tu mu bol uložený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia vecí – neplatnej reklamnej kreditnej karty VISA, kovovej rúrky – fajky oceľovomodrej farby o dĺžke 6,1 cm, digitálnej váhy čiernej farby zn. Tanita, mod. 1479, mobilného telefónu zn. Samsung a finančnej hotovosti v sume 1.000,- Sk, pričom vlastníkom týchto prepadnutých vecí sa stal podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. štát.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor ako i obvinený, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. októbra 2008, sp. zn. 5To/143/2008, podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obvineného J. G. zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 10. januára 2011 prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený tvrdí, že súdy oboch stupňov závažným spôsobom pochybili, keď nepostrehli skutočnosť, že sa v jeho prípade horná hranica trestnej sadzby znižuje o 1/3 poukazujúc na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré obsahuje výslovne trestnú sadzbu 4 až 10 rokov, t.j. bez zníženia hornej hranice trestnej sadzby. Nesúhlasil s uloženým trestom odňatia slobody v tom smere, že tento je neprimerane prísny a je uložený pri hornej hranici trestnej sadzby, takmer v maximálnom trvaní a nie ako uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí, že ide o uložený trest pri strede trestnej sadzby.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. porušenie zákona v jeho neprospech, zrušil podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté rozhodnutia (v prípade rozhodnutia okresného súdu vo výroku o treste) a prikázal Okresnému súdu Rimavská Sobota, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, ktorý navrhol toto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, ktorým bolo odvolanie obvineného J. G. a okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuté. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368 ods. 1 Tr. por. Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por.
V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvodí uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným J. G. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por.
Obvineným uplatňovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal výlučne neprimeranosť trestu odňatia slobody s tým, že súdy neaplikovali zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
Tu treba uviesť, že námietka založená na tvrdení o uložení neprimeraného trestu z pohľadu obvineného nenapĺňa žiaden dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zákon vo vzťahu k výroku o treste upravuje v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dva dovolacie dôvody (pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku chybného výroku o vine). Podľa uvedeného ustanovenia možno dovolanie podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonnej trestnej sadzby.
Okresný súd správne postupoval pri úprave trestnej sadzby, keď pri prevahe poľahčujúcich okolností v súlade s § 38 ods. 3 a ods. 8 Tr. por. znížil hornú hranicu trestnej sadzby ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. o jednu tretinu [(10-4)/3], a teda z 10 rokov na 8 rokov.
V danom prípade mohol byť teda uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov až 8 rokov, čo znamená, že trest tak ako bol uložený obvinenému rozhodnutím prvostupňového súdu, bol v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o výhrady dovolateľa, že krajský súd uviedol vo svojom uznesení trestnú sadzbu 4 rokov a 10 rokov, tieto sú pravdivé (na rozdiel od jeho tvrdenia, že trest v trvaní 6 rokov je v hornej hranici trestnej sadzby). Odvolací súd zrejme omylom uviedol, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný (z čoho potom vychádza aj stanovenie trestnej sadzby), keďže ďalej konštatoval, že uložený trest pri strede trestnej sadzby je zákonný (trest uložený v trvaní 6 rokov je skutočne trestom uloženým v strede trestnej sadzby 4 rokov až 8 rokov).
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného J. G. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 02. februára 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková