UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti obvinenému Y. V., vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 3 T 20/2010 na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2015 v Bratislave o dovolaní obvineného Y. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2015, sp. zn. 1 To 28/2014 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Y. V. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 29. januára 2014, sp. zn. 3 T 20/2010 bol obvinený Y. V. uznaný za vinného z pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 25. decembra 2009 v presne nezistenom čase od 01.00 hod. do 04.30 hod. v Topoľčanoch na parkovisku za budovou p. č. 2111 nachádzajúcou sa na nám. M. R. Štefánika sa pokúšal násilím donútiť k súloži W. X., nar. XX. Y. XXXX tým spôsobom, že ju silno držal, násilím jej vyzliekol nohavice, nohavičky a následne sa svojím pohlavným orgánom dotýkal jej pohlavných orgánov a viackrát sa pokúšal do nich vniknúť, čo sa mu však nepodarilo, tak do nich vliezol prstami, avšak súlož s ňou po tomto nevykonal, pričom podľa lekárskej správy spôsobil W. X. zranenia, a to drobný hematóm na chrbte pravej ruky, exkoráciu na chrbte ľavej ruky, hematóm na pravom kolene, exkoráciu s hematómom v hornej časti pravého stehna.
Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistenej priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., za použitia § 39 ods. 1, 2 písm. a/ ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému výkon tohto trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor v nesprospech obvineného Y. V. a obvinený Y. V..
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením z 27. mája 2014, sp. zn. 1 To 28/2014 podľa § 319 Tr. por. odvolania prokurátora a obvineného Y. V. ako nedôvodné zamietol.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvienný Y. V. dovolanie 5. júna 2015, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., predpokladajúci, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V podaní označenom ako dodatok k dovolaniu (č. l. 539 až 561) uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorý predpokladá porušenie práva na obhajobu a to zásadným spôsobom.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. vidí dovolateľ v nepoužiteľnosti výsledkov vykonanej rekognície svedkyňou W. X. 27. januáura 2010, kedy ho menovaná opoznala ako páchateľa skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania. Dôkaz získaný z označeného dôkazného prostriedku je nezákonný preto, že pred vykonaním uvedenej rekognície bola poškodená ovplyvnená operatívnym pracovníkom polície, svedkom N. W., ktorý jej ukázal fotografie výlučne s jeho osobou (obvineného), získané od prevádzkovateľa baru a vsugeroval jej názor, že ide o páchateľa činu. Menovaný svedok tým, že svojvoľne vymenil jednu z dvoch fotografií, ktoré priniesla poškodená, pričom fotografiu čo poškodená priniesla vôbec nezaradil do spisu a tým, že vymazal cca 40 ks fotografií z počítača, zmaril neskorší priebeh rekognície, nakoľko vôbec nie je zrejmé, či poškodená na políciu priniesla fotografie, kde išlo o podozrivú osobu. Poškodená mala byť ihneď vypočutá k fotografiám, ktoré priniesla a tieto mali byť doložené do spisu a až potom jej mal kriminálny pracovník povedať o svojich subjektívnych pocitoch, čo sa týka jeho názoru, kto je páchateľom skutku.
Zásadným porušením ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania rekognície bolo v predmetnej veci to, že orgán činný v trestnom konaní ukáže na fotografii páchateľa poznávajúcej osobe.
Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por k porušeniu jeho práva na obhajobu došlo tým, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k fotografiám, ktoré boli použité svedkom W. k ovplyvňovaniu skutkového stavu a poškodenej X.. Na dôležitosť doloženia fotografií do spisu poukazuje aj fakt, že v inkriminovanom období bola aj podľa kamerového záznamu a ním (obvineným) niekoľkých zabezpečených fotografií na diskotéke prítomná osoba podobná identikitu a výpovedi poškodenej, pričom nešlo o jeho osobu. Ďalšia časť dovolania obvineného (bod 3 dodatku) opierajúca sa o ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por. a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojitosti s použitým dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obsahuje vlastné hodnotenie dôkaznej situácie, nestotožnenie sa v tomto smere s postupom súdov nižších stupňov a s ustálením skutkového stavu okresným súdom („To, že som skutok nespáchal a že som sa v čase spáchania skutku na mieste činu v meste Topoľčany nenachádzal, je taktiež jednoznačne preukázané“, str. 9 dodatku, a tiež „vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že Okresný súd v Topoľčanoch vyhodnotil dôkazy podľa vlastnej ľubovôle a tým porušil zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov). Napokon právo na jeho obhajobu bolo porušené už uznesením Krajského súdu v Nitre z 22. januára 2013, sp. zn. 1 To 121/2012, ktorým bol zrušený oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 30. októbra 2012, č. k. 3 T 20/2010-370, keď odvolací súd v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie najvyššieho súdu 5 Tz 78/83 z 13. októbra 1983) pristúpil k priamemu hodnoteniu dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom a tým vlastne predurčil ako má okresný súd vo veci rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov obvinený Y. V. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 3 T 20/2010 (bez bližšej identifikácie), ktorým bol uznaný za vinného zo skutku zo dňa 25. decembra 2009, pre zločin znásilnenia a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1 To 28/2014, ktorým bol riadny opravný prostriedok obžalovaného zamietnutý, bol porušený zákon v ustanoveniach v § 2 ods. 12, § 119 ods. 2 a § 126 ods. 1 Tr. por., čím bol naplnený dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Ďalej navrhol postupovať tak, že dovolací súd podľa § 388 ods. 1 Tr. por. zruší výrok o vine v rozsudkuOkresného súdu Topoľčany a uznesenie Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2014, sp. zn. 1 To 28/2014 a tomuto (krajskému) súdu prikáže, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany vo vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že tak prvostupňový súd ako aj odvolací súd v priebehu konania postupovali zákonným spôsobom a pri vykonávaní dôkazov sa súd prvého stupňa nedopustil žiadnych pochybení majúcich charakter podstatnej chyby konania a ani neporušil práva obvineného na obhajobu. K totožnosti páchateľa je potrebné uviesť, že samotná poškodená deň po skutku si prezerala fotografie na internetovej stránke diskotéky G. a zistila, že na dvoch z nich je páchateľ skutku, čo oznámila 26. decembra 2009 na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch. Dňa 12. januára 2010 bola fotografia s podobizňou páchateľa, resp. podozrivého zverejnená na infowebe a v tento deň došlo aj k stotožneniu, nakoľko ho spoznali kolegovia - policajti. Obvineného ako páchateľa opoznala poškodená a to bez akýchkoľvek pochybností pri rekognícii vykonanej zákonným spôsobom. Z uvedených dôvodov nie je splnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., a preto navrhla dovolanie obvineného Y. V. odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonnej lehote podľa § 370 ods. 1 Tr. por. a prostredníctvom obhajcu (podmienka dovolania podľa § 373 ods. 1 Tr. por.) po tom, ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), že podané dovolanie obsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 Tr. por. a tiež dôvody dovolania (§ 374 ods. 2 Tr. por.), ale zároveň aj to, že dovolanie obvineného Y. V. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejmé, že nie sú splnené ním uplatnené dovolacie dôvody, ktorými je v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd viazaný.
S prihliadnutím na obsah dovolacích námietok, ktoré obvinený subsumoval pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. treba znovu zdôrazniť, že v zmysle konštantnej judikatúry dovolacieho súdu obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príšlusné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom (napr. porušenie ustanovení o povinnej obhajobe podľa § 37 Tr. por.) nemožno podriadiť námietky obvineného smerujúce proti správnosti skutkových zistení a hodnoteniu vykonaných dôkazov. Námietky tohto typu obvinený ako dovolateľ nemôže uplatniť v rámci žiadneho dovolacieho dôvodu, pričom predmetom prieskumu dovolacím súdom sa môžu stať iba v prípade, že na podnet podal dovolanie minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por. z dôvodu, že právoplatné rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
Rovnako tak označený dovolací dôvod nenapĺňajú výhrady obvineného proti zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 22. januára 2013, sp. zn. 1 To 121/2012, ktorým podľa tvrdenia dovolateľa malo dôjsť k zaviazaniu súdu prvého stupňa ako má hodnotiť vykonané dôkazy práve preto, že uplatnené výhrady sa opäť dotýkajú neprípustne hodnotenia vykonaných dôkazov a zásadne aj z toho dôvodu, že označené rozhodnutie Krajského súdu v Nitre nie je konečným rozhodnutím vo veci, a preto nemôže byť predmetom prieskumu zo strany dovolacieho súdu pre neprípustnosť podania dovolania proti takému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por. argumentum a contrario).
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napokon nenapĺňa ani tvrdenie dovolateľa, že svedok W. nezachoval všetky fotografie, ktoré získal od prevádzkovateľa diskotéky, čím mal znemožniťriadne zistenie skutkového stavu v procese dokazovania a porušiť jeho právo na obhajobu. Za porušenie tohto práva totiž nemožno považovať obsah a rozsah úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Obvinený Y. V. ako subjekt trestného konania (v prípravnom konaní a procesná strana v konaní pred súdom - § 10 ods. 11 Tr. por.) mohol po vznesení obvinenia uplatniť právo na vykonanie ďalších dôkazov, menovite tých, ktorých nevykonanie resp. zmarenie vyčíta v dovolaní a taký dôkaz aj obstarať (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Toto bolo reálne a vykonateľné o čom napokon svedčí aj to, že obvinený až v dovolaní predložil fotografie, na ktorých má byť iná, identikitu zhotovenému podľa údajov poškodenej podobná osoba, čím mala byť podporená jeho obhajoba, že páchateľom stíhaného skutku nebol on, ale iná osoba.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolací súd po zistení, že obvinený nezákonnosť rekognície, o ktorú súdy v pôvodnom konaní tiež opreli výrok o vine, namietal už v tomto konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.), skúmal danosť tohto dovolacieho dôvodu a zistil, že uplatnený dovolací dôvod nie je splnený. Tak tomu je preto, že nie je preukázané vykonanými dôkazmi, že by pred vykonaním rekognície in natura 27. januára 2010, ktorej nemožno vyčítať žiadny nesúlad s ustanovením § 126 Tr. por., svedok W. ukazovaním fotografií krátko po čine ovplyvnil poškodenú X. a vsugeroval jej, že páchateľom činu je on, obvinený. Pri rekogníci v zásade platí, že osoba, ktorá má byť spoznávaná, nesmie byť ukázaná stotožňujúcej osobe pred rekogníciou, inak môžu byť výsledky uvedeného procesného úkonu spochybnené tak, že tento stratí svoj dôkazný význam.
K uvedenému postupu nedošlo ani pri vykonávaní rekognície 27. januára 2010 a ani predtým.
Z výpovedí poškodenej X. je zrejmé, že to bola ona, ktorá pri prezeraní fotografií na internetovej stránke prevádzkovateľa baru našla aj také, na ktorých bol páchateľ skutku a tieto predložila svedkovi W., pričom sa zhodovali s tými, ktoré jej následne ukázal svedok, kde mal byť podľa jeho názoru páchateľ činu. Uvedené konanie zo strany poškodenej nemohlo tvoriť prekážku vykonania riadnej rekognície „in natura“, ba toto bolo nevyhnutné preto, aby sa preverila vierohodnosť tvrdení poškodenej, čo sa týka osoby páchateľa.
V uvedenej situácii nejde o tzv. plody otráveného stromu ani o prenášanie nezákonnosti z jedného dôkazného prostriedku na iný, a preto námietky obvineného o nepoužiteľnosti výsledkov rekognície a výpovedí poškodenej X. sú neopodstatnené. Z uvedeného vyplýva, že odsudzujúci rozsudok nie je založený na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, a preto dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. nie je splnený.
Na základe skôr uvedených zistení pre nesplnenie uplatnených dovolacích dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Y. V. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.