UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. júla 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného JUDr. T. Z., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2015, sp. zn. 8To/72/2015, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného JUDr. T. Z. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 1T/123/2014 z 30. apríla 2015, bol obvinený JUDr. T. Z. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 6. novembra 2013 okolo 15.10 h v T., na ulici J. z boku baru „K.“ sa dopustil verbálneho a fyzického útoku voči príslušníkovi Mestskej polície T. inšp. L. P. tým spôsobom, že počas vykonávania služobného zákroku hliadkou Mestskej polície v zložení inšp. L. P. a ml. inšp. O. T., odetej v rovnošate Mestskej polície, na základe oznámenia o nedovolenom parkovaní na parkovisku pri dopravnej značke „Parkovisko, reservé, Daniela TAXI“, na ktorom mieste mal obžalovaný zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Mercedes, EČ: T., bol obžalovaný vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti práve z dôvodu tohto neoprávneného parkovania na uvedenom mieste, na čo nereagoval, ale vulgárnymi výrazmi hrubo urážal príslušníkov hliadky MP. Na opätovnú výzvu príslušníkov MP na preukázanie svojej totožnosti obžalovaný znova nereagoval, na ďalšiu výzvu príslušníka MP inšp. L. P. na poskytnutie súčinnosti na zistenie totožnosti obžalovaného znova nereagoval, práve naopak po pristúpení do tesnej blízkosti inšp. L. P. - mestského policajta, tohto hrubo urážal vulgárnymi výrazmi, fyzicky ho napadol tak, že strčil mu dlaňou ruky do oblasti ľavého hrudníka a z uniformy na ľavej strane nad označením Mestskej polície mu strhol identifikačný odznak MP, čím spôsobil na uvedenom mieste uniformy upínania tohto znaku jej roztrhnutie, pričom bol obžalovaný vyzvaný inšp. L. P., aby strpel úkony počas prejednávania priestupku, na čo obžalovaný nereagoval a snažil sa z uvedeného miesta odísť, preto boli príslušníkmi MP voči obžalovanému použité donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty, čím poškodenému inšp. L.P. - mestskému policajtovi spôsobil zranenia a to pomliaždenie prednej steny ľavej polovice hrudníka s podkožnou krvnou podliatinou bez práceneschopnosti a poškodenej strane Mesta Michalovce poškodením uniformy príslušníka MP spôsobil škodu vo výške 86,34 €.
Za to mu bol uložený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000 (tisíc),- €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažnému trestu uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené Mesto Michalovce s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
O odvolaní obvineného JUDr. T. Z. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8To/72/2015 z 28. septembra 2015 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obvineného oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Foltána obvinený 28. júna 2016.
V dovolaní uviedol, že dôkazy, výsluchy svedkov - mestských policajtov sú dôkazy vykonané nezákonným spôsobom (§ 371 ods. 1, písm. g/ Tr. por.), pretože títo konali v rozpore so svojím oprávnením, nepožívali ochranu verejných činiteľov a preto nemohli vystupovať v postavení svedkov - poškodených v trestnom konaní.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. videl v tom, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Túto úvahu oprel o konštatovanie, že intenzita útoku (najmä použitej fyzickej sily nebola taká, aby konanie malo byť kvalifikované podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.; obvinený sa nedopustil dopravného priestupku a teda zákrok príslušníkov mestskej polície bol neoprávnený a neexistoval dôvod kvalifikovať konanie obvineného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.).
Z týchto dôvodov mal byť obvinený podľa jeho názoru oslobodený spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. a/, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný.
S poukazom na dôvody dovolania obvinený JUDr. T. Z. navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, prikázať prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol v prospech obvineného podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny, dovolanie považoval za smerujúce k revízii skutkového stavu - ako nedôvodné a ako také ho navrhol zamietnuť podľa § 392 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v§ 371 ods. 1 písm. g/, i/ Tr. por.
Predovšetkým je žiaduce uviesť, že príslušník mestskej polície má podľa § 5 ods. 1, veta druhá zákona o obecnej polícii (zák. č. 564/1991 Zb. v znení zmien a neskorších predpisov) postavenie verejného činiteľa.
Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ tohto zákona obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho 1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko, 2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.
Na tento účel - objasňovania priestupkov má celý rozsah oprávnení uvedených v § 8 až 12 citovaného zákona; okrem iného i vyzvať osobu pristihnutú pri spáchaní priestupku, od ktorej je požadované vysvetlenie podľa § 10 ods. 1, aby preukázala svoju totožnosť; osoba je povinná výzve vyhovieť.
Zo skutku napadnutého rozsudku je zrejmé, že obvinený po tom, čo bol vyzvaný na preukázanie totožnosti z dôvodu neoprávneného parkovania, obvinený nereagoval, potom začal hrubo nadávať hliadke a napokon jedného z jej členov i fyzicky napadol a roztrhol mu uniformu.
Takto formulovaný skutok, ktorého znenie nemôže dovolací súd skúmať ani meniť, prokurátor i prvostupňový súd formálne správne podradili pod ustanovenia § 323 ods. 1 písm. a/ a § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom na rozdiel od prvostupňového súdu odvolací súd vyslovil napadnutým rozsudkom, že závažnosť konania obvineného bola nepatrná, preto nejde o prečiny a obvineného spod obžaloby oslobodil.
Dovolací súd k tomu dodáva, že ustanovenie § 285 Tr. por. nie je hmotnoprávnym, ale procesným ustanovením. Domáhať sa preto oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. namiesto podľa § 285 písm. b/ Tr. por., poukazujúc na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť), neprichádza do úvahy, a to ani so zreteľom na prípadné nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., ktoré v dovolaní naznačoval obvinený.
Dovolací súd totiž nezistil porušenie tohto hmotnoprávneho ustanovenia v neprospech obvineného JUDr. T. Z..
Pokiaľ obvinený v dovolaní uvádzal, že príslušníci mestskej polície boli vypočutí ako svedkovia a v tom videl nezákonne vykonaný dôkaz, na ktorom bolo založené napadnuté rozhodnutie, dovolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje.
Rovnako ako príslušníci mestskej polície po ohlásení páchania priestupku prišli na miesto, kde mal byť páchaný a začali s jeho objasňovaním zistením totožnosti osoby, ktorá bola z jeho spáchania podozrivá, tak i orgány činné v trestnom konaní v prerokúvanej trestnej veci v súlade so svojimi oprávneniami, ktoré im dáva Trestný poriadok predvolali a vypočuli ako svedkov osoby, ktoré sa zúčastnili na mieste, kde malo dôjsť k napadnutiu príslušníkov mestskej polície obvineným.
To, že obvinený sa domnieva, že príslušníci mestskej polície mali vedieť o údajnej protiprávnosti svojho postupu, bez objasnenia priestupku je nielen nelogické, ale aj neodôvodniteľné.
Príslušník polície požíva ochranu a má oprávnenia policajta práve preto, aby v záujme ochrany verejnéhoporiadku, zdravia a majetku vyžadoval plnenie určitých povinností od osôb, s ktorými pri plnení svojich úloh prichádza do kontaktu. Nie je možné od neho očakávať, že bez objasnenia, či prešetrenia veci bude robiť jednoznačné a najmä správne a zákonné závery.
Obaja príslušníci polície preto boli ako svedkovia v uvedenej trestnej veci vypočutí správne a v súlade so zákonom, pretože predovšetkým oni mohli svedectvom poskytnúť obraz o tom, čo sa stalo 6. novembra 2013 okolo 15.10 na Duklianskej ulici v Michalovciach z boku baru „Fun CAFÉ“.
Zákonnosť či nezákonnosť ich postupu ako mestských policajtov pri objasňovaní priestupku, ktorý mal páchať obvinený, nemení nič na tom, že boli svedkami konania obvineného na uvedenom mieste a v uvedenom čase.
Z týchto dôvodov dovolací súd nezistil ani jeden z dovolacích dôvodov, ktorých naplnenia sa obvinený JUDr. T. Z. domáhal (§ 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por.) a preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.