UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. René Štepánika v trestnej veci proti obvinenému T. R. X., pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2005 na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2014 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. marca 2013, sp. zn. 2 To 2/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. R. X. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove rozhodol o odvolaní obžalovaného X. nasledovne:
„Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, f/ Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný T. R. X., nar. XX.X.XXXX v B., Holandsko, štátny občan Holandska, trvale bytom XXXX H. V., P. T. XX, Holandsko, je vinný, že
dňa 1.3.2005 o 15.30 hod. na Kolárovej ulici v Snine v čase, keď po miestnej komunikácii okolo neho prechádzalo osobné motorové vozidlo tov. zn. škoda Favorit, EČ SV-476AI, ktoré riadil T. X., tak hodil do tohto motorového vozidla kovovú tyč o dĺžke 1,59 metra a hmotnosti 6 kg, s ktorou pracoval pri ceste, ktorá prerazila predné sklo, minula tvár vodiča a vyletela bočným okienkom na strane vodiča von, kde rozbitím predného a bočného okna spôsobil majiteľovi vozidla T. X.kodu vo výške 3.290,- Sk (109 eur), teda dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, čím spáchal pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. (zák. č.140/1961 Zb. účinného k 1.3.2005).
Za to mu súd u k l a d á:
Podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia veci - železnej tyče o priemere 3,5 cm a dĺžke 1,59 m.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodenému T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., X. T. XXXX/X vo výške 105,89 eur (3.190,- Sk).
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodzuje obžalovaného T. R. X., nar. XX.X.XXXX, spod obžaloby okresného prokurátora v Humennom zo dňa 13.2.2006 č. 2Pv 182/05 pre skutky, ktoré mal spáchať tak, že
1/ dňa 5.2.2005 v čase okolo 09.15 hod. pri lekárni na ul. Študentskej v Snine, pri náhodnom stretnutí so P. G. st. sa tomuto vyhrážal, že ho zabije, ako aj jeho rodinu, následne ho prenasledoval po ul. 1. mája v Snine, v dôsledku čoho sa P. G. st. pred ním ukryl vo vchode jedného z obytných blokov nezisteného popisného čísla, čím svojím konaním u P. G. st. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,
2/ dňa 1.3.2005 okolo 16.00 hod. pri zadržaní policajným orgánom v budove OO PZ Snina v presklenej miestnosti sa vyhrážal zabitím P. G. st., ktorý sa nachádzal na chodbe prízemia budovy spôsobom, že tomuto cez okno v tejto miestnosti posunkami rukou naznačoval, že mu podreže hrdlo, čím svojím konaním u P. G. st. spôsobil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,
ktoré boli právne kvalifikované ako pokračujúci trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), pretože skutky nie sú trestným činom.“
Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného T. R. X. za vinného v bode 1/, 2/ z pokračujúceho trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a v bode 3/ z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 5.2.2005 v čase okolo 09.15 hod. pri lekárni na ul. Študentskej v Snine, pri náhodnom stretnutí so P. G. st. sa tomuto vyhrážal, že ho zabije, ako aj jeho rodinu, následne ho prenasledoval po ul. 1. mája v Snine, v dôsledku čoho sa P. G. st. pred ním ukryl vo vchode jedného z obytných blokov nezisteného popisného čísla, čím svojím konaním u P. G. st. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,
2/ dňa 1.3.2005 okolo 16.00 hod. pri zadržaní policajným orgánom v budove OO PZ Snina v presklenej miestnosti sa vyhrážal zabitím P. G. st., ktorý sa nachádzal na chodbe prízemia budovy spôsobom, že tomuto cez okno v tejto miestnosti posunkami rukou naznačoval, že mu podreže hrdlo, čím svojím konaním u P. G. st. spôsobil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,
3/ dňa 1.3.2005 o 15.30 hod. na Kolárovej ulici v Snine v čase, keď po miestnej komunikácii okolo neho prechádzalo osobné motorové vozidlo tov. zn. škoda Favorit, EČ SV-476AI, ktoré riadil T. X., tak hodil do tohto motorového vozidla kovovú tyč o dĺžke 1,59 metra a hmotnosti 6 kg, s ktorou pracoval priceste, ktorá prerazila predné sklo, minula tvár vodiča a vyletela bočným okienkom na strane vodiča von, kde rozbitím predného a bočného okna spôsobil majiteľovi vozidla T. X.kodu vo výške 3.290,- Sk (109 eur).
Uložil mu za to podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. s použitím čl. 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu 11 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. 140/1961 Zb. uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - železnej tyče o priemere 3,5 cm, dĺžke 1,59 metra, ktorá bola zaistená 1.3.2005.
Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu, doručeným okresnému súdu 13. decembra 2013.
Právny dôvod dovolania neoznačil podľa zákonného ustanovenia (písmen odseku 1 § 371 Tr. por.), len opisne, a to nasledovne: „ - zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu
- nebol riadne a úplne zistený skutkový stav
- neboli riadne prípadne vôbec vykonané všetky dôkazy, ktoré by mohli objasniť skutkový stav
- vykonané dôkazy boli vykonané nezákonne
- v dôsledku toho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu skutku.“
Vecne vyjadril námietky s obsahom, ktorý je vyšpecifikovaný v nasledujúcej časti odôvodnenia, ktorá sa aj s uplatnenými námietkami vysporiadava.
Prokurátor navrhol dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vec preskúmal a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych dôvodov (§ 382 písm. a/, b/ alebo d/ až f/ Tr. por.). Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 (ods. 1) Tr. por.
Obvineným boli prezentované tieto námietky:
- Napriek vyjadreniu zadržaného obvineného, že potrebuje tlmočníka do holandského jazyka, bol mu zabezpečený len tlmočník na anglický jazyk. Preto nemôžu byť takto vykonané úkony procesne akceptované - námietka by v prípade jej opodstatnenosti zodpovedala dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. - porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom.
Uplatnená námietka je však nedôvodná.
Po zadržaní bol obvinený vypočutý pred vyšetrovateľom 1. marca 2005, a to za prítomnosti tlmočníčky z angličtiny. Pri výsluchu len potvrdil, že poučeniu porozumel a uviedol, že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodáva. Požiadal o odklad prvého výsluchu na účel prípravy obhajoby o tri dni a vyjadril sa, že obhajcu si zvolí sám.
Tým bol výsluch obsahovo vyčerpaný.
Následne došlo k voľbe obhajcu (Dr. Bacáka) manželkou obvineného (2. marca 2005), ktorý bol prítomný 4. marca 2005 pri výsluchu obvineného na Okresnom súde Humenné pri rozhodovaní o jeho väzbe.
Pri výsluchu oznámil, že mu nepostačuje tlmočenie do anglického jazyka. V dôsledku toho bol výsluch prerušený až do zabezpečenia tlmočníčky na holandský jazyk. Pred prerušením výsluchu však tlmočníčka na anglický jazyk potvrdila, že pri výsluchu 1. marca 2005 obvinený tlmočenému textu porozumel.
V ďalšom priebehu konania už bolo tlmočenie do holandského jazyka zabezpečené, okrem prípadu, keď to obvinený nepožadoval (výsluch pred vyšetrovateľom 17. januára 2006).
Je teda zrejmé, že k obmedzeniu obhajovacích práv obvineného nedošlo.
Obvinený pri prvom výsluchu tlmočenie do angličtiny akceptoval, pričom sa ku skutku kladenému mu za vinu vôbec nevyjadril. To vylučuje domnienku dovolateľa o manipulácii úkonu na účel jeho poškodenia v konaní.
Okolnosti, že obvinený porozumel procesnému poučeniu, jasne nasvedčujú jeho vyjadrenia sa ku otázkam konania pri tomto výsluchu, vrátane vyjadrenia, že si obhajcu zvolí sám.
Keď pri druhom výsluchu už obvinený požadoval tlmočenie do rodného jazyka, bolo mu vyhovené, rovnako potom v ďalšom priebehu konania.
- Po zadržaní obvineného mu nebolo umožnené zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním. Aby bola táto okolnosť zakrytá, bol prinútený podpísať dokument o vzdaní sa obhajoby. Až do následného zvolenia si obhajcu teda išlo o nezákonný postup - námietka rovnako smeruje ku splneniu dôvodu dovolania uvedenému v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Aj táto námietka je však nedôvodná.
V predchádzajúcej časti odôvodnenia je uvedené, ako sa obvinený vyjadril k otázke obhajcu po svojom zadržaní pri výsluchu 1. marca 2005. Obhajcu teda neodmietol, ako sa uvádza v odvolaní, naopak, napriek tomu, že v čase výsluchu nešlo o povinnú obhajobu, vyhlásil, že si obhajcu zvolí. Nasledujúci deň mu obhajcu zvolila manželka a tento už bol prítomný pri ďalšom úkone - výsluchu 4. marca 2005.
V ďalšom priebehu konania prevzal obhajobu na základe plnej moci obvineného JUDr. Hudák (8. marca 2005) a po ňom Mgr. Onufer (29. júna 2011).
V úvode ani v následnom priebehu konania teda nebolo právo obvineného obhajovať sa prostredníctvom obhajcu porušené.
Podmienku uvedenú v § 371 ods. 4 Tr. por. považoval dovolací súd v prípade oboch vyššie uvedených námietok za splnenú v dôsledku vyjadrení obvineného pri výsluchu 4. marca 2005, preto námietky vecne preskúmal (aj keď s negatívnym výsledkom).
- Orgány činné v trestnom konaní porušili vyhľadávaciu zásadu a nezadovážili aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného, len naopak. To ovplyvnilo konečný výsledok súdneho konania.
Námietka smeruje k zisteniu skutkového stavu.
Z hľadiska žalovaného skutku dokazuje vinu v súdnom konaní prokurátor a skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú preskúmateľné v odvolacom konaní. Ako však uvádza aj odvolateľ, správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže dovolací súd skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.). Otázka, či bola vina skutkovo dokázaná (či bol dokázaný súdom ustálený skutok) teda nie je uplatniteľná v dovolacom konaní (teda v mimoriadnom opravnom konaní, na rozdiel od odvolacieho, teda riadneho opravného konania).
- Súd nesprávne právne kvalifikoval skutok, čoho dôkazom je čiastočné oslobodenie obvineného spod obžaloby. Ak by bolo dôsledne vykonané dokazovanie, došlo by k oslobodeniu spod obžaloby v celom rozsahu.
Táto námietka by smerovala ku splneniu dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ak by dovolateľ označil, o akú chybu právnej kvalifikácie sa má jednať (§ 374 ods. 1 Tr. por.).
Obvinený však v tomto smere žiadne argumenty neuvádza. Nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, pre ktorú bol uznaný za vinného, podmieňuje nesprávnym zistením skutkového stavu, vyvolaným nedostatočným dokazovaním. Ako už bolo vysvetlené vyššie, takú námietku nie je možné v dovolacom konaní úspešne uplatniť.
Keďže je teda zrejmé, že v žiadnom z namietaných prípadov dôvod dovolania nie je splnený, najvyšší súd dovolanie obvineného X. odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.