UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci proti obvinenému I. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2015 v Bratislave, o dovolaní obvineného I. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 11. februára 2015, sp. zn. 2 To 108/2014 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. R. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 16. októbra 2014, sp. zn. 2 T 25/2014 bol obvinený I. R. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 25. 8. 2013 v čase o 15.00 hod., v rodinnom dome, na ulici R.. XX v obci C., okres T. F., po predchádzajúcej slovnej hádke, fyzicky napadol svoju manželku F. R. tým spôsobom, že ju jedenkrát päsťou udrel do oblasti pravej strany tváre, následkom čoho spadla na zem, čím jej spôsobil zranenia a to: otras mozgu a viacnásobnú zlomeninu oblúka jarmovej kosti vpravo s posunom kostného úlomku v mieste spánkovej kosti, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 6 týždňov.
Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a za nezistenia žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák.) na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodeným fyzickým a právnickým osobám škodu: 1. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO: 359 378 74 vo výške 2.357,76 eur, 2. F. R., nar. XX. XX. XXXX v T. F., trvale bytom C., C.. X vo výške 1.449,- eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obvinený I. R. odvolanie, ktoré Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením z 11. februára 2015, sp. zn. 2 To 108/2014 podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podal obvinený I. R. dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa dovolateľa (obvineného I. R.) uplatnený dovolací dôvod, ktorým je dovolací (najvyšší) súd v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. viazaný, bol naplnený tým, že Okresný súd Nové Zámky a Krajský súd v Nitre nesprávne kvalifikovali jeho konanie, pretože žiadny trestný čin nespáchal. Uvedené pochybenie je dôsledkom nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov označenými súdmi a nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré treba považovať za neúplné, keďže bol odmietnutý jeho dôkazný návrh na prehratie zvukovoobrazového záznamu, vyhotoveného ním na mieste činu prostredníctvom mobilného telefónu, ktorý preukazoval jeho nevinu. Týmto postupom došlo k porušeniu jeho základných práv a základných zásad trestného konania uvedených v § 2 ods. 10 a ods. 14 Tr. por.
Z uvedených dôvodov obvinený I. R. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v jeho neprospech, aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre z 11. februára 2015, sp. zn. 2 To 108/2014 a jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo 16. októbra 2014, sp. zn. 2 T 25/2014 a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že dovolacie námietky nenapĺňajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto navrhla dovolanie obvineného I. R. podľa § 392 Tr. por. zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por., prostredníctvom obhajcu (podmienka dovolania podľa § 373 ods. 1 Tr. por.), potom, ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Tr. por. a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2, tohto ustanovenia.
Dovolací súd však zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie je splnený obvineným I. R. uplatnený dôvod dovolania.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je splnený vtedy, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedený dôvod dovolania predpokladá výlučne aplikačné chyby z oblasti trestného práva hmotného, ktoré sa dotýkajú správneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre nenaplnenie znakov príslušnej skutkovej podstaty alebo preto, že išlo o čin inak trestný z dôvodu existencie niektorej Trestným zákonom predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá bezprostredne nemusí súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať rozhodovania o treste, či ochrannom opatrení.
Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou), teda nie je prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa bol zistený nesprávne, či neúplne a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitýskutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda výhradne slúži k náprave hmotnoprávnych chýb a nie skutkových pochybení v rozhodnutiach súdov (ktoré za splnenia zákonných predpokladov možno preskúmavať len na podklade dovolania ministra spravodlivosti podaného podľa § 371 ods. 3 Tr. por.).
Obvinený I. R. napadnutému uzneseniu krajského súdu ani jemu predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky nevyčíta žiadne pochybenia, pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutku alebo iné nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia. Obsahom jeho dovolacích námietok sú výlučne výhrady voči skutkovým zisteniam, ktoré považuje za nesprávne a nestotožnenie sa s hodnotením vykonaných dôkazov. V rámci tohto procesu bol prvostupňovým súdom posúdený aj zvukovoobrazový záznam predložený obvineným a postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. por. vykonaný na hlavnom pojednávaní, ktorý však okresný súd nepovažoval za dôkaz preukazujúci nevinu obvineného, pričom odvolací súd v konečnom dôsledku na tento dôkaz neprihliadal, pretože dospel k záveru o nezákonnosti jeho získania.
Z uvedeného je zrejmé, že dovolacie námietky obvineného nie sú hmotnoprávnej povahy a vecne (obsahovo) nepochybne stoja mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v takom prípade je potrebné podané dovolanie odmietnuť pre zjavné nesplnenie použitého dôvodu dovolania a to podľa § 382 písm. c/ Tr. por., čo najvyšší súd vzhľadom na skôr uvedené zistenia musel urobiť aj v prerokúvanej veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.