2Tdo/46/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí dňa 12. augusta 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného JUDr. Y. S. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. o dovolaní obvineného JUDr. Y. S. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. apríla 2012, sp. zn. 23 To 12/2012, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného JUDr. Y. S. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 10. januára 2012, sp. zn. 3 T 15/2010 bol JUDr. Y. S. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák na tom skutkovom základe, že

dňa 12.12.2006 v Trenčíne ako dlžník uzatvoril Zmluvu o pôžičke na sumu 175.927,77 € (5.300.000,- Sk) s veriteľom - firma Anton Fabuš - Peter Fabuš - FABUŠ, Borčice č. 37, IČO 31 038 981, v zastúpení Antonom Fabušom, na základe ktorej mu veriteľ poskytol pôžičku vo výške 175.927,77 € (5.300.000,- Sk) s lehotou splatnosti do 28.2.2007, hoci už vopred vedel, že finančné prostriedky nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť, pretože nemal dostatočné príjmy, vedelo svojej nepriaznivej finančnej situácii s viacerými záväzkami po lehote splatnosti a pred lehotou splatnosti voči iným veriteľom, ktoré nebol schopný v lehote splatnosti splniť, pričom poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenému Antonovi Fabušovi - FABUŠ, Borčice č. 37, IČO 31 038 981 spôsobil škodu vo výške 175.927,77 €,

dňa 15.5.2007 v Trenčíne ako dlžník uzatvoril Dodatok č. 1 ku Zmluve o pôžičke zo dňa 12.12.2006, na základe ktorej mu veriteľ - firma Anton Fabuš - Peter Fabuš - FABUŠ, Borčice č. 37, IČO 31 038 981, v zastúpení Antonom Fabušom, poskytol ďalšiu pôžičku vo výške 9.958,18 € (300.000,- Sk), s lehotou splatnosti do 15.6.2007, hoci už vopred vedel, že finančné prostriedky nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť, pretože nemal dostatočné príjmy, vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii s viacerými záväzkami po lehote splatnosti a pred lehotou splatnosti voči iným veriteľom, ktoré nebol schopný vlehote splatnosti splniť, pričom poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenému Antonovi Fabušovi - FABUŠ, Borčice č. 37, IČO 31 038 981 spôsobil škodu vo výške 9.958,18 €,

dňa 16.5.2007 v Považskej Bystrici ako dlžník uzatvoril s veriteľom - FURMET GROUP s.r.o. Považská Bystrica, IČO 36 294 144, v zastúpení konateľom Ing. Ľuborom Cmarkom a generálnym riaditeľom Jozefom Goralkom, Úverovú zmluvu, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver vo výške 248.954,39 € (7.500.000,- Sk) s lehotou splatnosti do 30.6.2007, hoci už vopred vedel, že finančné prostriedky nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť, pretože nemal dostatočné príjmy, vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii s viacerými záväzkami po lehote splatnosti a pred lehotou splatnosti voči iným veriteľom, ktoré nebol schopný v lehote splatnosti splniť, pričom poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenému FURMET GROUP, s.r.o. Považská Bystrica, IČO 36 294 144 spôsobil škodu vo výške 248.954,39 €,

dňa 31.5.2007 v Trenčíne ako dlžník uzatvoril Dodatok č. 2 ku Zmluve o pôžičke zo dňa 12.12.2006, na základe ktorej mu veriteľ - firma Anton Fabuš - Peter Fabuš - FABUŠ, Borčice č. 37, IČO 31 038 981, v zastúpení Antonom Fabušom, poskytol ďalší úver vo výške 8.298,48 € (250.000,- Sk) s dobou splatnosti do 8.6.2007, hoci už vopred vedel, že finančné prostriedky nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť, pretože nemal dostatočné príjmy, vedel o svojej nepriaznivej finančnej situácii s viacerými záväzkami po lehote splatnosti a pred lehotou splatnosti voči iným veriteľom, ktoré nebol schopný v lehote splatnosti splniť, pričom poskytnutú pôžičku doposiaľ nevrátil, čím poškodenému Antonovi Fabušovi - FABUŠ, Borčice č. 37, IČO 31 038 981 spôsobil škodu vo výške 8.298,48 €.

Za to mu bol podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní desať rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 písm. a/, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní jeden rok spočívajúci v povinnosti oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať po dobu trvania ochranného dohľadu.

Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc o odvolaní obvineného JUDr. Y. S. proti prvostupňovému rozsudku rozsudkom zo dňa 11. apríla 2012 sp. zn. 23 To 12/2012 podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 221 ods. 4 s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložil obvinenému trest odňatia slobody sedem rokov a šesť mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len krajský súd) podal obvinený JUDr. Y. S. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. Podaným dovolaním sa obvinený domáha nápravy nedostatkov a pochybení vo vzťahu ku skutku v bode 3/ uvedeného v rozsudku súdu prvého stupňa (citovaná skutková veta v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyššieho súdu).

Dovolateľ v podanom dovolaní konštatuje, že rozhodnutím súdov nižších stupňov bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu - dovolací dôvod ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Namieta, že ku skutkovému deju nedošlo, pretože na základe úverovej zmluvy si od spoločnosti FURMET GROUP s.r.o. žiadne peňažné prostriedky nepožičal, neboli mu reálne poskytnuté, a preto mu z takejto úverovej zmluvy žiaden peňažný záväzok nevznikol. Zmluvu podpísal na naliehanie R. J., ktorý chcel takouto zmluvou poistiť zaplatenie stavebných prác a materiálov v súvislosti s realizácioustavebnej činnosti spoločnosti FURMET GROUP s.r.o. na nehnuteľnostiach vo vlastníctve obvineného a jeho manželky. Argumentuje tým, že tieto skutočnosti okrem jeho výpovede v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní potvrdili svedkovia R. J. i Ing. M. Z.. Do obžaloby tak bolo zahrnuté konanie, ktoré sa nestalo a bolo obhajobou obvineného celkom vyvrátené. Došlo tak k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Súdy oboch stupňov pri rozhodovacej činnosti na to neprihliadli, čím došlo podľa dovolateľa k porušeniu práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom, ktoré nemožno vnímať len formalisticky, ale treba ho vnímať aj z hľadiska materiálneho naplnenia tohto práva spočívajúceho v tom, že preukázané a potvrdené skutočnosti, na ktorých sú založené obhajobné tvrdenia, budú brať orgány činné v trestnom konaní a súdy do úvahy tak, že na ne prihliadnu a ak (súdy) na ne neprihliadnu, tak náležitou argumentáciou bude zdôvodnené, prečo tak nepostupovali. Vytkol súdom oboch stupňov nevyrovnanie sa s obhajobou obvineného vo vzťahu k tomuto skutku. V takomto postupe súdov dovolateľ vidí jeho porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, pretože súdy oboch stupňov nevzali na zreteľ pri svojej rozhodovacej činnosti skutočnosť, ktorá bola obhajobou jednoznačne preukázaná a ktorá vylučovala trestnosť obvinenia za konanie, za ktoré bol obvinený napokon uznaný vinným a v súvislosti s uznaním viny aj z ďalších skutkov odsúdený.

V rámci dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v nadväznosti na dôvody uvedené k dovolaciemu dôvodu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolateľ vytkol súdom nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. Ak bolo preukázané, že k poskytnutiu žiadnej peňažnej pôžičky nedošlo, obvinený touto zmluvou nemohol poškodeného uviesť do omylu, takže z hľadiska hmotného práva nemôže ísť o trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. (v základnej skutkovej podstate). S vedomím oboch strán uzavretá úverová zmluva bez poskytnutia reálneho plnenia nemohla byť spôsobilým prostriedkom (predmetom) na spáchanie takéhoto trestného činu. Skutočnosť, že veriteľ (FURMET GROUP s.r.o.) i dlžník (obvinený) od začiatku vedeli a boli uzrozumení s tým, že na základe zmluvy nedôjde k poskytnutiu pôžičky obvinenému, vylučuje, aby obvinený uzavretím tejto zmluvy sledoval a mohol dosiahnuť uvedenie spoločnosti FURMET GROUP s.r.o. do omylu, alebo využiť omyl tejto spoločnosti na to, aby obvinený na škodu tejto spoločnosti seba alebo iného obohatil a rovnako je vylúčené, aby takýmto konaním obvineného bola tejto spoločnosti spôsobená škoda rovnajúca sa pôžičke uvedenej v samotnej zmluve, ktorá nemala byť a ani nebola nikdy poskytnutá.

Dovolateľ v podanom dovolaní upozorňuje aj na právno-kvalifikačný dopad zmeny rozhodnutia vo vzťahu ku skutku 3/ i na zmenu kritérií pre ukladanie trestu vrátane okolností zakladajúcich dôvodnosť mimoriadneho zníženia trestu.

Obvinený navrhol, aby dovolací súd na základe § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. a podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 221 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. a aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok spolu s rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 10. januára 2012, sp. zn. 3 T 15/2010 ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto rozsudky obsahovo nadväzujúce, zrušil, a prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Vzhľadom na to, že obvinený vykonáva uložený trest odňatia slobody od 11. apríla 2012 a pred jeho výkonom nebol v tejto veci vo väzbe, pre prípad zrušenia rozsudkov prvostupňového a odvolacieho súdu, navrhol, aby obvinený nebol vzatý do väzby.

S poukazom na možné porušenie zákona súdmi nižších stupňov s možnosťou toho, že revízia rozhodnutí by mohla viesť u obvineného k uloženiu miernejšieho trestu odňatia slobody, pri už čiastočnom výkone trestu odňatia slobody, obvinený navrhol, aby dovolací súd na základe § 380 ods. 4 veta druhá Tr. por. rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody obvineného do doby rozhodnutia dovolacieho súdu o podanom dovolaní.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne vo vyjadrení k obvineným podanému dovolaniu poukázalana to, že súdy oboch stupňov sa vyrovnali s obhajobou obvineného. Krajský súd v rozsudku konštatoval, že obvinený síce reálne peniaze nedostal, avšak v tejto hodnote mali byť vykonané práce na dokončovaní jeho kaštieľa a obvinený súhlasil s lehotou splatnosti sumy pôžičky, hoci vzhľadom na záväzky viac ako 36 miliónov Sk musel vedieť, že dohodnutú sumu nebude môcť vrátiť. Poukázala tiež na zásadu voľného hodnotenia dôkazov a argumentáciu obvineného o neprihliadnutí k jeho obhajobe súdmi považuje z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. za irelevantnú. K dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. prokurátorka pripomenula, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Skutkové okolnosti označuje za dostatočne objasnené a stotožňuje sa i s právnou kvalifikáciou skutku podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

Dovolanie obvineného JUDr. Y. S. navrhuje prokurátorka podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť a pri neexistencii dôvodov dovolania navrhuje zamietnuť žiadosť obvineného v zmysle § 380 ods. 4 Tr. por. o prerušenie jeho výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 veta druhá Tr. por.) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným JUDr. Y. S. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dôvody dovolania sú v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní podstatne užšie.

Obvinený JUDr. Y. S. oprel dovolací dôvod ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. - porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, o jeho tvrdenie, vyvodené ním z vyhodnotenia vykonaného dokazovania, že ku skutkovému deju nedošlo, žiadne peňažné prostriedky si nepožičal, neboli mu reálne poskytnuté, a preto mu z takejto úverovej zmluvy žiaden peňažný záväzok nevznikol. Takto ním predkladaný záver vykonaného dokazovania prezentuje ako jediný možný i orgánom činným v trestnom konaní (so záverom prípravného konania podaním obžaloby) i súdom z pohľadu posúdenia skutku a nesúlad rozhodovacej činnosti s jeho závermi hodnotenia dôkazov považuje za porušenie jeho práva na obhajobu, zakladajúcu dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Z takto použitej filozofie chápania porušenia práva obvineného na obhajobu je zrejmé, že pod porušenie tohto práva subsumuje len vlastný pohľad hodnotenia dôkaznej situácie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V tomto ustanovení je premietnutá zásada voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovaná vo všetkých štádiách trestného konania, založená na hodnotení dôkazov na báze vnútorného presvedčenia, ktoré musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Z povahy veci tak môže vyplynúť, že sa orgán činný v trestnom konaní môže stotožniť so záverom hodnotenia niektorej zo stránkonania, nevyplýva mu však taká povinnosť založená na príkaznom princípe, čo by potieralo samotný zmysel rozhodovania sporu medzi minimálne dvoma stranami súdom.

K obvineným namietaným záverom o hodnotení dôkazov v tom ktorom štádiu konania, bez toho, aby najvyšší súd zaujímal stanovisko k hodnoteniu dôkazov v rámci mimoriadneho opravného prostriedku, akým dovolanie je, pretože na podklade konkrétneho podaného dovolania mu to neumožňujú ustanovenia Trestného poriadku - preskúmavanie skutkového stavu dovolacím súdom Trestný poriadok umožňuje len na podklade dovolania podaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por. - najvyšší súd konštatuje, že záverom hodnotenia aj obvineným v podanom dovolaní namietaného vyhodnotenia dôkazov bola podaná obžaloba, a aj súdy oboch stupňov sa týmito dôkazmi (ich hodnotením) zaoberali, keď aj odvolací súd, ktorý vyhodnocuje vykonané dokazovanie v rámci riadneho opravného prostriedku, ako na to správne poukazuje prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trenčíne vo vyjadrení k obvineným podanému dovolaniu, konštatuje, že je síce pravda, že obvinený peniaze vo výške 7.500.000,- Sk reálne nedostal, avšak v tejto hodnote mali byť prevedené práce na dokončenie jeho kaštieľa a obvinený súhlasil s lehotou splatnosti tejto sumy do 30. júna 2007, hoci už vopred musel vedieť, vzhľadom na jeho horeuvedené záväzky, že dohodnutú sumu nebude môcť vrátiť.

Dovolateľ založil uplatnený dovolací dôvod ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku (alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia) - pri akceptovaní toho, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť, na vlastnom závere nesprávnej právnej kvalifikácie skutku v bode 3/ a tým i všetkých skutkov ako obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa§ 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., avšak modifikovaného na skutkové závery uplatnené ním pri dovolacom dôvode podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Uplatnenie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolateľom prikazuje dovolaciemu súdu zaoberať sa správnosťou či nesprávnosťou právneho posúdenia zisteného skutku, teda skutku, ustáleného súdmi nižších stupňov bez možnosti revidovať skutkové zistenia v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, v posudzovanom prípade skutku ustáleného rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 10. januára 2012 sp. zn. 3 T 15/2010, keďže dovolaním napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 11. apríla 2012 sp. zn. 23 To 12/2012 ostal výrok o vine obvineného nedotknutý. V rozsudku súdu prvého stupňa obsažne vyjadrená skutková veta o uzavretí úverovej zmluvy, poskytnutí úveru s lehotou splatnosti, vedomosti o nemožnosti (finančnej neschopnosti) splniť záväzok a jeho následné nesplnenie, zakladá znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 (vzhľadom na spôsobenú škodu veľkého rozsahu - § 125 ods. 1 veta štvrtá Tr. zák.), nezávisle na tom, že právna kvalifikácia skutkov nie je v rozsudkoch súdov nižších stupňov pregnantne (výstižne) vyjadrená, či sa jedná o jeden pokračovací trestný čin, alebo o dvojnásobný trestný čin (pokračovací - skutok 1, 2, 4 a samostatný - skutok 3). Tento nedostatok právnej konformity (súhlasnosti, zhodnosti) so zákonom nečiní rozhodnutie o právnej kvalifikácii skutkov nezákonným a nemá ani priamy dopad na uložený trest (iná situácia by nastala pre prípad vyvinenia spod obžaloby pre skutok v bode 3).

Obvinený svoj záver o disproporcii s právnou kvalifikáciou uvedenou v rozsudku súdu prvého stupňa stavia na dôkazne vykladanom inom skutkovom základe, posunutom v smere nerozhodnutia súdov o skutkových záveroch neprevzatia úverom poskytnutých finančných prostriedkov a tým nevzniknutia záväzku úver splatiť, ako to formuluje v dovolacom dôvode podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Inak povedané, za rozhodný (aj z pohľadu dovolacieho súdu) považuje iný skutkový stav, než bol ustálený v rozhodnutiach súdov nižších stupňov a ten posunutý do inej obsahovej kvality považuje za nepodriaditeľný pod skutkovú podstatu trestného činu, ktorým bol uznaný vinným. Vecne sa tak snaží nemožnosť skúmania a menenia úplnosti a správnosti skutkového stavu dovolacím súdom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou nahradiť zmenou skutku aplikovaním ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. o porušení jeho práv na obhajobu zásadným spôsobom (pri ním argumentačne vykladanom skutkovom závere dokazovania), čo má mať za následok dôvodné uplatnenie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ veta pred bodkočiarkou Tr. por. Táto úvaha je zákonne neopodstatnená, pretože je založená na nedôvodnosti dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/Tr. por. (viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto uznesenia), čo bráni právnemu obídeniu ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por. o nezasahovaní dovolacieho súdu do správnosti a úplnosti zisteného skutku (súdmi nižších stupňov) ich skúmaním a menením.

S poukazom na uvedené závery najvyšší súd na základe takéhoto dovolania obvineného JUDr. Y. S. nezistiac dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por. postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

Do pozornosti najvyšší súd dáva ustanovenie § 371 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ak sú vychádzajúc zo spisového materiálu, pre takýto postup splnené zákonné podmienky.

Vzhľadom k odmietnutiu dovolania podaného obvineným JUDr. Y. S. najvyšším súdom, dovolací súd nerozhodoval o väzbe obvineného (návrh obvineného na jeho nevzatie do väzby pre prípad zrušenia rozhodnutia, na podklade ktorého vykonáva trest odňatia slobody) ani o prerušení výkonu trestu odňatia slobody (§ 380 ods. 4 veta druhá Tr. por.), keďže také rozhodnutia sú dôvodné len v zákonom stanovenom prípade, ktorý v konkrétnej veci nenastal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.